Veľký Choč (1.611 m.n.m.) je najvyšší vrch Chočských vrchov. Už z diaľky na seba upozorňuje zo všetkých strán a je častým cieľom turistov. Z vrcholu môžeš vidieť Západné Tatry, Liptovskú kotlinu, Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Malú Fatru ale aj Oravu a Babiu Horu. Turistické značky naň vedú prakticky zo všetkých svetových strán. S priateľmi sme sa na túru vybrali uprostred apríla z Jastrabej doliny neďaleko Lúčok.
Lúčky, malá Liptovská obec neďaleko Ružomberka aj Liptovskej Mary. Známe kúpele sú tu už od začiatku 18. storočia. Liečia tu gynekologické ochorenia, onkologické choroby, choroby tráviaceho ústrojenstva, nervové ochorenia, choroby pohybového ústrojenstva a mnohé ďalšie problémy. Okrem kúpeľov a viacerých, aj verejne dostupných, prameňov sú však Lúčky turisticky známe aj svojim vodopádom, ktorý leží uprostred obce. Národná prírodná pamiatka Lúčanský vodopád má 13 metrov. Kaskádový vodopád padá z travertínovej terasy. Pohľad naň naozaj stojí za to, ale môžeš si ho vychutnať aj po túre tak ako my.
Aby sme sa vyhli dlhšej chôdzi po asfaltke za Lúčkami, na červenú značku sme vyrazili z rázcestia Jastrabia dolina ústie. Sútok Teplianky a Žimerovho potoka vytvára pekné zákutie a neďaleko je aj možnosť nechať si auto.
Po pár minútach chôdze minieš pri chodníku prameň. Na rázcestí v Jastrabej doline sa od červenej turistickej značky odpája, žltý cyklochodník. Preskočiť Žimerov potok a chodník začne naberať výškové metre. V jarnom lístí niečo zašuchoce. Pozrieme bližšie a vidíme medzi listami vyhrievať sa malú vreteničku. Keď nás zaregistruje, skryje sa pod kmeň spadnutého stromu.
Nechávame ju v záplave slnečných lúčov a kráčame dolinkou ďalej. No na rozmočenej pôde, len o pár sto metrov, nachádzame stopu kráľa našich lesov – medveďa hnedého. Husté chočské lesy by vedeli rozprávať koľko ich tu, pod strmými skalnými zrázmi, v jaskynkách a v jaskyniach žije.
Turistická značka stúpa neúnavne, priamo hore, celou Jastrabou dolinou. Vynárame sa z lesa v spodnej časti lúk na Žimerovej. Prístrešok s možnosťou prespania je ideálne miesto na malú zastávku a oddych v lúčoch jarného Slnka. Je tu tak ticho a príjemne, že sa ti nebude chcieť odísť.
Blížime sa k ďalšiemu rozcestníku – Žimerová vrchol lúk. Ešte predtým však pohľad na skalné úbočia Malého Choča. Práve v nich sa nachádzajú viaceré jaskyne, ako napríklad Meandrová jaskyňa v Malom Choči.
Bralá Malého Choča z lúk na Žimerovej. Foto (c) LD/Hikemates Prístrešok. Foto (c) LD/Hikemates
Neďaleko rázcestia nás čaká asi jediné nemilé prekvapenie na celej trase. Odlesnená časť, pravdepodobne spracovaná po kalamite. Otvárajú sa tu síce pohľady do ďaleka, no aj na jar tu cítiť sucho, už aby tu, čo najskôr, začal rásť nový les. Ešte pár minút po vrstevnici, úbočím Malého Choča, cez potôčik a značka sa stočí smerom hore. Prehupneme sa cez hranicu Národnej prírodnej rezervácie Choč. V roku 2019 sa podarilo do vlastníctva štátu odkúpiť 190-tisíc metrov štvorcových lesa v tejto rezervácii v 5. stupni ochrany.
Chodník prudko stúpa po trávnatom úbočí smerom do sedla Vráta. Práve na týchto miestach často zostávajú veľké vrstvy snehu aj v pokročilej jari. Niekedy, najmä keď zamrznú, sú bez zimných turistických pomôcok ťažko priechodné. Ale námaha vynaložená na výstup do sedla naozaj stojí za to.
Foto (c) LD/Hikemates
Nachádzame sa medzi Malým a Veľkým Chočom. Oba vyzerajú, že sú naozaj veľmi blízko. Na Malý Choč turistická značka nevedie, na Veľký je to ešte necelú pol hodinu stúpania. Sedlo Vráta je ďalšie z miest, na ktorom sa dá naozaj spočinúť. Sadnúť si do trávy, dýchať krásnu prírodu a počúvať ticho.
Prečítame si informačnú tabuľu náučného chodníka o tom, ako vznikol masív Choča. Dozvedáme sa, že príkrovy tvoria niekoľkosto metrov hrubé usadeniny, ktoré sa stovky miliónov rokov tvorili na morskom dne a zložené sú z dolomitov, vápencov a slieňov a počas alpínskeho vrásnenia sa príkrovy ponasúvali na seba. Nie úplne si vieme predstaviť, ako toto vrásnenie v realite na týchto miestach vyzeralo a s myšlienkou na nepredstaviteľnú silu prírody pokračujeme ďalej na vrchol.
Po chvíli sme nad pásmom lesa a chodník stúpa kosodrevinou, akoby po hrane strmého zrázu Veľkého Choča. Jar tu cítiť na každom kroku, signalizuje ju aj kvitnúci poniklec a topiaci sa sneh. Na značka bolo síce napísané, že na vrchol je to už len 25 minút, no nám to trvá takmer dvojnásobok tohto času.
Takmer každá zákruta, každá zastávka, ponúka krásne výhľady na Západné Tatry, Liptovskú kotlinu s Liptovskou Marou a Nízke Tatry. Pri pohľade na západ krásna Stredná Poľana pod Veľkým Chočom a v pozadí Malá Fatra. Bystrému oku nejdú na východe zrúcaniny Liptovského hradu (známeho aj pod názvom Sielnický hrad), na ktorý sa mimochodom dá dostať po turistickej značke z Lúčok.
Po necelých troch hodinách sme sa prepracovali na vrchol. Tak ako je Veľký Choč vidieť zo všetkých strán, jeho vrchol ponúka 360-stupňový pohľad. Na Tatry, Fatry, kotliny, údolie Váhu, neďalekú Kubínsku hoľu a mnohé malé, či väčšie, kopčeky a kopce.
Východnú stranu Choča tvorí príkry skalný zráz, západná stúpa mierne. Na vrchole sa dá posedieť, oddýchnuť si, niečo zjesť a rozhodnúť sa aj pre cestu nadol. Možností je hneď niekoľko. Vrátiť sa po tej istej trase, alebo zbehnúť po červenej a zelenej značke do Vyšného Kubína, červená ťa zase zavedie priamo do Jasenovej a modrá zo Strednej Poľany do Valaskej Dubovej. Ak chceš spoznať celý masív Choča a máš dosť času, vyber sa cez Strednú Poľanu po modrej značke cez Zadný a Predný Choč a po červenej okolo Likavského hradu až do Likavky.
Vybrať sa na Veľký Choč, z ktoréhokoľvek smeru a v ktoromkoľvek ročnom období je naozaj zážitok. Hlboké a husté lesy, lúky, kosodrevina ale aj skalné zrázy to všetko na malom priestore. Za jeden deň a na jednej túre môžeš prejsť niekoľko rozličných prostredí a odmenou bude nielen dobrý pocit z turistického výkonu ale aj neopakovateľný výhľad z vrcholu.
Pridaj komentár