Pohorie Vtáčnik je pre mňa z nepochopiteľných príčin podceňované, s mnohými turistickými chodníkmi zívajúcimi prázdnotou. Napriek tomu (alebo aj vďaka :)), že je málo navštevované, je mimoriadne pekné. K lákadlám patrí množstvo zákutí, andezitových vyhliadok a skalných útvarov či krásne bukové lesy so zvláštnou atmosférou. Ako príklad môžem uviesť vrcholy Žarnov, Buchlov, Malý a Veľký Grič, Jančekova skala, Kláštorná skala, Biely kameň či horolezecké oblasti – najznámejší Hrádok či menej známe Sekaniny pri Lehote pod Vtáčnikom.
Vtáčnik má stratovulkanickú stavbu budovanú najmä andezitmi a pyroklastickými horninami, a spolu s ďalšími pohoriami ako sú Kremnické a Štiavnické vrchy, Poľana, Vihorlatské či Slanské vrchy sa radí medzi pohoria vzniknuté vďaka sopečnej činnosti.
Náučným chodníkom na vrchol
My sa dnes prejdeme na môj obľúbený každoročný zimný vrch Vtáčnik v rovnomennom pohorí a národnej prírodnej rezervácií, ktorá sa vyznačuje lesnými porastmi takmer pralesovitého charakteru. Vedú naň viaceré značkované turistické chodníky. Východiskami môžu byť obce Kľak, Podhradie, Lehota pod Vtáčnikom, Bystričany či Kamenec pod Vtáčnikom. My najradšej volíme posledný menovaný variant trasou náučného chodníka. Auto nechávame na veľkom neplatenom parkovisku pri amfiteátri a chate pod Končitou. Táto trasa má asi 6km, pričom je potrebné prekonať 900 výškových metrov. Časovo by to malo trvať okolo 2,5 hodiny, samozrejme záleží na tempe (v našom prípade je aj priamo úmerné počtu fotiek, videí a zjedených vianočných koláčikov). V decembrovú nedeľu, kedy sme sa vybrali my, bolo naozaj mrazivo, teplomer ukazoval niečo pod mínus 10, takže nebudem klamať, stálo to dosť prehovárania sa pri vstávaní či vystupovaní z vyhriateho auta. Vlastne som aj za tieto stúpania bola vďačná, perfektne sme sa zahriali.
Horolezecká oblasť Hrádok
Cesta na začiatku trasy je celá rozrytá, zrejme kvôli ťažbe dreva. Našťastie bolo primrznuté, ale aj tak sa kráčalo veľmi zle, ako keby ideme cez pole. Neviem odkedy je chodník v takomto stave, chodievame pravidelne, a takto som ho ešte nezažila. V asi prvej tretine cesty je možné odbočiť k horolezeckej oblasti Hrádok, ktorú som už spomínala. Ide o najvyššiu andezitovú stenu na Slovensku a najlepšie miesto na lezenie viacdĺžkových ciest. Nemusíte byť ani lezcami, touto trasou prídete priamo na vrchol skál a môžete si užiť výhľady. My sa tento krát odbočkou nenecháme zlákať a pokračujeme ďalej hore náučným chodníkom.
Stúpanie zimným lesom
Postupne pribúda snehu, tak sa kráča lepšie. Stretávame ďalších turistov, ktorých je celkom dosť, ale vôbec sa niet čomu čudovať. Hlásia krásny slnečný deň a napriek ročnému obdobiu je len málo miest, kde sa nachádza sneh. Náučným chodníkom sa dostávame do sedla Siahy (1 076m), odkiaľ to máme na vrchol ešte asi hodinu. Stretáva sa tu aj modrá značka trasy z Bystričian, na ktorú sa ďalej napájame aj my. My si tu dávame krátku pauzu a na lavičke pri studničkeaj teplý čaj, ktorý v tomto období spolu s mačkami patrí k povinnej výbave. Potom pokračujeme ďalej. V tomto úseku sa nachádza miesto s ihličnanmi, cez ktoré sa prediera zimné slnko, a ja sa kochám svetlom a touto nádherou a vŕzganím pod nohami. Čím bližšie sa dostávame k vrcholu, tým krajšia je táto snehová rozprávka. Trasa je prešliapaná, zasnežené stromy pripomínajú palmy. V kombinácií s dokonalým azúrkom to je neskutočná nádhera, na ktorú sa neviem vynadívať.
Výhľady ako z katalógu za odmenu
Hore som zostala v nemom úžase. Zastavujeme pri kovovom kríži špecifickom pre tento vrchol. Viditeľnosť je skvelá, a tak si užívame výhľady na Kľak, Strážov so Strážovskými vrchmi, Malú a Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Nízke Tatry a dokonca je vidieť aj Kriváň. Určite sa od vrcholu oplatí prejsť ďalej po červenej a užiť si výhľady aj na ďalšie smery. Dávame si obed a čajík, prehodíme pár slov s ostatnými turistami, ktorý zvolili dnešný rovnaký cieľ ako my. Späť dole sa nám veru nechce z tejto nádhery, zdržíme sa smeasi hodinku a užívali si slniečko a snežnú krajinu, už ani mráz nám nevadí. Naspäť sa potom vraciame tou istou trasou, hoci už dlho mám v pláne trasu aj okolo Kláštorskej skaly. Tak snáď zas nabudúce, lebo verím, že by to mohol byť skvelý okruh.
Myslím, že tomuto miestu pristanú všetky ročné obdobia, ale za mňa je zima najviac očarujúca. Rozhodne však odporúčam navštíviť pohorie Vtáčnik, či už rovnomenný vrch alebo iné miesta. Verím, že budete milo prekvapení 🙂
Pridaj komentár