Tento cestovateľský blog pre #hikemates napísal nový blogger Michal Libič.
Dĺžka túry: 43 km
Prevýšenie: 2200 m
Najvyšší bod: 3920 m.n.m.
Kirgizsko? To je niekde v Rusku?
Kirgizsko (Kyrgyzstan) je stredoázijská krajina, ktorá ponúka skutočné dobrodružstvo v turizmom ešte stále málo dotknutom regióne, ktorý tak trochu pripomína návrat do čias Sovietskeho zväzu, ale tiež ponúka nádhernú a nespútanú divokú prírodu. Zaujímavosťou je, že táto krajina je zo všetkých krajín na svete najďalej od akéhokoľvek oceánu.
Jednou z najobľúbenejších túr je trek k jazeru Ala-Kul v pohorí Tian-Shan. Práve tento som absolvoval v roku 2014 počas mesačnej cesty po Kirgizsku a Tadžikistane. Pokiaľ by ste chceli tento kút sveta navštíviť, môžem len a len odporučiť. A ak chcete ísť aj k jazeru Ala-Kul, tu je pár rád a popis túry.
Kirgizsko je pre Slovákov veľmi dostupnou krajinou, pretože do nej nepotrebujeme víza a je pomerne dobre dostupné leteckým spojením z Viedne, či už cez Istanbul (Turkish, Pegasus), alebo Moskvu (Aeroflot).
Jazero Issyk-Kul – Kirgizské more
Východiskovým bodom túry k jazeru Ala-Kul je mestečko Karakol, ktoré sa nachádza východne od jazera Issyk-Kul. Toto jazero je druhé najväčšie slané jazero na svete (po Kaspickom mori) a druhé najväčšie horské jazero (po jazere Titicaca). Napriek nadmorskej výške okolo 1600 m.n.m. nikdy nezamŕza. Cesta do mesta Karakol vedie práve okolo tohto jazera a z hlavného mesta Biškeku, vzdialeného približne 400 km, sa do neho dostanete maršrutkou (mikrobus).
Na túto cestu by som si nechal jeden deň. Karakol je pomerne malé mesto, v ktorom sa dajú nájsť kaviarničky, ktoré turistom z celého sveta, pripravujúcim sa na túry v pohorí Tian-Shan, poskytujú dobré zázemie, rozumej káva a wifi. Tiež je tu mnoho hostelov, takže nájsť ubytovanie by nemal byť problém.
Deň 1 – Divoké kone, strážcovia doliny
Prvý deň treku je dobré si vziať taxi na koniec mesta do doliny rieky Karakol. Odtiaľ sa začína prvá nenáročná časť túry pravou stranou doliny po prašnej ceste, zjazdnej terénnymi vozidlami. Po ľavej strane je na kopci vidieť lyžiarske stredisko. Po asi 12 km kráčania sa prichádza na rázcestie. Toto rázcestie sa nachádza na pláni po prekonaní strmšieho úseku s vodopádmi. Záchytným bodom je most cez rieku, za ktorým pokračuje stúpanie do bočnej doliny.
Prvá časť treku vedie pomerne širokou dolinou s pasúcimi sa divokými koňmi.
Strmší úsek s vodopádmi pred rázcestím. Na rázcestí sa vľavo v smere cesty nachádza most, za ktorým pokračuje chodník smerom hore do bočnej doliny. Pohľad z rázcestia ponad most smerom do výstupovej doliny.
Počasie v strednej Ázii je v lete veľmi teplé a suché. Tu nás po chvíli stúpania v horúčave vystrašila skutočnosť, že sme nikde nevideli žiadny potok ani iný zdroj vody. Našťastie, v hornej časti doliny je výdatný potok, ktorý sa ale následne stráca do útrob zeme v skalnej moréne. Takže netreba podľahnúť panike.
V prvej časti doliny je chodník dobre viditeľný, horšie je to v skalnej moréne, ktorá sa nachádza pred rovinou, na ktorej je Sirota kemp. Treba však len postupovať vpred a držať sa ľavej strany doliny. Tu je prvé vhodné miesto na kempovanie. Nachádza sa tu aj malá drevená chatka a okolo nej množstvo miest na postavenie stanu. Mapy.cz uvádzajú aj Yurtový kemp, ktorý tam však v roku 2014 ešte nebol. Od rázcestia do kempu sú to 3 km. Nadmorská výška je okolo 3000 m.n.m., takže ak nie ste aklimatizovaní, môže sa prejaviť nejaká nevoľnosť.
Pred dosiahnutím Sirota kempu sa nachádza rovnejšia časť so skalnou morénou, v ktorej sa chodník stráca. Treba sa len držať po ľavej strane doliny. Sirota kemp s malou drevenou útulňou. Vhodné miesto na kempovanie hneď vedľa potoka.
Deň 2 – Je to jazero modré alebo tyrkysové?
Ráno chodník pokračuje hore dolinou, popri vodopáde, až do priesmyku, za ktorým sa už nachádza nádherne modro-tyrkysovo sfarbené jazero Ala-Kul. Pri ňom je ďalšie vhodné miesto na kempovanie, takže ak máte prvý deň dostatok síl, môžete ešte od Sirota kempu pokračovať asi 2 km až sem a noc stráviť priamo pri jazere. Následne chodník pokračuje po ľavej strane jazera asi 2,3 km až do najvyššieho bodu túry, sedla Ala Kol Pass vo výške 3920 m.n.m.
Odtiaľ sa naskytá nie len nádherný výhľad na zasnežené vrcholy pohoria Tian-Shan, ale aj na zostupovú dolinu. Na začiatku zostupu je potreba zísť strmú sutinu, po ktorej už je len dlhé klesanie širokou dolinou s rinčiacim horským potokom a pasúcimi sa divokými koňmi.
Prvý pohľad na jazero Ala-Kul. Na brehu je vidieť vhodné miesto na kempovanie. Chodník ďalej vedie po ľavom brehu jazera takýmto traverzom až do sedla Ala Kol Pass. Sedlo Ala Kol Pass je najvyšším miestom túry a je z neho nádherný výhľad na pohorie Tian-Shan, jazero Ala-Kul, ale aj zostupovú dolinu. Pohľad zo sedla Ala Kol Pass na zostupovú dolinu. Spätný pohľad na zostupovú trasu skalnou sutinou zo sedla Ala Kol Pass. V popredí britská expedícia.
Cestou je potreba raz prekročiť potok z ľavej na pravú stranu, potom pokračovať dolu po pastierskych chodníkoch do hlavnej doliny, ktorou tečie oveľa mohutnejšia rieka Arashan. Chodník pokračuje smerom dolu po ľavom brehu, takže je nutné ešte raz prekročiť potok pritekajúci z našej zostupovej doliny. Následne chodník pokračuje až ku kempu a horúcim prameňom Altyn-Arashan, pri ktorých sa nachádza aj most cez rieku. Tu je možné postaviť stan a oddýchnuť si v miestnych horúcich prameňoch s výhľadom na horu Palatka (Stan). Cesta sem zo sedla je asi 10 km.
Deň 3 – Po túre oddych na pláži
Nasledujúci deň sa už len zostupuje 16 km prašnou cestou dolinou až do dediny Ak-Suu, kde sa dá zobrať taxi naspäť do Karakolu. My sme si cestou stopli okoloidúci gázik a jazda v tomto polorozpadnutom aute po krkolomnej ceste bola veľkým zážitkom. Takže neľutujeme, že sme si to nedali pešo.
Pri návrate do Biškeku si odporúčam urobiť zastávku v mestečku Cholpon Ata. Toto mesto bolo za čias Sovietskeho zväzu známou rekreačnou destináciou. Nachádzalo sa tu množstvo sanatórií, do ktorých chodievali na rekreáciu významné osobnosti, vrátane sovietskych kozmonautov. Miestna pláž ponúka skvelé miesto na oddych po trojdňovej túre. Len pozor na slnko, vo výške 1600 m.n.m. vie byť celkom silné.
Zvládne to skoro každý
Terén trasy nie je náročný, technickejší je iba zostup sutinou zo sedla a nutnosť prekročiť potoky. Túra je preto vhodná pre takmer každého priemerne zdatného turistu. Treba však počítať s nadmorskou výškou nad 3000 m.n.m., ktorá už môže spôsobiť problémy.
Pridaj komentár