LAVÍNY NA HORÁCH Aby ti nezostalo len pätnásť minút nádeje

Ak ťa zasype lavína, do pätnástich minút máš približne 93-percentnú šancu na prežitie. Potom nádej klesá každou minútou o tri percentá. Pohyb v lavinóznom teréne bude vždy rizikový. V spolupráci s expertmi ti ponúkame tipy, ako riziko čo najviac znížiť. Aby si nikdy nemusel zažiť to nekompromisné odpočítavanie.

Stredisko lavínovej prevencie – miesto analýzy dát a výjazdov do terénu

Stredisko lavínovej prevencie v Žiarskej doline navštevujeme v júli. V novej budove Horskej záchrannej služby je rušno, možno až príliš na to, že na štítoch Západných Tatier nad nami niet ani stopy po snehu. „Čo vlastne v lete robíte?“ pýtam sa. Riaditeľ strediska Filip Kyzek sa zachová ako profesionál a takmer na sebe nedá poznať, že tú otázku dostáva každé leto už dve desaťročia, ktoré sa lavínam venuje.

„V lete je každý deň iný. Raz je to o servise automatických meteorologických staníc, ktorých máme až 47, inokedy pracujeme na novej stránke, dávame dokopy ročenku, komunikujeme s partnermi v zahraničí, najnovšie nám do kompetencie pribudla aj práca s dronmi,“ vymenúva. „A zima je viac o každodennej rutine, v podstate dokola analyzujeme dáta, sme v teréne, vydávame stupne lavínového nebezpečenstva.“

Foto: Stredisko lavínovej prevencie https://www.facebook.com/laviny.sk

Stupne lavínového nebezpečenstva a testy

Práve stupne lavínového nebezpečenstva sú metrikou, ktorú poznajú dokonca aj zriedkaví návštevníci zimných hôr. Jej vyššie stupne sa dostávajú do správ, jednoduchosť päťbodovej stupnice pomáha aj úplným laikom zorientovať sa v tom, čo od hôr v danom dni očakávať. Ako sa však tvorí? Podľa Filipa Kyzeka je to pomerne komplexná veda. S dávkou nadhľadu ju interne volajú „lavínológia“.

Základom sú meteorologické dáta, napokon pre niektoré iné európske lavínové služby sa to pri nich začína aj končí. A stupne sa tam určujú prakticky od stola. Na Slovensku máme výhodu, že Stredisko lavínovej prevencie je súčasťou Horskej záchrannej služby, čiže dáta o tom, koľko nasnežilo, ako sa oteplilo či ochladilo a aký vietor fúka, sú doplnené aj informáciami priamo z terénu.

„Robíme testy stability, profily snehu, kde popíšeme jednotlivé vrstvy. Všetky testy stability a aj snehový profil má medzinárodné štandardy, ktorých sa držíme. Čím viac takýchto testov sa spraví, tým lepšie. Všetky snehové profily sú dostupné aj pre verejnosť. Veľa informácií máme aj od kolegov a iných ľudí priamo z terénu. No a dáta sa nevyhodnocujú len strojovo, je tam potrebná istá skúsenosť, podvedomé vnímanie celej situácie. Ten, kto má službu, vydá stupeň. Keď si nie je istý, poradíme sa viacerí,“ dodáva Filip Kyzek.

Pozor už od piatich centimetrov

Lavína je náhly zosuv snehu po naklonenej rovine. Na jej vznik je potrebné isté množstvo snehu a aspoň tridsaťpercentný sklon svahu, pod tridsať percent je to zriedkavejšie. Biela masa sa pohne, ak je trenie vrstiev menšie ako gravitačná sila v naklonenej rovine. Ovplyvniť to môžu faktory ako množstvo nového snehu, zmeny teplôt, dážď či dodatočné zaťaženie – napríklad lyžiar, horolezec, turista alebo odstrel.

Už z týchto základných poučiek je jasné, že stupnica lavínového nebezpečenstva nemôže byť jediným „semaforom“, ktorým sa pri vstupe do rizikového prostredia budeš riadiť. Stupne sa vydávajú pre veľké časti pohorí a mali by byť len základnou informáciou o situácii v horách. Čo však vie o lavínovom riziku zistiť neskúsený turista? Dokáže v teréne rozpoznať riziko?

„Ani nie. Aj preto by som v jeho situácii v prípade tretieho a vyššieho stupňa ani neuvažoval, že pôjdem do hôr. Je dobré pozrieť si napríklad pred túrou lavínový kataster, kde sú zaznačené lavínové svahy, sú tam zaznamenané aj historické lavíny. To niečo napovie. A určite zapojiť zdravý rozum – keď napadlo pol metra nového snehu, brodím sa po kolená a fúka, asi do rizika nepôjdem,“ opisuje Kyzek.

Určite je dobré sa o situácii poradiť s niekým skúsenejším, napríklad chatármi na nižšie položených chatách. Ich názor by však mal byť len jedným z mnohých dielov skladačky. Napokon, ide o tvoj život – nie o ich. Priamo v doline skúsenejším pomôže aj test stability snehovej pokrývky, určite treba mať oči otvorené a sledovať, kde je sneh nafúkaný a kde vyfúkaný na skalu.

Situáciu pritom treba sledovať už od chvíle, keď na horách nasneží päť až desať centimetrov snehu, v žľaboch ho v tej dobe môže byť totiž už aj pol metra. Stredisko lavínovej prevencie vydáva stupne od 1. decembra do 1. mája nasledujúceho roku, no keď na horách nasneží skôr, respektíve sa biela zima predĺži, pokračujú aj mimo tohto obdobia.

Zasypať môže aj turistický chodník

Pri lavínach sa niekedy stretávame s nesprávnym predpokladom, že hrozia iba skialpinistom či horolezcom, veď bežný turista sa pohybuje len po vyznačených turistických chodníkoch. Najmä vedomie, že chodník smeruje na horskú chatu, vyvoláva u menej skúsených turistov pocit, že musí ísť bezpečnou trasou. Nuž, spomeň si na lavíny cestou na Žiarsku chatu, prípadne si pozri históriu lavín cestou na Zbojníčku…

Podľa Kyzeka hrozí lavínové nebezpečenstvo každému, kto vstupuje do zasneženého vysokohorského terénu. Aj preto odporúča všetkým lavínový výstroj. Ten základný sa skladá z vyhľadávača, sondy a lopaty. Pri skialpinistoch o riziku ani netreba hovoriť, z princípu ich športu sa lavínovým terénom ani nemôžu vyhnúť. Aj preto by mali zvážiť aj aktívnu ochranu, tzv. lavínový batoh.

Turista sa síce často pohybuje v menej rizikovom teréne, no zase má väčšie zaťaženie ako lyžiar. Zároveň turisti obyčajne menej dbajú (a poznajú) pravidlá pohybu v rizikovom teréne, napríklad málokedy dodržujú rozostupy. Špecifikom rizika pre horolezcov je zase to, že ich dokážu na živote ohroziť aj veľmi malé lavíny – pretože sa pohybujú v extrémne strmých terénoch.

Posuňme sa teraz ešte ďalej a predstavme si, že človek v príprave nič nepodcenil. Štastie mu však nepraje a dostáva sa do rizika. Dokáže to ako laik rozpoznať? „Ak vidí počas túry padať lavínu, ak počuje pri našľapovaní spod seba zvláštny zvuk pripomínajúci výstrel započutý z diaľky, keď vidí praskliny, to všetko sú signály, ktoré vopred varujú, že môže nastať problém,“ hovorí Kyzek.

Rizikové faktory sú, aj keď za posledných 24 hodín pršalo, prepadávajú sa lyže, keď je na jednom mieste nafúkaného veľa snehu (takéto snehové vankúše vedia vzniknúť aj za niekoľko hodín a terén je potom nestabilný). V Tatrách najčastejšie vznikajú tzv. doskové lavíny, kde je dôležitý vplyv vetra. Sneženie so silným vetrom je teda ďalší veľmi rizikový faktor.

Podľa Kyzeka sa občas stane, že sa niekto skrátka ocitne v nesprávny čas na nesprávnom mieste, no väčšinou sa ľudia do rizika dostanú podcenením podmienok či precenením vlastných schopností. „Ignorácia stupňa, nedodržiavanie rozostupov, zbytočná snaha ísť do extrému, do väčšieho rizika,“ vymenúva riaditeľ Strediska lavínovej prevencie najčastejšie chyby.

Prvým záchranárom býva kamarát

Zo Žiaru sa upršaným letným dňom presúvame do Starého Smokovca, kde nás už čaká Miroslav Žiak. Vyštudovaný meteorológ vyrastal v Žiline, kde ho už ako študenta osemročného gymnázia zaujal fenomén lavín. Už vtedy chodil pomáhať robiť snehové profily do Malej Fatry.

Dnes je na Slovensku viacero subjektov u ktorých si môžete spraviť lavínový kurz a Mirova agentúra Avalanche Office je jedným z nich. Preto sme sa s ním prišli poradiť, čo robiť, keď nastane problém.

Jeho kurzy sú rozdelené na dve časti. V tej prvej sa venuje prevencii, teda téme, ktorú sme už načali v Stredisku lavínovej prevencie. Začneme teda pri aspekte, ktorý prepája prevenciu a záchranu – partia. „Je dobré si uvedomiť, že ľudia, s ktorými ste na svahu, môžu byť práve tí, v ktorých rukách bude váš život.“ Zároveň hovorí, že ideálna skupina do rizikového terénu sú traja-štyria ľudia, menej a aj viac prináša riziko.

Prenesme sa teda za to osudové prasknutie. A začnime v úlohe šťastnejšieho – lavína práve teba nezasiahla. „Dôležité je v tom prípade sledovať dráhu padajúceho človeka. Ak aj zmizne v snehu, sledovať predpokladanú dráhu jeho pohybu,“ hovorí Žiak. Ak človek skončí pod snehom, začína sa to neúprosné odpočítavanie, o ktorom sme písali v úvode. Čo teda robiť skôr – volať horskú službu alebo začať okamžite hľadať?

Niektorí experti radia nestrácať žiadny čas a hľadať. Žiak radí volať záchranárov. „Ideálne je hneď si rozdeliť úlohy – niekto volá, niekto hľadá. Následne si treba prepnúť prístroje do režimu vyhľadávania. V tomto momente začína primárna fáza hľadania, kedy sa snažíme nájsť prvý signál. Následne v sekundárnej fáze hľadáme podľa šípky a ubúdajúcich metrov. V bodovej fáze prehľadávame oblasť v rozsahu troch až piatich metrov od zasypaného. Vo vyznačenom sektore následne použijeme lavínovú sondu v špirále asi po dvadsiatich centimetroch.“

Keď príde k zásahu tela, posunieme sa o jedenapolnásobok hĺbky a vejárovitým spôsobom kopeme a rozširujeme jamu. „Striedame sa, aby sme kopali čo najrýchlejšie. Na kurzoch nechávam ľudí vykopať dvojmetrovú jamu v utlačenom snehu. Aj keď sa striedajú, povedzme, desiati, trvá im to aj 45 minút,“ opisuje náročnosť tejto úlohy a zároveň naznačuje, že kto je zahrabaný hlbšie ako dva metre, má v podstate nulové vyhliadky na záchranu.

Batoh zvyšuje šancu na prežitie

Ak aj má kopanie úspech, ešte stále nie je vyhraté. Vyhrabaného treba zatepliť izotermickou fóliou. Ideálne je s ním nehýbať a čakať na záchranárov, no v miestach bez signálu či vo vzdialených končinách treba niekedy aj improvizovať a vyrobiť provizórny transportný prostriedok a ísť smerom k signálu alebo záchranárom naproti. „Môžeme si tam pomôcť s lyžami alebo lopatkami,“ dodáva Žiak.

V prípade, že sa sám ocitneš v lavíne, mal by si sa snažiť „vyplávať“ na jej okraj a udržať sa na povrchu. Ľudia, ktorí lavínu zažili na vlastnej koži, však hovoria, že v niektorých prípadoch je to ako skúsiť plávať v betóne. Za každých okolností sa treba snažiť vytvoriť si priestor pred ústami a nosom. Ak ich máš pod lavínou zapchaté snehom, odpočítavanie sa nemusí dostať ani k tým pätnástim minútam.

Štatistická pravdepodobnosť, že ťa lavína zhltne a zostaneš pod snehom, je 45 percent. Správne aktivovaný lavínový batoh znižuje toto riziko o dvadsať percent. Nafúknutý zväčší objem človeka o jedenapolnásobok. S batohom zostane pod snehom len každý štvrtý zasypaný, a to spravidla v prípade, že pomôcka nebola aktivovaná správne alebo včas.

„Musím zdôrazniť, že lavínový výstroj nestačí len mať, ale treba ho vedieť aj používať. Vyhľadávač si treba zapnúť už pri aute, nie až kdesi na chate, aby sme šetrili baterku. Takisto si ho nenechávajte v batohu, z neho vás môže lavína vyzliecť. Ideálne je skryť ho pod vetrovkou, tam je aj menšia šanca, že sa rozbije. A batoh si treba aktivovať okamžite pri odtrhnutí lavíny,“ dodáva Žiak.

Na smolu v zimnom horskom teréne má Žiak podobný pohľad ako Kyzek. Väčšinou skôr zlyhá ľudský faktor. „Veľmi si nepamätám na prípady, že by človek, ktorý dodržal všetky obvyklé odporúčania, resp. podcenil len jedinú vec, skončil v lavíne. Väčšinou je to o podcenení viacerých okolností,“ hovorí, no uznáva, že stopercentná eliminácia rizika v horách neexistuje.

Päťka raz za desaťročie

A ako na tom vlastne sú ľudia, ktorí sa na Slovensku v zime pohybujú v horách? Podľa Kyzeka je ich predovšetkým viac. „Ľudia dnes viac športujú, a to po celý rok. Kedysi bolo pár nadšencov, ktorí behali v horách a všetci sa poznali. Dnes sú ich stovky, ak nie tisícky. A to platí aj v zime, nárast návštevnosti je obrovský. Keď je slnečný deň, tak tu v Žiarskej doline sú skialpinisti zľava doprava úplne všade.“

Pri takejto širokej vzorke populácie sa nájdu takí, ktorí majú výbavu a vedia ju používať a pohybujú sa zodpovedne. Ale aj takí, ktorí zbytočne riskujú a idú hore nepripravení. Skrátka, nedá sa generalizovať.

Slovensko je však aspoň štatisticky blízko ďalšej dramatickej lavínovej sezóny. Pri piatom stupni lavínového nebezpečenstva sa predpokladá mnoho veľmi veľkých, v niektorých prípadoch aj extrémne veľkých spontánnych lavín, dokonca aj v miernom teréne. Podľa Kyzeka takáto situácia nastáva približne raz za desať rokov.

Na Slovensku bola „päťka“ vyhlásená naposledy v roku 2001 – na dva dni. Podľa Kyzeka mala byť vyhlásená aj v marci 2009, keď spadla storočná lavína práve v Žiarskej doline, no stredisko sa vtedy rozhodlo dať ukazovateľ na štvorku, čo len potvrdzuje, že „lavínológia“ je ťažká veda. Odvtedy Slovensko päťku nemalo.

Tento článok o bezpečnosti na horách ti prinášame vďaka poisťovni Union. Nezabudni na možnosť poistiť sa predtým, ako sa vydáš na svahy.

Každého môže v horách stretnúť nepriaznivá situácia, či už ide o zranenie alebo technické problémy počas túry. Preto je dôležité mať poistenie, ktoré pokryje všetky nepredvídateľné situácie.

Prečo je dôležité mať poistenie od UNION?

Komplexná ochrana: Okrem poistenia zodpovednosti získaš odškodnenie za trvalé následky úrazu, preplatenie všetkých účtov za ošetrenie, lieky a pobyt v nemocnici a 24-hodinovú asistenciu.
Finančná úspora: Zásah horskej záchrannej služby (HZS) môže byť veľmi drahý, najmä pri zapojení vrtuľníka, ktorého náklady môžu dosiahnuť tisíce eur. S poistením UNION sa tieto náklady znížia na minimum.
Zľava pre klientov UNION zdravotnej poisťovne: Ak si poistený v UNION zdravotnej poisťovni, získaš 50-percentnú zľavu na poistku.

Čo pokrýva poistenie UNION?

Technický zásah HZS vrátane pátrania a vyhľadávania osôb v tiesni, poskytovanie prvej pomoci (okrem nákladov pokrytých zdravotnou poisťovňou) a prepravu do zariadenia zdravotnej starostlivosti.
Prevoz telesných pozostatkov.

Štatistiky úrazov

Na Slovensku nie je úplne bežné súdiť sa, keď vám niekto nechtiac zlomí lyže alebo do vás na svahu narazí a poraní vám napríklad ruku. Ale v zahraničí to nie je žiadna zvláštnosť – stačí trochu smoly a žaloba je na svete. Naše štatistiky hovoria, že najviac úrazov sa stane v Rakúsku. Taliansko je hneď na druhom mieste. Pokiaľ ide o najčastejšie úrazy na lyžiarskych svahoch, až v 41 percentách prípadov išlo o zranenia kolien. Ďalej sú to zranenia ramien (14 %), rúk (8 %), hlavy a členkov (po 6 %). Čiernym dňom je nedeľa a najmenej úrazov sa stáva v utorky.

PRÍKLAD CENY:

Pri pobyte v Taliansku na 7 nocí zaplatí tridsaťročný poistenec za poistku 9,80 eur. Tá zahŕňa okrem poistenia zodpovednosti aj odškodnenie v prípade trvalých následkov po úraze, ako aj preplatenie všetkých účtov za ošetrenie, lieky, pobyt v nemocnici a 24 hodinovú asistenciu. Ak by bol tento klient navyše poistený v Union zdravotnej poisťovni, prináleží mu 50 % zľava a teda poistka na celú lyžovačku ho bude stáť len 4,90 eur.

Tip na záver

Stiahni si aplikáciu HZS: Umožňuje komunikáciu so záchranármi prostredníctvom SMS a poskytuje presné GPS súradnice tvojej polohy ako aj aktualizácie o stave chodníkov a lavínového nebezpečenstva.

Nezabudni, že poistenie ti môže zachrániť nielen život, ale aj peniaze. S Unionom sa môžeš vydať na hory s pocitom, že si v bezpečí.