Tento rozhovor je súčasťou nášho najnovšieho 6. vydania HIKEMATES MAGAZÍNU. Ak si ho chceš prečítať celý, nájdeš ho iba v našom tlačenom magazíne.
Text: Lukáš Onderčanin
„Lyžovala som po celom svete, ale väčšinou len po jednom či dvoch svahoch. Keď sa teraz na tieto miesta vraciam, dokážem ich skúmať úplne inou optikou. Milujem lyžovanie a vraciam sa k tomu, ako to všetko počas môjho detstva začalo.“
Lindsey Vonn
Najskôr si so zatvorenými očami predstavuje, ako vyzerá trať a v ktorom oblúku má viac zatlačiť na hranu. Potom treba zahriať svaly, zatiahnuť poriadne klipsy na lyžiarkach a poskákať lyžami po povrchu, aby nohy vyslali signál do celého tela aj mozgu, že je pripravená. Od momentu, ako vysunie lyžiarske paličky pred štartovaciu čiaru vo švédskom Åre, ju delí asi dvadsať sekúnd. V tej chvíli rozmýšľa len nad traťou a nad tým, ako dôjsť do cieľovej rovinky. Je to jej posledná jazda v profesionálnej lyžiarskej kariére. Päť, štyri, tri, dva, jeden, GO!
Americká lyžiarka Lindsey Vonnová si prvýkrát nasadila lyže, keď mala dva a pol roka. Ako deväťročnej jej v lyžiarskom obchode v Minneapolise vtedajšia hviezda amerického lyžovania Picabo Streetová na plagát napísala: „Nasleduj svoj sen.“ Lindsey už vtedy vedela, že tým snom je víťazstvo na olympiáde a všetko tomu podriadila.
O osem rokov neskôr už stála na štarte v Salt Lake City. Lindsey Vonnová sa napokon s 82 víťazstvami v Svetovom pohári a tromi olympijskými medailami stala najlepšou lyžiarkou sveta, až kým ju začiatkom roku 2023 nepredbehla jej krajanka Mikaela Shiffrinová. Obetovať tomu však musela nielen svoju mladosť, ale aj fyzické a psychické zdravie. Zranenia ju počas kariéry sprevádzali takmer neustále, dnes otvorene hovorí aj o depresii, s ktorou musela roky bojovať. Keď v roku 2019 ukončila svoju profesionálnu lyžiarsku kariéru, bolo to skôr rozhodnutie jej tela ako mysle. Dlhé mesiace sa na lyže nevedela postaviť a nedokázala ani sledovať ostatné zjazdárky počas pretekov.
Lindsey Vonnová v exkluzívnom rozhovore pre Hikemates hovorí o tom, aké je potrebné pripraviť sa na život po skončení kariéry, s akými prekážkami musela po konci lyžovania bojovať, kam dnes smeruje svoju energiu, aj o tom, či si dnes dokáže lyžovanie opäť užívať.
Vo svojej životopisnej knihe Rise píšeš často o tom, čo všetko si musela obetovať, aby si mohla pokračovať v kariére profesionálnej lyžiarky. Keď sa obzrieš dozadu, boli tieto obete nevyhnutné, aby si sa stala najlepšou, alebo niečo ľutuješ?
Každá obeť bola nevyhnutná. Akokoľvek bola veľká alebo malá, napokon sa to všetko vyplatilo. Mojou najväčšou obeťou, aj keď súčasne možno jednou z najľahších, bolo moje detstvo. Prišla som takmer o všetko, čo deti zažívajú, keď vyrastajú: o kamarátov, školské plesy, frajerov, večierky a prespávanie u kamošiek. Takmer nič z toho som nemala, no ani mi to až tak neprekážalo, pretože som sa vždy sústreďovala na jednu vec: dostať sa na olympiádu. To mi prinieslo viac šťastia ako školský ples. Nič preto neľutujem. S tým, čo som mala, som naložila najlepšie, ako sa dalo, hoci moja výchova nebola „normálna“. Aj keď, čo je vlastne normálne? Tú bláznivú cestu som si užila.
Pokračovanie rozhovoru nájdeš v našom najnovšom HIKEMATES MAGAZÍNE!
Pridaj komentár