Chodník hrebeňa Nízkych Tatier zasypaný nespočetným množstvom nádherných zákutí. A práve tam sme toto leto zažili jednoznačne tie najkrajšie zážitky. 35 odhodlaných turistov a tím #hikemates & fjallraven, taká bola zostava a aké bolo prejsť skoro 100 kilometrov a nastúpať vyše 5000 výškovych metrov, to sa dočítaš nižšie.
Počas štvordňového dobrodružstva sme stáli na vrchole Kráľovej holi, túlali sa divokými lesmi a obdivovali nekonečné scenérie zakvitnutých lúk. Zažili sme okamihy sebazapretia, ale aj vzájomnej spolupatričnosti, láskavosti a vysokohorského povznesenia. Previazali sme nové priateľstvá a zdieľali explózie intenzívnych zážitkov a emócií. Tento článok venujem všetkým skladateľom, s ktorými sme s batohom na pleciach mohli zložiť jednu nezabudnuteľnú odyseu.
..na Kráľovu Hoľu a zvlneným chodníkom až k útulni Andrejcová
- 18 km 1 250 výškových metrov 7 hod.
Celé sme to odštartovali na parkovisku v Telgárte, kde prebiehala registrácia účastníkov. V spolupráci s tímom Fjalravenu sme pre každého účastníka vyskladali welcome balíček s množstvom šikovných vecičiek. Mohol si v ňom nájsť šiltovku značky Fjalraven, fľašu od Primusu, magnézium, neoceniteľné štuple do uší, ale aj nádhernú spomienkovú brožúrku. Itinerár so všetkými potrebnými informáciami sme preložili s priestorom pre teba a tvoje obľúbené okamihy z hrebeňa či dojmy z noci strávenej na útulni a jej pečiatka bola jednou z úloh, ktoré na teba v brožúrke čakali.
S batohom na pleciach naberie tvoj zážitok nový rozmer
Prvý deň sme výstupom na Kráľovu hoľu a zvlneným hrebeňom až po útulňu Andrejcová, prekonali nesmierne náročných 1250 m stúpania. Posedenie vo vychýrenej kaviarničke Depo Café by si mohlo vziať pár zásluh v tempe, ktorým sme odstrelili prvé výškové metre. Skutočne chvíľu trvalo, kým sme šialení zo zahájeného dobrodružstva šliapli do reality skúsených diaľkárov. Až keď začal batoh na pleciach oťažievať, vrchol Kráľovej hole sa razom provokatívne vzdialil a my sme mohli konečne spomaliť a vychutnať si krivky plnotučnej turistiky.
Na rovinu. Pod nákladom, v ktorom sme si niesli výbavu na štyri dni to šlape jednoducho na nervy.
Obzvlášť prvý deň. Keď sme si na vrchole zapišťali od radosti, boli sme ako nič netušiaca tabula rasa. Boli sme presvedčení, že to „najhoršie“ sme si už odšliapali, ale striedavé stúpania a klesania hrebeňa nám ešte poriadne vymasírovali mozgy. O to viac sme však vedeli oceniť prosté radosti. Nikdy neokúkané výhľady a vychladené pivo na skutočnej útulničke, ktorá sa ti celý deň zdala nedosiahnuteľnou ilúziou. Sedeli sme pri praskajúcom ohni jeden vedľa druhého a vychutnávali si magické spojenie chutí celodenného dobrodružstva v jednej chrumkavej špekačke.
Atmosféra príjemného večera nakoniec uložila zhumpľované telá šťastlivcov na prične útulne. Viacerí pozostalí divosi počas noci strážili svoje stany, aby ich neodplavil dážď. Ich odmenou však bola dokonale načasovaná hra oblakov, do ktorej sa ráno prebudili. Vysoké Tatry v pozadí drevenej útulne, sa v takom dejstve priam chvastali svojou krásou.
..nízkotatranskou divočinou na Chatu pod Sedlom Čertovica
- 27 km 1 300 výškových metrov 10 hod.
Horský potok tečúci do dlaní. Hmla prevaľujúca sa cez hrebeň. Šušťanie mokrých stebiel trávy. Studený vietor v pokrčenej tvári a neutíchajúce cinkanie turistických paličiek. Pokojne zatvor oči, pretože tento deň sa číta srdcom!
Stála som pred svojou obľúbenou skupinou pôžitkárov a sledovala, ako si preliepajú prvé otlaky v odhodlaní vyšliapnuť za novým dobrodružstvom. Putovali sme od skorého rána s potrebným náskokom na opojenie mystickou scénou, ktorú zahrala hmla a tiež rezervou na obzeranie po červenej značke. Prales, ktorý nás čakal pred zostupom do Sedla Čertovica je trochu náročný na orientáciu. Nielenže sme držali spolu a vždy nachádzali správnu cestu, dokonca niekto v tichosti lesa našiel i stratené kúsky seba.
Úzky chodník kľučkujúci pomedzi nerušene rastúce stromy a divokú zeleň, tvoril napokon dokonalý kontrast zakvitnutým lúkam na hrebeni. Zadná Hoľa nám otvorila výhľady na slnkom zaliate scenérie a poctivo sme si kradli čas na ich obdivovanie.
„Šťastie je skutočné, keď je zdieľané“ Christopher Johnson McCandless
Najväčším highlitom bolo dokonale prepojenie tímu v zdieľaní pocitov, ktoré v nás zanechali mentálne orgie v divočine a nekonečné klesanie k útulni Ramža. Vyčerpané telesné schránky rozhádzané po čistinke pred útulničkou začali obchodovať s poslednými zásobami jedla i motivácie. Z úst sa nám prášilo po vode a prameň tečúci nedosiahnuteľných 200 m sa stal výzvou pre obete vyslané po vodu. V takýchto okamihoch ti úsmev, príde ako šialene nedocenená útecha. Nasledujúce výškové metre, preživší venovali zvyšky energie udržiavaniu konverzácie s mátohami, ktoré za sebou vliekli. Tieto riadky venujem špeciálne ako poďakovanie nejednej dobrej duši, ktorej som ostala na krku.
Na chate pod Sedlom Čertovica nás na sklonku dňa privítal nesmierne láskavý chatár.
Vraj sprchu, ktorá bola značnú časť trasy hybnou silou akéhokoľvek postupu, si žiaľ z technických príčin budeme musieť odoprieť. Keď chatár uvidel tváre pripomínajúce pokrčený kameň z Fantaghiro, so smiechom nás nasmeroval pod sprchové hlavice. Taktiež plnohodnotná večera po desiatkach proteinových tyčiniek enormne zdvihla krivku energie. Nové priateľstvá umocnené dvojdňovým putovaním divočinou už viedli hlboké konverzácie o láske a pálenke.
..cez ikonický Ďumbier k útulni na Ďurkovej
- 24,7 km 11 hod. 1 850 výškových metrov
Intenzita zážitkov mala od začiatku príjemne gradujúcu tendenciu. Máme pred sebou niekoľko ikonických vrcholov a poriadne panoramatický prechod, ktorým sa budeme rozmaznávať.
Dva dni v lese ohromne odľahčia tvoj batoh
Po určitom čase v horách opäť prehodnotíš tie tri svetre, ktoré sa ti ešte doma zdali ako dobrý nápad. Chata sa tak stala príležitosťou k zbaveniu sa výraznej časti svojho majetku. Nechali sme za sebou prepotené tričká, smradľavé ponožky a niekoľko XY zbytočností. Obviazali sme niekoľko vŕzgajúcich kolien a zalepili nové pľuzgiere, aby sme mohli znovu nemilosrdným stúpaním šliapať za veľkolepými výhľadmi.
S pôžitkármi vyrážame s ozvenou uhnúť sa Ďumbieru a trafiť až k útulni na Ďurkovej.
Vyštverali sme po zjazdovke a už aj sme si plnili bruchá na terase Chaty M.R. Štefánika. Tí „vyšľapanejší“ z nás si urobili zachádzku na vrchol Ďumbieru zdobený dreveným dvojkrížom. Väčšine však pripadal atraktívnejší pohľad naň zo sedielka, v ktorom sa na okamih zastavil čas. Sadli sme si do trávy nad strmé svahy doliny a obdivovali okolité scenérie. Spievali sme piesne Karola Duchoňa a vábili lokálne svište pred objektív. To sú okamihy, ktoré nemožno jednoducho preniesť do slov, ale áno. Kráčať s doposiaľ neznámym človekom môže vystreliť do neuveriteľnej idylky.
Pestrá ponuka jedál v Kamienke bola tak neodolateľná, že sme s hrčami za ušami napokon „vypadli“ z chaty na kameňom vydláždený chodník smerujúci na Dereše. Rušnejšie okolie lanoviek sme po určitom čase v lese vyhodnotili ako vcelku príjemné stretnutie s civilizáciou. Zvlneným profilom nás červená značka ďalej viedla cez Poľanu až na Chabenec.
Zdanlivo pôsobí táto etapa ako veľmi náročná vzhľadom k výškovým metrom, ale množstvo zákutí nás inšpirovalo k priam povznášajúcim precitnutiam, s ktorými sme stúpanie prekonávali s ľahkosťou. Zelené vrcholky hrebeňa boli tak krásne slnkom osvietené, že sa mi unavené nohy odrazu chceli rozbehnúť. Aj kamzíky trpezlivo pózovali v zábere celej tej oslobodzujúcej nádhery.
Magická noc na Ďurkovej
Panoramatická latrína útulne na Ďurkovej dokáže okamžite teleportovať tvoju myseľ. Odrazu si len ty, ona a prítomný okamih, ktorý nedostaneš z hlavy aj keď už dávno vyprchal.
Po príchode na útulňu osadenú v krásnom horskom prostredí nás čakal spoločný guláš a vychladené pivo. Počas šliapania sme často motivačne mudrovali k téme turistiky naľahko. Veď to poznáš! Preberali sme ako ušetríš gramy funkčným oblečením, kvalitným spacákom, pálenkou v ťapke a ďalšími super vecičkami. A potom je tu ten šialený muzikant od vedľajšieho stola, ktorý so svojou heligonkou zahral poriadny koncert. Vedľa toho oduševneného chlapíka s polkilometrovým batohom sme vypadali trochu smiešne. Kráčať hrebeňmi Tatier s heligonkou na pleciach, veď to je čistá láska!
..z Ďurkovej „skratkou“ do Korytnice
- 29 km 9 hod. 1 100 výškových metrov
Hľadám slová, ktoré by dokonale vystihli atmosféru posledného rána nášho štvordňového putovania. Boli sme z časového ohľadu na autobus, ktorý nás mal čakať už o piatej, pripravení ignorovať legendárny Kozí chrbát a z Hiadeľského sedla zostúpiť do Korytnice. Čakal nás nesmierne malebný hrebeň posypaný kvetmi a neopísateľným pocitom úplnosti.
Nezabudnuteľná noc v Nízkych Tatrách
Keď sa stíšim, ešte stále počujem nárazy odtrhnutej celty o úbohú konštrukciu stanu. Predpovede písali o vetre v rýchlosti 70 km/h. Kým sa útulňa stala chrámom pokoja, za jej oknami sme odvážne zaťažovali stany ťarchou vlastných tiel. Keď sa nejaký „spolunocľažník“ pobral proti vetru ukotviť plápolajúcu celtu, menší parťák mal problém udržať sa so svojim stanom na zemi. Ráno sme si doslova vydýchli, že sa už viac nemusíme snažiť spať. Naopak hlasy opisujúce bytosti, ktoré spokojne bivakujú v spadnutom stane nás so smiechom vytiahli von.
Vietor ostáva, my pokračujeme ďalej
Vetrom poháňaná hmla sa nám ešte chvíľu plietla pod nohy. Ono to bude znieť neznesiteľne idylicky, ale opäť sa nám podarilo zorganizovať nepochopiteľne dokonalé počasie. Šialené nočné drámy napokon vystriedali mystické rána a slnko na nebesky modrom pozadí nás sprevádzalo väčšinu času na hrebeni.
Posledný kus cesty sme šliapali na kope zviazanej priateľstvom a „nečakaným“ vyčerpaním. Bez šialeného prevýšenia sme kopírovali zvlnený turistický chodník vedúci cez Košariská, Latiborskú hoľu aj nádherné výhľady Prašivej. Cvengajúce zvonce pasúcich sa kravičiek a melódie heligonky na rázcestiach boli príjemným osviežením pre naše povznesené duše. Vzdialenosť sme prekonávali pomerne rýchlo. Zastavila nás až Veľká Chochuľa, z ktorej sme si naplno užívali paralyzujúci obraz Tatier. Pohľad na rozjímajúce tváre z jej trávnatej terasy, bol neoceniteľnou odmenou za celé to úsilie, prečo to vlastne robíme. Byť tam spolu, bolo tým najkrajším výstupom úmyslu, spájať ľudí a hory. Kráčala som inšpirovaná množstvom príbehov, scenérií a okrem nich si pamätám už len svoju prostú existenciu.
Zo srdca ďakujeme, že ste to skladali s nami
V Kolibe Goral na Donovaloch nás v závere čakalo spoločné posedenie a poďakovanie celého tímu Hikemates. S veľkou radosťou sme zdieľali toto nezabudnuteľné dobrodružstvo s takou skvelou partičkou. Vážime si vašu prítomnosť, vzájomnú spolupatričnosť a motiváciu, pretože o tom to celé je. V Hikemates spájame hory a ľudí, no bez vašej podpory by to nešlo. Ďakujeme ?
Spoločný autobus nás opäť v rytmoch heligonky previezol z Donovalov späť k autám do Telgártu. Tu sa naše cesty rozišli do rôznych kútov „sveta“, ale úprimne veríme, že sa čoskoro opäť stretneme.
Ďakujeme za spoluprácu
Prvé podujatie svojho druhu, ktoré sme uskutočnili vďaka našej spolupráci so značkou Fjällräven. Táto švédska uvedomelá značka zastáva hodnoty, ktoré podporujeme aj my v Hikemates. Udržateľnosť a čo najmenší negatívny vplyv na životné prostredie. Filozofia, ktorá sa odráža v navrhovaní a vývoji oblečenia a vybavenia do prírody, vo všetkých rozhodnutiach a v tímovom duchu. Tento prechod nebol v ničom odlišný. S výbavou, ktorú sme potrebovali na štyri dni sme sa vybrali naprieč nedotknutou prírodou a zažili sme kopec letného dobrodružstva na horách. Ďakujeme našim partnerom za podporu a pomoc, bez ktorej by podobné podujatia nemohli organizovať. Trasu podujatia nájdeš aj na našom portáli.
Čo všetko bolo na tomto evente zabezpečené?
- parkovanie na 4 dni na parkovisku Ski Telgárt,
- spoločné opekanie, raňajky a nocľah na útulni Andrejcová (stan alebo vnútri útulne),
- polpeniza, sprcha a ubytovanie na Chate pod Sedlom Čertovica,
- večera, raňajky a nocľah na útulni Ďurková (stan alebo vnútri útulne),
- spoločné posedenie po úspešnom absolvovaní prechodu v Kolibe Goral na Donovaloch,
- autobus, ktorý nás dopraví z Donovalov späť do Telgártu k autám,
- poistenie na celú dobu prechodu, ktoré je zabezpečené vďaka nášmu partnerovi poisťovni Union,
- hodnotný welcome balíček s praktickými vecami do tvojej outdoor výbavy,
- itinerár v podobe brožúrky so všetkými podstatnými informáciami,
- odznak z absolvovania prechodu na pamiatku
- profi fotograf, ktorý zachytí to najkrajšie z nášho prechodu,
- skvelá atmosféra, ešte lepšia partia a nezabudnuteľné zážitky!
Super článok. Nejaký zoznam veci, čo si mala so sebou nemáš spísaný? 🙂
Ahoj Andrea. Nika napisala tento clanok: https://www.hikemates.com/blog/ako-sa-pripravit-na-viacdnovy-trek/ ktory Ti so zoznamom veci urcite poradi 🙂 .