Tento blog pre #hikemates napísala naša bloggerka Laura Kendralová.
Ísť na turistiku autom má bezpochyby množstvo „lenivostných“ výhod. Jednou veľkou nevýhodou však je, že trasu vždy treba naplánovať, ako ja hovorím, „od auta k autu“. Preto som sa rozhodla spísať tento tip na túru, ktorá vedie dolinami, lesnými chodníkmi, kopcami s výhľadmi a dovedie vás naspäť na parkovisko.
Choď autom cez Abramovú aj keď je to zachádzka
S turistickou partiou sme sa rozhodli pre Ostrú a Tlstú. Ako náš štartovací bod sme vygooglili dedinku Blatnica. Cestou sme si dali ešte zachádzku cez dedinku Abramová, kde sme narazili na kostolík zahalený do hmly. Naša šoférka veľmi rýchlo urobila rozhodnutie, musíme zastaviť! Tak sme ráno začali postávaním vedľa auta, kochaním sa tomuto výhľadu, fotením a frflaním, že je neskutočná zima. Toto jemné neuposlúchnutie navigácie a nechcenú zachádzku hodnotím však ako dobrý začiatok dňa. Konečne sme dorazili do Blatnice. Na jej konci, pri začiatku Gaderskej doliny sa nachádza platené parkovisko, kde je ideálne zaparkovať auto.
Bobrík odvahy v jaskyni Mažarná
Rozhodli sme sa, že náš okruh začneme výstupom na Tlstú. Žltá značka vedie po asfaltovej ceste hore práve Gaderskou dolinou. Po približne 2 kilometroch treba odbočiť na modrú značku do Vápennej doliny. Ak vyrazíte skoro ráno ako my, a na prvom asfaltovom úseku na seba nahádžete všetky vrstvy oblečenia, ktoré so sebou máte, hore Vápennou ich budete veľmi rýchlo dávať zo seba dole. Chodník vedie lesom. Všade vidieť vysoké skaly v ktorých je množstvo dier a jaskýň. Ak ste dosť odvážny, do jaskyne Mažarná sa môžete aj pozrieť. Prekvapivo je dosť rozľahlá, nie príliš dlhá a vedie do nej vychodený chodník, takže ju pravdepodobne navštevuje veľa okoloidúcich turistov.
Kúsok nad jaskyňou na nás čakali prvé výhľady. Po ceste na Tlstú je ich viac. My sme mali smolu a na vrchole Tlstej sa ráno držala hmla. Výhľady sa nekonali, pokračovali sme ďalej po zelenej značke cez vrchol Lubená. Chodník znovu vedie lesom, miestami cez otvorené holiny. Nie sú na ňom už žiadne prudké stúpania. Medzičasom sa hmla konečne rozptýlila a nám sa naskytli prvé výhľady na Ostrú. V poslednom úseku na vrchol sme museli zdolať ešte pár schodov a vyšplhať sa po reťazi popri skale. Nie je to ale nič náročné.
Z vrcholu sa nám naskytli výhľady na všetky svetové strany. Obed sme si vychutnali s pohľadom na hrebeň Veľkej Fatry. Rozoznali sme siluety niektorých kopcov, napríklad Ploskú, Krížnu a Borišov. Lepší geografický znalci by však pravdepodobne vymenovali aj celú panorámu.
Spiatočnú cestu vyberaj rozvážne, nie odvážne 😀
Ako spiatočnú cestu sme zvoli Juriašovu dolinu (žltá značka), ktorá sa napojí na Blatnickú dolinu (zelená značka) a dovedie nás rovno na parkovisko. Hovorili sme si, že síce urobíme pár kilákov naviac, ale dole Blatnickou dolinou nám to po cyklistickej značke bude ubiehať rýchlo a bezbolestne. Toto rozhodnutie sme koniec-koncov vyhodnotili za nesprávne až príliš neskoro. Juriašova dolina bola v niektorých miestach veľmi strmá. Bolo vidieť, že chodník nie je tak často využívaný. Blatnická dolina sa potom zdala byť nekonečná. Pravdepodobne lepšia alternatíva je ísť z Ostrej na Muráň a odtiaľ po modrej smer parkovisko.
Tento náš výlet nás stál 20km a sedem hodín v nohách. Túto trasu by som nezaradila medzi tie najťažšie, ale nie je to ani jednoduchá prechádzka. Predsa len sa niečo nachodíš. Ale určite to stojí za tie výhľady a čas strávený s dobrou partiou v horách. A ten pocit, keď sa unavený na parkovisku obzrieš na kopce po ktorých si sa pred chvíľou prechádzal…
Tento blog pre vás napísala naša rozvážna bloggerka Laura Kendralová. Pridaj sa aj ty k #hikemates bloggerom a podeľ sa o svoje zážitky, inšpiruj ostatných svojim príbehom! Stačí, ak pošleš email s tvojou predstavou na zuzka@hikemates.com. Tešíme sa na tvoje príbehy.
Pridaj komentár