S prichádzajúcou jarou sa prebúdza zo zimy nielen okolitá krajina, ale aj jej obyvatelia – živočíchy. Turisti môžu na jar vidieť prvé hady, ktoré v mnohých z nás vyvolávajú strach. Kde môžete naraziť na hadov? Ako postupovať pri stretnutí alebo po uhryznutí hadom?
S príchodom jari možno pozorovať na rôznych stanoviskách prvé hady (Autor: Dariusz Giś, TPN, 2022)
Kde možno stretnúť hada?
Turisti môžu počas prvých jarných slnečných dní vidieť rôzne druhy hadov. Tieto živočíchy sa ešte v zime ukladajú na zimný spánok, ktorý trvá od konca októbra, až do začiatku apríla. Po prebudení vyhľadávajú miesta s dostatkom svetla a potravy. Takéto miesta sa často nachádzajú v blízkosti turistických chodníkov a preto treba byť obzvlášť obozretný, aby nedošlo k stretu s nimi. V prípade nebezpečenstva sa hady bránia pred človekom uhryznutím.
Lúky, rúbaniská, turistické chodníky či kamenisté priestranstvá
Hady, podobne ako jašterice patria k živočíchom, ktoré nemajú stálu telesnú teplotu a preto potrebujú na pohyb dostatočné teplo. To získavajú vyhrievaním sa na rôznych slnečných priestranstvách, ako sú lúky, rúbaniská a rôzne kamenisté priestranstvá. V prípade, že sa nachádzate v blízkosti takýchto miest, venujte zvýšenú pozornosť práve prítomnosti hadov.
V našich národných parkoch sa vyskytujú nasledovné 3 druhy hadov: užovka obojková, užovka hladká a vretenica severná.
Nepohybujte sa mimo turistického chodníka
Súčasťou obozretného správania sa je určite aj obmedzenie svojho pohybu iba na značené turistické trasy. V kroví, tráve, skalách, kam ľudia zavítajú menej často je totiž určite pravdepodobnejšie, že had nájde svoje kľudné útočisko. V členitom prostredí pre vás bude „neviditeľný“ a tým aj nebezpečnejší.
Nejedovatá užovka obojková
Užovka obojková je náš najznámejší nejedovatý had. Tento had sa vyskytuje predovšetkým v blízkosti vodných tokov a vo vlhkých lesoch. Na rozdiel od iných druhov hadov je užovka obojková menej plachá a dokonca ju môžete pozorovať aj v blízkosti ľudských obydlí. Pri strete s človekom sa pokúša o útek a dokáže sa dokonca plaviť na vode. V prípade, že cíti nebezpečenstvo, zvinie sa a začne výhražne syčať.
Pokiaľ syčanie nepostačí na obranu, začne vypúšťať páchnucu tekutinu. Ak je aj táto ochrana nedostatočná, užovka začne predstierať, že je mŕtva. V našich pohoriach je užovka obojková pomerne bežným druhom a možno ju pozorovať v nižších nadmorských výškach vo Vysokých Tatrách, ale aj v Malej a Veľkej Fatre.
Nejedovatá užovka hladká
Užovka hladká je podobne ako vyššie spomínaný druh, nejedovatý had, ktorý sa kvôli svojmu vzhľadu často zamieňa s vretenicou severnou. Tento druh mimoriadne obľubuje kamenné priestranstvá, ako sú skalnaté vyvýšeniny, kameňolomy a kamenisté stráne. Svoju potravu zabíja tým, že sa okolo nej ovíja. V prípade ohrozenia človekom je agresívna a bráni sa uhryznutím. Vyskytuje sa v nadmorských výškach do 1100 m n. m. vo Vysokých a Západných Tatrách, ale taktiež aj v Malej a Veľkej Fatre.
Jedovatá vretenica severná
Vretenica severná je jediný jedovatý had na území Slovenska. Tento druh sa vyskytuje predovšetkým na rúbaniskách, kamenistých stráňach, v blízkosti kosodreviny a vzácne aj v blízkosti horských chát. Počas dňa sa vretenice vyhrievajú na slnku v blízkosti úkrytov, do ktorých sa v prípade ohrozenia ukrývajú. Pokiaľ je ohrozená, začne sa výhražne zvíjať a syčať.
Ak nebezpečenstvo neustále pretrváva, tak sa v obrane vydáva do protiútoku. V prípade, že je zašliapnutá, hryzie takmer okamžite a niekedy aj viackrát. Na území Slovenska sa vyskytuje takmer na celom severe, pričom obľubuje predovšetkým nadmorské výšky nad 700 m n. m. V našich horách sa nachádza najmä vo Vysokých a Západných Tatrách, ako aj v Malej a Veľkej Fatre.
Ako postupovať pri stretnutí s hadom?
Pokiaľ stretnete hada, tak sa musíte hlavne ukľudniť. Žiadne stresy a strachy, ale zachovať chladnú hlavu. Hady sú plaché zvieratá, ktoré človeka považujú za predátora a preto neútočia, kým nie sú bezprostredne ohrozené. Alebo, ak sa cítia uväznené a nie je pre nich úniková cesta. V prípade, že narazíte na hada, tak si ho nevšímajte, nedráždite ho, keď tak ho pozorujte z bezpečnej vzdialenosti a on sa vydá svojou cestou.
Zároveň treba doplniť, že na Slovenskú sú hady chránené zákonom a preto ich nie je povolené ani chytať. Uhryznutie človeka nastáva najmä po tom, čo sa ľudia snažia spraviť fotografiu a približujú sa k hadovi na príliš malú vzdialenosť.
Had nemusí pri uhryznutí využiť jed
Treba však upozorniť, že aj prípadné uhryznutie hadom nemusí byť hneď nebezpečné. Náš jediný jedovatý had vretenica severná často pri uhryznutí ani nevyužíva samotný jed, pretože si ho šetrí na lov koristi. Ak by do vás skutočne vpustil jed, spoznali by ste to takmer okamžite. Prvými príznakmi sú bolesť a opuch miesta vpichu. Ten sa postupne šíri celým telom a rovnako sa zvyšuje aj nevoľnosť. Z týchto dôvodov je potrebné po uhryznutí dodržiavať isté zásady.
Čo robiť, ak vás had uhryzne?
Po uhryznutí hadom je potrebné zachovať pokoj. Ako prvé je nutné upokojiť uhryznutého a postarať sa o to, aby sa takáto osoba vôbec nehýbala. Znepokojenie a prílišné pohyby spôsobujú rýchlejší pohyb jedu v tele. Ideálne je uhryznutú osobu posadiť a venovať sa ďalšiemu postupu.
Po upokojení je potrebné zavolať záchrannú službu, ktorej musíte povedať približný čas uhryznutia hadom a ideálne aj vzhľad hada. Takouto formou vedia záchranári určiť, či sa jednalo o jedovatú vretenicu alebo o nejedovatý druh. V prípade, že musíme čakať na záchrannú službu dlhšiu dobu, je vhodné použiť aj voľnú bandáž.
Podškrcovanie miesta uhryznutia sa neodporúča
Ak ste niekde počuli, že by danú časť tela, ktorá bola uštipnutá bolo potrebné „podškrtiť“ opaskom alebo kusom látky a tým obmedziť prietok potenciálne jedom otrávenej krvi do zvyšku tela, tento postup je už dávno vyvrátený. A podškrcovanie sa určite neodporúča, pre možný vznik trombóz alebo alebo prílišnú intoxikáciu danej partie tela.
Čo rozhodne nerobiť pri uhryznutí hadom, je vysávanie jedu alebo prípadné rozrezávanie rany. Rovnako sa neodporúča ani užitie liekov od bolesti alebo prípadne zvýšenie príjmu tekutín. Pacient by v takýchto prípadoch mohol zvracať alebo zhoršiť intoxikáciu.
Hadov sa netreba báť
Na záver musíme zhodnotiť, že hady sú zvieratá, ktorých sa nemusíme báť, avšak pri kontakte s nimi musíme byť obozretní. Väčšina uhryznutí je spôsobených v dôsledku nedbalej ľudskej činnosti a preto je potrebné, aby ľudia rešpektovali pokoj týchto živočíchov. Samotné úmrtia spôsobené hadmi sú na Slovensku veľmi vzácne a preto by sme sa mali aj naďalej snažiť uľahčiť prácu záchrannej služby a ľuďom pracujúcim v nemocniciach.
Aj tento blog napísal náš blogger Michal Marko, ktorý sa venuje flóre a faune našich hôr. Ak sa chceš aj ty pridať k našim bloggerom, ozvi sa nám na email zuzka@hikemates.com.
Zabudli ste na uzovku stromovu(elaphe longissima), nasho najvacsieho hada. Este som nestretol agresivneho hada na slovensku. Je pravda ze niektore uzovky sa brania thanatozou( postriekanim s kloaky a predstieranim umierania az smrti). A hryzenim sa brani iba uzovka stromova. A ak jej nebudete ublizovat tak zachvilu sa k Vam privinie a bude sa od Vas nahrievat. Vretenicu som este ani nestretol. Ale je pravda ze jej jed je menej nebezpecny ako protijed ktory Vam podaju. Zdravy clovek by mal jej uhryznutie prezit bez vacsich problemov. Ani jeden had na slovensku Vas nebude prenasledovat. Ak ho nechate urcite ujde.RP