Jesennou Devínskou Kobylou, cez kedysi prísne strážené bunkre vojenskej základne

Chodiť po Vysokých či Nízkych Tatrách, alebo opustených značkovaných chodníkoch, či pralesoch bez ľudí, patrí k najkrajším zážitkom každého turistu. Nie vždy je však dosť času na to, aby si vybehol presne tam, kam chceš. Ak máš to šťastie, že bývaš v mestách pod horami, určite ti závidíme. Ak to šťastie nemáš, na Hikemates budeš nachádzať aj tipy na kratšie túry v menších pohoriach, na ktoré ti niekedy stačí len lístok na MHD a pár hodín času. Začneme neďaleko hlavného mesta. Bratislava čiastočne leží v Malých Karpatoch a aj preto sme sa vybrali na jesennú prechádzku na Devínsku Kobylu.

Trasu nájdeš tu >>>>>

Devínska Kobyla (514 m.n.m.) je posledným kopcom Malých Karpát na našom území. Aj keď nie priamo cez vrchol, prechádza cez ňu červená značka Cesta hrdinov SNP, ktorá začína práve v Devíne pod hradom, ale aj ďalšie značky, ktoré umožňujú vyjsť si na kopec opakovane a po rozličných trasách. My sme sa vybrali na jesennú prechádzku z Dúbravky do Devína. Túra aj s rôznymi zastávkami nebude trvať viac ako 3 a pol hodiny. 

Štartujeme od Domu kultúry v Dúbravke po modrej značke. Chvíľu sa prepletáme pomedzi paneláky, neskôr už len pomedzi rodinné domy v takzvanej Starej Dúbravke. Vyraziť sa dá aj z námestia v Starej Dúbravke. Sledovať zelenú značku a pri kaplnke Ružencovej Panny Márie odbočiť poza ňu vľavo, kde sa medzi plotmi a domami nachádzajú schody a neskôr lesný chodník. Obe cesty ťa zavedú na rázcestie červenej a žltej značky Dúbravská hlavica. Áno nadmorská výška nie je práve najvyššia len 355 m.n.m. ale les je skutočný.

Z Dúbravskej hlavice ideme po červenej značke, ukazuje, že na Devínsku Kobylu je to turistickou chôdzou približne hodina. Značka vedie lesom popri asfaltovej ceste, po ktorej tiež môžeš ísť. Jeseň zafarbila malokarpatské lesy a medzi stromami sa preháňajú srnky.

Po čase červená značka križuje asfaltovú cestu. Pokračuje ďalej a obchádza celú bývalú vojenskú raketovú základňu, teda pozostatky tohto kedysi strategického areálu. Ak zbehneš pod cestu narazíš na veľmi príjemné turistické miesto Biele Skaly s oddychovou zónou, či indiánskymi totemami.

Ak chceš nakuknúť, dnes je vojenský areál voľne prístupný, stačí len pokračovať ďalej po asfaltovej ceste. Opustené budovy a garáže zarástol les. Ukryté v hĺbke sú aj podzemné garáže, pravdepodobne pre rakety. Najväčšia z nich je takmer na vrchole Devínskej Kobyly. Kto by povedal, že kedysi sa na toto miesto obyčajný smrteľník nemohol dostať, pretože tu bola v pohotovosti protivzdušná obrana Bratislavy. Dnes už betónové bunkre a plochy pohlcuje príroda.

Rozvalený plot neďaleko vrcholu ťa privedie na lesný chodník a ako sa ukáže, po pár metroch si na turistickom vrchole Kobyly. V slnečných lúčoch sa pred tebou leskne stuha Dunaja na Rakúskej strane, silueta hradu Devín ako aj posledné kopce Karpát. Vidieť aj do Petržalky a v prípade dobrého počasia sa v diaľke belejú končiare Álp. Na vrchole je dnes prístrešok pre turistov aj s posedením a v budúcnosti by mala pribudnúť aj rozhľadňa. 

Z vrcholu sa dá po oddychu vybrať dvoma smermi. Ak sa po červenej značke vrátiš na rázcestie Bočná cesta, kde odbočíš na zelenú môžeš sa vybrať až na Sandberg a do Devínskej novej Vsi, alebo sa zo Sandbergu vrátiť po žltej značke do Devína. My ideme do Devína kratšou cestou. Strmo klesáme niekoľkými serpentínami z vrcholu dole a potom nás cesta vedie príjemným lesom.

Medzi stromami rastie vysoká tráva, ktorá šumí vo vetre. Na križovatke s cyklocestou, kde je ďalšie odpočívadlo, červená značka odbočuje prudko doľava a potom šikmo klesá opäť lesom. Pri ďalšej prudkej odbočke vľavo preskúmaj okolité stromy, vo výške nájdeš starú turistickú značku, ktorú už takmer pohltilo drevo rastúceho stromu. Ktovie v akej výške ju pôvodne pripevnili. 

Naozaj príjemný chodník ťa prekvapí, zrazu sa totiž nadýchneš borovicovej vône. Listnaté stromy južných svahov Devínskej Kobyly tu na krátkom úseku vystriedal voňajúci borovicový les. Ešte pár krokov strmého klesania okolo krásnej a obrovskej lipy malolistej a ocitneš sa na rázcestí  Úzky les.

Po žltej značke sa môžeš vrátiť do Dúbravky, ak chceš pokračovať po červenej, za pár desiatok minút najprv lesom, okolo bývalých vinohradov a potom pomedzi záhrady a novovyrastajúce domy ťa privedie ku kostolu v Devíne. 

Pozeraj sa ale okolo seba, cesta dole ťa prekvapí mnohými peknými zákutiami, v lete a na jeseň tu lietajú stovky motýľov rôznych druhov a keď opadne lístie, ti zostup do Devína ponúkne mnoho pohľadov na majestátny hrad aj sútok Moravy a Dunaja.

Rovnako sa môžeš vybrať aj opačným smerom, z Devína do Dúbravky. Alebo z Devínskej novej Vsi. Všetky cesty, na ktoré na Devínskej Kobyle narazíš ťa niekam zavedú a nikdy nebudeš ďaleko, od niektorého známeho bodu, aby si zablúdil. Devínska Kobyla má navyše jedinečné rastlinstvo a pri každej prechádzke tu je čo obdivovať.