Po ročnom váhaní či mi lavínový kurz, najmä ako turistke, treba absolvovať som sa predsa len rozhodla, že ho skúsim. Lepšie disponovať informáciami a dokázať ich použiť ako ich nemať a zbytočne riskovať.
Otázky typu, či som to neprepískla a kurz nie je určený skôr pre skialpinistov ako pre mňa, či to nie sú zbytočne vyhodené peniaze a či zvládnem freeride lyžovanie mi plnili hlavu. Zabudla som spomenúť, že tieto kurzy sú zväčša spojené so skitouringom. Predpokladám, že pre to, aby sme sa dostali do vyššej nadmorskej výšky, kde sa dá pekne ukázať snehový profil a naučili sa ovládať lavínový set a relatívne rýchlo sa vrátili späť. Ale trošku predbieham.
V buse som lyžiarkami obila všetkých naokolo.
V požičovni som si deň pred odchodom bola požičať skialpovú výstroj. Celkom zaujímavá skúsenosť, keďže som si toho veľa načítala, ale praktické skúsenosti mi chýbali. Ako ináč som nasadla na vlak, ktorý som v Liptovskom Mikuláši vymenila za bus a nemotorne s lyžami a lyžiarkami zavesenými na absolútne neskialpinistickom batohu obila všetkých cestujúcich naokolo.
Prvýkrát som si pripadala tak trochu divne.
Vystúpila som v Žiarskej doline a vybrala sa na testovaciu jazdu.
Prvý kilometer bol nevhodný na lyže, ale potom to prišlo. Maturovala som trošku s nalepením pásov, ale kamoš – youtube mi pomohol. Musím povedať, že bežky som už skúšala a ten pohyb je dosť podobný, ale aj tak som mala pocit, že voľajako divne idem na rozdiel od ostatných. Potom som sa na to vykašľala a užívala si slnko, pot stekajúci, veď vieme kde, a obdivovala tých makačov, ktorý sa vracali k parkovisku. Možno, že išli len z chaty, ale ja som si predstavovala ako sa po mrte namáhavom výstupe na Hrubú Kopu vracajú späť plný zážitkov, slobody a takej tej pohody, čo vieš nasať len v horách.
Skialpinisti sú riadni borci.
Poslednú dobu skialpinizmus a skitouring nabrali poriadne na obrátkach. Veľakrát si však ľudia praktizujúci skitouring dávajú nálepku skialpinistu. Mne to potom príde, že berú kredit borcom, čo si v mačkách s cepínom v ruke a lyžami na chrbte horko-ťažko vylezú na vrcholy hôr a lyžujú dole strmými svahmi, cez žľaby a vytŕčajúce kamene. Len z pozerania videí ma oblieva horúčava a naskakuje mi husia koža na rukách.
Trošku som ale odbočila. Keď som vyšla na chatu, poslední nadšenci sa s ňou práve lúčili. Posedela som pri čaji, šťastná a odhodlaná, že som do toho išla.
Lavínový kurz je kombináciou teoretických vedomostí a praktických skúseností.
Kurz splnil všetky moje očakávania. Bol kombináciou teoretických vedomostí, ktoré nám boli dva večere po sebe zhrnuté v prednáškach a praktických skúseností, ktoré sme nadobudli v teréne počas dní. Celý kurz bol teda rozdelený do dvoch častí.
Prvá bola o kamarátskej a prvej pomoci pri páde lavíny a ako čítať lavínovú predpoveď. Prvýkrát som sa zoznámila s lavínovým setom a pochopila, aký dôležitý je nielen pre lyžiara mimo zjazdovky, ale aj pre turistu pohybujúceho sa v lavínovom teréne. Jedno je mať vedomosti a prečítať si návod na ovládanie vyhľadávača, ale druhé je robiť veci automaticky. A automatika prichádza len praxou. Bez veľkého premýšľania a strácania času vedieť ovládať vyhľadávač, v priebehu sekundy si vedieť vybrať sondu a lopatu z batohu a vedieť ich aj použiť je základ, ktorý môže rozhodnúť o prežití.
Druhá časť je o snehu. Znie to tak jednoducho, ale je to komplexná a dosť zaujímavá veda. Spoločne sme skúmali snehové profily, druhy snehu, skúšali stabilitu snehovej pokrývky a následne vyhodnocovali možné riziká. Všetko toto boli pre mňa úplné nové informácie a musím povedať, že veľmi prínosné. Na kurze sme boli nútení použiť aj zimnú výstroj v podobe mačiek a cepínu. Veľa potrebných informácií o zimnej výbave a výstroji sa taktiež dočítate v zaujímavom článku na blogu HIKEMATES.
Nezaobišlo sa to ani bez komplikácií.
Celý kurz hodnotím ako zaujímavú skúsenosť, ktorá mi pootvorila dvere do skitouringu, aj keď to pre mňa bola celkom makačka lyžovať mimo zjazdovky. Ale zas ten pocit voľnosti, slobody a lyžovania bez pravidiel bol krásny a adrenalínový. Nezaobišlo sa to ani bez komplikácií v podobe stratenej klipsni na mojej lyžiarke. Musela som ju mať istenú lepiacou páskou.
A aj pád bol samozrejme! Postarala sa oňho kombinácia príliš dlhého cepínu, ako som už spomínala, na absolútne neskialpinistickom batohu a nízkej kosodreviny. Tým som nechcela poukázať na môj „ťažký“ život. Chcela som dodať odvahu tým, čo ešte váhajú či to vyskúšať. Nikdy nebudú skvelé snehové podmienky v kombinácií s dovolenkou v práci, absolútnym bezvetrím na horách a krásnym slnečným dňom. Proste to treba skúsiť, aj keď nie ste najlepší lyžiar alebo nemáte najlepšie vybavenie, ktoré som nemala ani ja. Ide o to nájsť odvahu, VEDIEŤ SPRÁVNE ZHODNOTIŤ SVOJE SILY a urobiť to, čo vás láka a fascinuje, aby ste sa cítili viac nažive v tejto zvláštnej dobe. Ja som to vlastne preto urobila!
Na horách je potrebné si uvedomovať riziko a minimalizovať ho.
Keďže som nemala veľa možností na zimné turistiky a ani vzťah k freeride lyžovaniu, nikdy ma problematika lavín veľmi netrápila. Avšak čoraz viac ma zima začala lákať. S ňou však prichádza aj nebezpečenstvo v podobe lavín. Na horách je potrebné si uvedomovať riziko a minimalizovať ho. Verím, že lavínový kurz mi poskytol vedomosti a znalosti, ktoré zužitkujem pri plánovaní ďalších zimných dobrodružstiev.
Určite stojí za zváženie absolvovať či už lavínový, skialpinistický alebo napríklad ZIMNÝ KURZ POHYBU NA HORÁCH organizovaný Hikemates. V ňom sa môžeš dozvedieť dôležité informácie o tom ako sa pohybovať v mačkách s cepínom v ruke na úzkom hrebeni, či v strmšom žlabe, alebo ako plánovať zimnú túru, či čítať lavínové mapy. V podstate všetky kurzy majú rovnaký cieľ a to znížiť riziko, ale pritom nám dopriať ten sladký pocit slobody.
Pridaj komentár