Prišla som do hotelovej izby, odhodila brnenie silnej ženy a dostavili sa endorfíny. Posledné metre prechádzajúc okolo milionárskych párikov užívajúcich si romantickú prechádzku na Štrbskom plese v outfitoch za tisíce, som prešla síce unavená, ale s vnútorným víťazstvom.
Hrdo, myšlienkami vo vyhratom boji samou nad sebou, kedy mi už ani odparkované Bentley pred hotelom Kempinski neurčovalo životnú hodnotu.
Aj takto môže vyzerať jeden zo splnených turistických snov. A ním bol výstup na Kriváň.
Najväčší symbol našej krajiny
Kriváň sa od 19. storočia označuje ako symbol slobody Slovákov a slovenskej súdržnosti. Podľa oficiálneho tatranského rebríčku je desiaty najvyšší vrchol. Pozná ho snáď každý z nás. Zaraďuje sa medzi jeden z najznámejších štítov našich krásnych Vysokých Tatier. Dosahuje výšku 2 494,7 metrov nad morom. A teda musím uznať, vysoký naozaj bol.
Hovorí sa, že každý správny Slovák by mal Kriváň aspoň raz v živote zdolať. Ale kto si môže povedať, že na ňom aj bol?
Viete prečo je podľa povesti Kriváň krivý?
Legenda hovorí, že ho skrivila nebeská dopravná nehoda. V siedmy deň stvorenia sveta si Boh sadol a pozeral na svoje dielo. Zdalo sa mu, že k úplnosti ešte niečo chýba. Preto poslal svojho najšikovnejšieho anjela, aby ešte po svete rozhodil za vrece prírodných krás.
Keď nebeský posol priletel k vysokým štítom, podcenil výšku krajného končiara a zavadil o jeho vrchol krídlom. Končiar sa ohol a zostal krivý, preto dnes nesie meno Kriváň. Ako zavadil o končiar, roztrhlo sa mu vrece a na skalnaté vrchy sa vysypali lesy, lúky, jazerá, bystriny a vodopád, do horskej krajiny svište, kamzíky, medvede, rysy a iné zvieratá.
Za krásu našich Vysokých Tatier vlastne môže Kriváň. Pohorie, ktoré neskôr nazvali ľudia Tatrami, dostalo tak viac prírodných krás ako iné časti sveta.
Začiatok výstupu – raňajky na Štrbskom plese
Auto sme odparkovali na platenom parkovisku na Štrbskom plese, kde celodenné parkovanie vyjde na desať eur. Celá turistika sa začala dobre, raňajkami na Štrbskom plese, kde o pol 8 ráno ešte nebolo ani živej duše. S vedomím, že ešte úplne neviem, do čoho idem, som si vychutnala raňajky. Energiu predsa treba doplniť.
Prvá hodina výstupu na Kriváň bola takou príjemnou prechádzkou. Krásne výhľady na Štrbské pleso, potom kúsok asfaltka, ďalej príjemným lesných chodníkom červenou až po Jamské pleso.
Kúsok pred rázcestníkom Jamské pleso (1 448 m n.m.) sme míňali odbočku na Biely Váh. Pri rázcestníku Jamské pleso sa nachádza altánok, ktorý sme cestou späť nedočkavo využili. Tu treba spomenúť, že po celom výstupe na Kriváň sa nenachádza žiadna horská chata, preto je potrebné sa na túru dostatočne vybaviť.
Stále hore po modrej
8:40 sme prešli na modrú turistickú značku. Vydali sme sa na Rázcestie v Kriváňskom žľabe, čo malo podľa smerovníka trvať 2 hodiny. Od tohto bodu cesta za vysnívaným snom smerovala stále hore a hore do kopca.
Začiatok modrej viedol lesom, šľapalo sa dobre, po takej pol hodinke sme opustili les a začala sa vynárať kosodrevina. Výhľady nám bohužiaľ za celý deň nedopriali úplne vidieť tú krásu okolitých vrcholov.
O 11:00 konečne stojíme pod Rázcestníkom v Kriváňskom žľabe (2 120 m n.m.). Je tam mäkčeň, či nie? Podľa štatistiky, s 20 minútovým sklzom, ale predsa. Patrím k tým turistom, ktorý nejdú na čas, ale vychutnajú si splnený cieľ. Tu sa dostavila menšia kríza, nakoľko som stále nevidela cieľ mojej cesty a nevedela som čo je ešte predo mnou. Kriváň bol po celú dobu zahalený v mrakoch.
Kde je skala, tam je cesta
Pokračujeme ďalej modrou turistickou značkou skalnatým terénom. Dážď visel na vlásku, ale našťastie sa nám to vyhlo, pretože po tých skalách by to bolo zaujímavé. Tu sme už stretli viac nadšených turistov, ktorý prichádzali aj zo smeru od Troch studničiek.
Miestami som začínala mať pocit, že namiesto turistky je zo mňa horolezec, ale ideme ďalej. Nenachádzajú sa tu žiadne technické pomôcky ako reťaze alebo stupienky, čo by pomohlo nejednému turistovi k výstupu.
Nasleduje strmý výstup cez Malý Kriváň do Daxnerovho sedla a potom vysnívaný cieľ: strmým úbočím po skalách na vrchol Kriváňa. K dvojkrížu sme sa dostali o 12:30 hod., čo bol dobrý čas. Tam som získala do zbierky ďalšiu zo silných momentov. A tak si tam stojím, šťastná, vďačná, urobím fotku a utekáme (skôr zliezame po zadku) naspäť kvôli počasiu.
Cesta dolu bola trochu náročnejšia. Veľa krát, na turistike pri výstupe na kopec, nevládzem a hovorím si nech už idem dole. Ale zistila som, že cesta dolu je oveľa náročnejšia ako cesta hore. Myslím, že mi to potvrdí viac turistických nadšencov.
Na mnohých úsekoch sme zostupovali po zadku, inak sa nedalo, miestami to bolo trochu nebezpečnejšie. Naozaj by tu na niektorých miestach mohli byť reťaze, čo by pri zostupe (ale aj výstupe) pomohlo. Sutinový úsek bol trochu náročnejší, a treba sa držať modrej značky.
Cesta dolu sa mi zdala nekonečná, oveľa dlhšia ako cesta na vrchol. Prichádzala únava z celého výstupu na Kriváň. Každú chvíľku som sa vnútorne konfrontovala s mojimi emóciami. Ale krásna príroda a veselí turisti dodávali stále energiu.
Krátky oddych sme si urobili pri Rázcestníku na Jamskom plese, kde sa nachádza spomínaný altánok. A už iba niečo vyše hodinka k odparkovanému autu na Štrbskom plese. A tam nastal celý festival emócií. Pozitívnych.
Je to len niečo vyše kilometra. Ale vertikálneho
Ak by som mala zhodnotiť celý výstup na Kriváň, pre mňa to bola jedna z najnáročnejších turistík. A zároveň najkrajších, len škoda toho počasia.
A tu je zopár informácií k výstupu na Kriváň:
- celková dĺžka trasy Štrbské Pleso – Kriváň: 18,4 km (podľa mapy.cz-viď obrázok);
- výškový profil: nastúpaných 1177 m;
- celá túra nám trvala 10 hodín, podľa smerovníkov sme to mali stihnúť za osem a pol hodiny, čo je sklz jeden a pol hodiny;
- na trase sa nenachádza žiadna horská chata,
- na skalách sa nenachádzajú žiadne technické zariadenia, ako napr. reťaze, stupienky.
Na záver by som dodala, nebola to prechádzka na vyhliadkovú vežu. Ešte teraz som nakazená endorfínmi. Bola to výzva, ktorú som zdolala a som za to vďačná.
Pridaj komentár