Nové lanovky, cesty, hotely, zastavané lúky a celkový rozmach výstavby môže čakať v najbližších rokoch Štrbské Pleso. Obec Štrba, pod ktorú patrí, si nechala spracovať doplnok územného plánu a už na budúci týždeň ho chce verejne prerokovať. Proti zámerom sa ozvali obyvatelia, ale aj ochranári a minister životného prostredia. Do procesu je zapojená aj Správa Tatranského národného parku. Pozreli sme sa na to, ako by sa mohlo okolie druhého najväčšieho jazera vo Vysokých Tatrách zmeniť, ak by prešiel návrh v pôvodnom znení.
Navrhované doplnky územného plánu Štrbského Plesa napríklad počítajú s výstavbou novej lanovky od stanice až do Areálu snov; výstavbu veľkého parkovacieho domu na území, ktoré je dnes lesom; počítajú aj s novými zjazdovkami nad Mlynickým potokom a v okolí Heliosu, ktorý sa dnes rekonštruuje; ale aj s premiestnením ciest, či výstavbou občianskej vybavenosti na lúkach vedúcich do športového areálu a s ďalšími stavbami v okolí Štrbského plesa aj v tesnom susedstve Nového Štrbského plesa. Realizovať by sa v blízkej budúcnosti mala aj Andelova zjazdovka s novou lanovkou v tesnom susedstve plesa, ktorá už bola schválená v minulosti.
Starosta Štrby Michal Sýkora tvrdí, že návrh zmien a doplnkov územného plánu vychádza z požiadaviek „fyzických a právnických osôb, ktoré pôsobia na Štrbskom Plese a potrieb obce“.
„Obec v súčasnosti navrhované zmeny nepovažuje za veľké a v prípade, že ich dotknuté orgány a organizácie budú považovať za také, ktoré sú vážneho zásahu do územia, v úprave návrhu územného plánu nebudú schválené,“ napísal v stanovisku pre Hikemates.
Návrh úprav územného plánu vyvolal kritiku obyvateľov Štrbského Plesa, krajinárov, ochranárov, kúpeľníkov, turistov a mnohých ďalších záujmových skupín. „Žiadame, aby kompetentní túto výstavbu plne zvážili a nepúšťali sa len tak bezhlavo do realizácie iba s vidinou zisku,“ napísal obyvateľ Štrbského Plesa Martin Varga. Spustila sa aj internetová petícia.
Minister životného prostredia už avizoval, že do procesu schvaľovania sa zapoja štátni ochranári. „Akékoľvek ďalšie zásahy do tohto územia sú veľmi závažným rozhodnutím a bez rešpektu k prírode môžu lokalitu nezvratne poškodiť. Nemáme žiadne druhé Štrbské pleso, preto si ho musíme zachovať,“ vyhlásil minister Ján Budaj.
V blízkosti navrhovanej výstavby v tesnom susedstve Štrbského plesa je napríklad Prírodná rezervácia Rašelinisko, ktorá je podľa informácií na stránke ochranárov významnou lokalitou s reliktným výskytom andromédky sivolistej (Andromeda polifolia), ktorá je v Tatranskom národnom parku ojedinelá, v typickom spoločenstve – rašelinovej borine s kosodrevinou a krovitými vŕbami.
Ako Hikemates potvrdil riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko ich odborníci už spracúvajú pripomienky k návrhu zmien na Štrbskom Plese. Nechce však konkrétnosti odkazovať cez médiá a štátni ochranári ich predložia tak, ako to vyžaduje zákon. „Žiaľ v poslednej dobe je rozumných a racionálnych zámerov ako šafránu a veľká väčšina zámerov je na úkor chránených území a záujmov ochrany prírody a potom dochádza k stretom odborných názorov, lebo my sme platení za to, aby sme chránili záujmy nemých tvárí.“
„Keďže sme na začiatku procesu prerokovania, sú s navrhovanými zmenami informovaní tak, ako ostatné subjekty a na spoločnom prerokovaní im budúci týždeň bude podaný výklad spracovateľom. Budú prehodnotené návrhy, ktoré predložili jednotlivé subjekty a organizácie na zmenu a spracovateľ k nim zaujme stanovisko. Následne na to každá dotknutá organizácia v súlade so zákonom zaujme písomné stanovisko,“ odpovedá starosta Štrby Michal Sýkora na otázku, či navrhnuté zmeny konzultovali so Správou TANAP.
Nové lanovky
Podľa krajinára a obyvateľa Štrbského Plesa Petra Jariabku návrhy mnohých prekvapili, pretože sa o nich doteraz neviedla žiadna verejná diskusia, nerobili sa krajinárske štúdie ani iné analytické dokumenty: „Ide o lokalitu nadnárodného významu. Nejde o intravilán zastrčenej malej obce. Ide o priestor, ktorý je medzinárodným komunikačným pásmom s turizmom, s prezentáciou prírodných hodnôt a s kultúrnym dedičstvom Slovenska.“
Ako je zrejmé z nášho približného náčrtu navrhovanej výstavby, jednou z hlavných zložiek navrhovaných zmien sú viaceré sedačkové a kabínkové lanovky. Podľa krajinára by zásadným spôsobom zasiahli krajinný ráz, obraz aj charakter celého územia, ako aj vnímanie prostredia návštevníkmi a turistami. Všetky nové lanovky by zásadným spôsobom ovplyvnili známe panorámy Štrbského Plesa.
>>>Túry v okolí Štrbského Plesa nájdeš na tomto linku hikemates.com
Nová osemmiestna kabínka by mala prepojiť centrum Štrbského plesa s lyžiarskym areálom a s medzistanicou pri Heliose má viesť ponad existujúce cesty. „Tie ale majú úlohu aj v tom, že umožňujú výhľady na najkrajšie tatranské scenérie zo Štrbského Plesa. Návštevníci z nich vidia Vysokú, Ostrvu, Končistú, Patriu a celú panorámu, ktorá je pre Štrbské pleso charakteristická. Toto všetko bude porušené rušivou a neprerušovanou líniou lanovky. To je krajinársky totálne znehodnocujúci prvok. Pri štúdiách ktoré boli realizované sa zistilo že gro návštevníkov je motivované chodiť tam „lebo je tam pekne“, to je doslovný výraz. To preložené znamená, že tam chodia za krajinárskym vnemom, scenériami, genius loci,“ hovorí krajinár Jariabka.
Zásadný vplyv na panorámu by mala aj štvorsedačková lanovka na severnom okraji Štrbského plesa s Andelovou zjazdovkou. Kedysi v minulosti tam síce vlek bol, no to na mieste ešte bola lúka a nie les ako dnes. Kvôli lanovke aj zjazdovke ho bude potrebné vyrúbať. Navyše tu nie je riešené križovanie lyžiarskych svahov, bežkárskych tratí a celoročne otvoreného turistického chodníka na Chatu pod Soliskom.
Za zásadný považuje aj návrh na výstavbu novej zjazdovky nad hotelom Helios, pod vrchom Trigan, v masíve Patrie. „Ja si myslím, že sa jedná o snahu o precedens, o nejaký element lyžiarskeho strediska na úpätí Patrie preto, aby sa do budúcnosti mohol otvoriť priestor na zjadzovky na Patrii,“ dodáva krajinár.
Zastavaná Mlynická lúka
Starosta Štrby tvrdí, že obec dlhodobo obmedzuje zámery výstavby v lokalite Štrbského Plesa: „Za posledných 10 rokov sme budovali najmä infraštruktúru a skvalitňovali služby pre obyvateľov a návštevníkov.“
Karol Kaliský z iniciatívy My sme les hovorí, že schválenie návrhu by znamenalo úplne pochovať a odprírodniť ďalšiu jedinečnú a nádhernú lokalitu národného parku, podobne ako to môžeme vidieť v Jasnej v Nízkych Tatrách, kde sa už dnes týči hotel Damián priamo nad hladinou Vrbického plesa a vzácne čučoriedkové smrekové lesy či ďalšie biotopy sa rýchlo menia na staveniská, zjazdovky, penzióny a parkovacie plochy. „Nikto nenamieta aby obec udržiavala a zveľaďovala historické vnútro najvyššie položenej tatranskej osady, ale desiatky nových stavieb uprostred nášho najstaršieho národného parku? To by bol veľmi zlý signál, že štát v ochrane prírody a krajiny úplne zlyhal a z národného parku sa definitívne stáva lunapark. Úrady by mali v území kde je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti konať v súlade s cieľmi národného parku a nie podľa očakávaní podnikateľov,“ dodáva Kaliský.
Významné zásahy by čakali aj Mlynickú lúku lemujúcu cesto do areálu lyžiarskeho strediska. Už dnes sa po nej premávajú štvorkolky, snežné skútre a predajcovia sa predháňajú v predaji gýčových suvenírov. No developeri tu navrhujú nové stavby, parkoviská aj cesty. Krajinár Jariabka považuje Mlynickú lúku za ikonické miesto, ktoré priblížil vo svojom diele aj známy fotograf a dokumentarista Karol Plicka.
„Tá výstavba Mlynickú lúku absolútne zničí a krajinný vnem sa absolútne stratí. To je prístup ‚mám rovnú lúku, na ktorej sa najľahšie stavia‘, ale neviem, či to je prístup, ktorý by mal byť proklamovaný na Štrbskom plese,“ dodal Peter Jariabka.
Zásadné výhrady majú aj slovenskí kúpeľníci. Podpredseda Asociácie slovenských kúpeľov Ján Šimko dokonca hovorí, že navrhované zmeny na Štrbskom Plese sú v rozpore s nariadením vlády o štatúte kúpeľného mesta Vysoké Tatry, ktorého súčasťou je aj kúpeľné miesto Štrbské Pleso.
„Klimatické miesto Štrbské Pleso je veľmi významné z pohľadu všetkých prírodných liečivých zdrojov a to klimatických miest vhodných na liečenie pretože svojou nadmorskou výškou žiadne iné liečebné miesto na Slovensku nespĺňa náležitosti, aby tam mohli byť liečené civilizačné choroby ako napríklad alergie. Nikde inde nie je možné poskytovať takúto klimatickú liečbu. To, že v súčasnosti neexistujú liečebné kúpele na Štrbskom Plese a neposkytujú zdravotnú starostlivosť neznamená, že v budúcnosti nemôže klimatické liečebné miesto poskytovať tieto služby,“ tlmočí názor kúpeľníkov Ján Šimko.
Prekážajú im aj lanovky, výstavba parkovísk a ďalšie zintenzívňovanie dopravy, ktoré má za následok znečisťovanie ovzdušia.
Navrhovaný štvorposchodový parkovací dom kritizuje aj krajinár Jariabka. „Štvorposchodový parkovací dom zasahujúci do rašeliniska, do biotopu veľkej ekologickej hodnoty v rámci intravilánu. Toto sú také zásahy do priestoru horského sídla, ktoré neprešli ani prieskumným zhodnotením alebo kritickým myslením, lebo sú neobhájiteľné.“
Prepracovať, počkať na novú zonáciu
Obec Štrba, ktorá dala návrhy doplnkov územného plánu Štrbského Plesa spracovať sa bráni, že stojí na strane ochrany životného prostredia. „Obec uprednostňuje ochranu životného prostredia svojou každodennou činnosťou, a to pri úprave tohto územia a zabezpečovaní jeho každodennej prevádzky. Návrhy na zmenu územného plánu predkladajú subjekty a organizácie a od nás od samosprávy je predkladaný návrh na riešenie potrieb parkovania a zásobovania vodou a výstavbu nájomného bytového domu v zastavanej časti,“ povedal pre Hikemates starosta Michal Sýkora.
Kritici si však myslia, že takéto návrhy treba odmietnuť, aby nedošlo k nenapraviteľným škodám na Štrbskom Plese.
„Očakávame, že proces momentálneho stupňa sa prepracuje a prispôsobí sa, aby bola udržaná funkcia klimatického liečebného miesta na Štrbskom plese,“ odkazuje za Asociáciu slovenských kúpeľov Ján Šimko. Krajinár Peter Jariabka si myslí, že mali byť spracované analytické materiály k jednotlivým zónam Štrbského Plesa.
Iveta Niňajová z Asociácie prírodného turizmu hovorí, že pripravujú pripomienky k zmenám územného plánu, pod ktoré by radi vyzbierali aj podpisy verejnosti. „Toto nie je len problém Štrbského Plesa ale aj Jasnej. Tam minulý mesiac skončilo pripomienkovanie návrhu zadania nového územného plánu obce Demänovská Dolina, kde sme sa aktívne zapojili a navrhli, aby sa nezvyšovali ubytovacie kapacity nakoľko podľa našich prepočtov tieto sú dostačujúce na kapacity lyžiarskeho strediska. Naše jednoznačné stanovisko je, že kým nebude schválená zonácia národného parku je potrebné zastaviť akékoľvek schvaľovania novej výstavby a developerských aktivít,“ dodáva Niňajová.
Prvýkrát by sa malo o doplnkoch a návrhoch zmien v územnom pláne na Štrbskom Plese rokovať na budúci týždeň. Príslušné inštitúcie by mali poslať svoje pripomienky a následne budú prebiehať ďalšie rokovania.
Vlani na začiatku zimnej sezóny som bol nepríjemné prekvapený-až zhnusený OHAVOU ŽELEZNOU na Štrbskom plese. Prepáčte za výraz, ale aký IDIOT navrhol umiestnenie a ktorý tiež IDIOT BEZCITNÝ to schválil? A keď už g nemohlo to byť niekde za hotelom FIS? FUJ!!!
Cielom vsetkého tohoto je zarobit co najviac penazí na úkor prírody. Robila som na Strbskom Plese este za socializmu 7 rokov. Chodila som do práce kazdý pracovný den z Noveho Strbského Plesa do Heliosu pesi a tesila sa z prírody a cerstvého vzduchu. To je priorita Vysokých Tatier. Príroda a cerstvý vzduch, ktoré v mestách nenájdete. Podnikatelia, ktorý porerajú len na peniaze a podotýkam, ze sú to velké peniaze, chcú znicit prírodu a zastavat kazdý volný kúsok pri Strbskom Plese. Ludia unikajú z miest aby sa kochali krásami prírody a nie aby videli zas len hotely. Aký vyznam má lanovka od parkoviska ku FIS-u? Ludia sem prichádzajú kvôli turistike. Vozit sa môzu doma autobusmi autami a elektrickami. Môzu sa vyviezt lanovkou na Solisko, tam majú pekný výhlad na okolie.
Nenechajme si znicit Tatry. Tak ako bolo v tomto clánku napisané mame len jedno Strbské Pleso, ked si ho necháme znicit nebudeme mat nic. Bohatí podnikatelia nech sa realizujú v mestách. TANAP je chránená oblast a je domovom zvierat, ktoré nikde inde nenájdete. Dúfam ze nasi státni predstavitelia nepovolia tieto projekty.
V prvom rade Štrbské Pleso je skanzen komunizmu s veľmi zlou povesťou ľudí v SR ako cieľom ich víkendov a dovoleniek. (toto platí o Tatrách VT a NT všeobecne a roky.)
Dôvodom sú nekvalitne služby čí už miestnych (plesnivé stánky z hroznou kávou a kvalitou tovarov a služieb.) a zároveň ešte horšie služby k pomeru ceny v hoteloch na plese ako takom … Čí už Patria alebo FIS a pod … (bol som tam x krát služobne aj súkromné viem o čom píšem) V lokalite Tatranskej Lomnici mám víkendový byt.
Exemplárny prípad ako lokálny podnikatelia čo najviac protestujú je požičiavanie 4×4 motoriek a v zime snežných skútrov v pasme ochrany v národnom parku … toto je podnikanie po Slovensky … toto roky nikomu nevadí zaujímavé to isté SUV a offroady čo denne 100x prejdú okolo vás smerom do FIS a parkujú rovno v hoteli.
Problémom číslo jedna v lokalite Štrbské pleso je parkovanie a pohyb áut ako takých. Toto je alfa a omega zmeny, ktorú je potrebne spraviť. Preto chce niekto dobudovať parkovací dom a odtiaľ voziť lyžiarov a turistov na lanovkách k lanovkám a existujúcej infraštruktúre na SP. (žiadne auta a smradľavý skibus)
Nie je možné technicky to spraviť inak nakoľko existujúce totálne zanedbané a plesnivé spodné záchytné parkovisko je pod kopcom a to lanovkou neviete prepojiť.
Výsledok lanovka a parkovisko je nutnosť ….
Nové zjazdovky sú prirodzený tlak majiteľov hotelov a infraštruktúry na to aby sa im vôbec oplatilo prevádzkovať to čo tam je a prežilo to a nie ešte investovať a skvalitňovať služby a ich ponuku a rozsah.
Rozvoj a obnovu SP potrebuje ako soľ. Ľudia čo prídu autom alebo zubačkou a chodia na túry do lesa nespasia nikoho. Turizmus potrebuje peniaze tie majú návštevníci a tí potrebujú na návštevu dôvod a za peniaze očakávajú adekvátne služby. … Hejteri majú možnosť chodiť po celých Tatrách ale oni nie oni idú na SP a tam sa promenaduju rovnako len cez prsty pozerajú na ľudí čo si môžu dovoliť na SP prespať a zaplatiť služby čo tam sú a …. a pozrime sa, že práve im vadí výstavba čohokoľvek … kľudne môžu isť inde kochať sa kde sa nestavia ale tam nechodia … lebo tam nie je bufet, krčma, parkovisko, lanovka a pod … … hejt týchto ľudí je závisť a akýsi pocit vlastníctva Tatier akože, že je to naše všetkých čo je kravina … no nie je …
Kdekoľvek na svete sa stavia v národných parkoch, všade sa modernizuje, všade sa budujú lanovky a zjazdovky, wellnes a pod … ANO ale regulovane a systémovo. U nás keďže to nemá žiadneho pána a v národných parkoch je veľká časť územia ako súkromné vlastníctvo pôdy a nehnuteľnosti je situácia neriadená …..
Ja som za akúkoľvek zmenu na SP. Je to vždy lepšie ako je to dnes, dnes je miesto kam nechcete prísť na dlhšie ako na 1 deň … ak vôbec. Dnes keď tam umiera turizmus je dostavba jediná šanca na udržanie dôvodu tam aspoň raz za rok isť …. a pre miestnych posledná šanca prežiť v regióne nakoľko nebudú mať žiadnu prácu …. Treba sa zmieriť s tým, že prémiové lokality sú drahé. Áno SP je prémiová lokalita Slovenska …