Ružín plný odpadu, odpad na stovkách lokalít v blízkosti poľných i lesných ciest, za hranicou dedinského osídlenia i v areáloch zdevastovaných fabrík či skrachovaných družstiev. K tomu močovka tečúca do potokov, šíriace sa invázne rastliny, mnohé s významným alergénnym potenciálom, nezákonne výruby drevín vo voľnej krajine i v lesných porastoch. Čo sa s tým dá robiť, pýtame sa Rudolfa Padu, predsedu Občianskeho združenia TATRY (OZ TATRY).
Tak čo sa dá robiť, Rudo?
Mať otvorené oči a srdce. Som športovec a neviem si predstaviť, že by mi bolo ľahostajné moje „ihrisko“ t. j . voľná krajina – všetky tie lúky, potoky, remízky, lesíky v ktorých sa pohybujem. Ak niečo vidím, tak to zdokumentujem a podám podnet na príslušný úrad, napr. okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, a to cez podateľňu, doporučeným listom či prostredníctvom občianskeho preukazu cez Ústredný portál verejnej správy. Je to administratívny akt, ktorý zaberie istý čas, ale iba on vyvolá procesy, ktoré – ak sa to bude robiť masívne – zmenia vizuál Slovenska a správanie sa obyvateľov.
Vyhrajme spolu boj s nelegálnymi skládkami
Áno, môžeš zbierať odpadky, ale to zásadne nevyhrá boj s nelegálnymi skládkami (a ani s inými druhmi environmentálnej kriminality) plus vedie zodpovedné inštitúcie – štát t. j. okresné úrady a samosprávy – k pasivite a v podstate k výsmechu do tváre zberačom odpadkov.
Aplikácia na nahlasovanie skládok
Vezmi si, že tu máš už roky aplikáciu na ohlasovanie nelegálnych skládok odpadov TrashOut (https://www.trashout.ngo/statistics), čo bola prapôvodne skvelá myšlienka, ktorá však premrhala vlastný potenciál. Dnes je v databáze aplikácie 9 000 ohlásených lokalít s nelegálne uloženým odpadom, ale len 22% z nich je vyčistených.
„Systém“ – obce i štát – sa tvári, že o aplikácii nevie a to práve preto, že takéto „oznámenie“ nemá charakter podnetu (podania) v zmysle zákona o správnom konaní tzn. je právne nevymáhateľne a nevyvoláva žiadne povinné konzekvencie (odstránenie odpadu). Programátorskou chybou sa stal aj fakt, že v ideálnom svete by každé ohlásenie občanom automatický vygenerovalo súbor, ktorý by bol programom odoslaný príslušnej obci i okresnému úradu.
Ohlasovanie nelegálne uloženého odpadu, ako aj iných ochranárskych podnetov, písomne vyzerá síce staromódne, ale jedine vyvoláva právne konzekvencie, dá sa napr. od úradov požadovať odpočet. Na brehu divočiacej rieky Belej v Pribyline ležalo ešte nedávno 1 100 t odpadu, množstvo ľudí mi vravelo, že to nikdy odtiaľ nezmizne, lebo tým nikto dvadsať rokov nepohol, dnes je všetko preč. Boli to dva roky administratívnych úkonov s merateľným výsledkom.
Aký je postup pri nahlasovaní?
Vidím skládku, urobím zopár fotiek a pár základných poznámok: okres, katastrálne územie, plocha či objem, druh odpadu (čo sa tam nachádza) a predovšetkým poloha (aby každý úradník skládku našiel a nevyhováral sa, že sa tam nenachádza). Potom to dám do dokumentu spolu s fotkami a zašlem (podám) na odbore starostlivosti o životné prostredie príslušného okresného úradu.
OZ TATRY ponúka ľuďom pomoc…
Uvedomujem si, že nie každému sa chce „naťahovať“ s úradmi, vec sledovať …, preto roky ponúkame ľuďom z celého Slovenska, aby mapovali a my budeme riešiť administratívu, pritom 100%-ne zachovávame anonymitu prvotného oznamovateľa.
Registrovanie skládok
K tomuto účelu máme pripravený registračný list skládky, ktorý každému na požiadanie zašleme. Každý podklad sa skladá s vyplneného registračného listu a fotiek. Podklady sa zasielajú na našu e-mailovú adresu.
Veľmi má vždy poteší, ak príslušní občan – aktivista neohlasuje skládky náhodne, ale rozhodne sa napr. zmapovať (my tomu hovoríme zmonitorovať) celý kataster obce alebo dokonca niekoľkých obcí a následne nám to zašle. Dostávame tým celkovú predstavu o stave príslušného k. ú., konania sa nedrobia, dá sa vyvinúť väčší tlak na zásadnú zmenu prístupu obce k protiprávnemu konaniu časti občanov.
Skládky sú len tam, kde sa ľudia dostanú autom, káričkou, preto viem, že pobehať sieť takýchto ciest a cestičiek v jednom k. ú. sa dá za cca 8 hodín čistého času. A teraz si predstav, že by sa mapovaniu skládok začalo venovať 200, 300, 400 ľudí po celom Slovensku (smiech), aké synergie by to vytvorilo. V tejto chvíli sme na cca 20 ľuďoch, aj keď treba povedať, že niektorí sú veľmi výkonnými (smiech).
OZ TATRY podá ročne min. 500 podnetov na rôzne porušenia zákonov týkajúcich sa ochrany životného prostredia.
Čo sa deje, keď skládku nahlásim? Kto to rieši?
Ako som spomínal rieši to Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie. Ten rieši aj vodu či výruby drevín. Právnické osoby môže skontrolovať Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Nejdem čitateľov zaťažovať detailami, ale konanie ide v poradí – páchateľ (známy / neznámy), polícia (ak je škoda viac ako 266 eur táto hľadá páchateľa), vlastník, nájomca a správca pozemku (rieši sa nesplnenie povinnej oznamovacej povinnosti a či – v kontexte iných zákonov – urobil všetky opatrenia na zabránenie uloženia odpadu). Následne sa rozhoduje či ide o komunálny odpad, za ktorý je zodpovedná obec, alebo iný odpad, ktorý musí riešiť štát t. j. okresný úrad.
Bude to miesto vyčistené? Kedy?
V rámci každého správneho konania vznikne rozhodnutie, ktoré obsahuje aj termín odstránenia skládky a sankciu za nesplnenie tejto povinnosti. To sú tie právne konzekvencie, ktoré oznámenie cez TrashOut nevyvoláva. V prípade obštrukcii je možné podať tr. oznámenie na zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo marenie úlohy verejným činiteľom.
Obec má možnosť odstrániť nelegálnu skládku aj bez uplatnených postupov definovaných v § 15 zákona o odpadoch. Otvorene poviem, že sú obce, ktoré roky ignorujú videné skládky vo vlastnom k. ú., neformálne oznámenie občanov, ale v momente podnetu na okresný úrad čistia lokalitu tak rýchlo, že úrad už odpad počas miestneho zisťovania v danej lokalite nenájde (smiech). Aj na postoch starostov sedia ľudia, ktorí sú hrdinovia len do chvíle, kým o nič nejde.
Bude sa ešte ďalej vyžadovať nejaká moja súčinnosť aj po nahlásení?
Nie. Problém nastáva len v momente, v ktorom úrad skládku nevie nájsť, vtedy ťa vyzve k doplneniu podania. Preto aj my vyžadujeme kontakt v „registračnom liste“. Ak nás úrad vyzve na doplnenie informácií, my požiadame prvotného oznamovateľa o upresnenie, stále sa však nikto nedozvie jeho totožnosť.
Budem o postupe nejako informovaný?
Situácia je rôzna, od okresu k okresu. Mnohé úrady nám neposielajú rozhodnutia, ale viem si ich vyžiadať cez zákon o slobodnom prístupe k informáciách. Presne týmto spôsobom sme zistili, že niektoré úrady mesiace nekonali, resp. v rozhodnutiach klamali (skládku nenašli alebo tvrdili, že bola odstránená, čo sa nezakladalo na pravde), čo v niektorých prípadoch skončilo obvinením v zmysle tr. zákona.
My od spolupracujúcich ľudí požadujeme len to, aby za 3-4 mesiace lokalitu skontrolovali a dali nám vedieť, v akom je stave. Veci už administratívne zmanažujeme my.
Opakujem, zbieranie roztrúsených odpadkov či pllogging je super, sám to občas robím, vrátane čistenia veľkých skládok, ale my potrebujeme dostať z krajiny tisíce nelegálnych skládok v reálnom čase a vytvoriť v štáte atmosféru, že hra na ochranu životného prostredia a na to, že aktivisti sú tu na zbieranie odpadkov a sadenie stromčekov v lese, skončila, obrovské územie SR začali sledovať stovky ľudí a môžem byť aj prichytený.
Pri monitoringu skládok môžeš behať, bicyklovať, chodiť, dostaneš aj nové impulzy vybrať sa na početné chodníky a chodníčky v rámci okresu a v rámci objavovania nešvárov objaviť aj kus krásy a tajomna. Ak by som nemonitoroval krajinu, tak mnohé zákutia regiónu by som nepoznal.
Spomínal si páchateľa, čo robiť, ak ho pristihnem pri vyhadzovaní odpadu?
Okamžite volať 158 alebo starostu, aj keď…
… všade sa medializuje výška sankcie za nelegálne uloženie odpadu, a to až 1 500 eur v správnom konaní. Na čo je však výška sankcie, ak ju nikto neudelí? V mnohých prípadoch som zažil, že starosta nemá „gule“ potrestať páchateľa a skončí to len pri povinnosti skládku odstrániť. Tento prístup vedie k tomu, že sa jednak bagatelizuje a spoločensky zhadzuje environmentálna kriminalita a na strane druhej, pre páchateľa je vygenerované poučenie, že nabudúce si má dať väčší pozor.
Ak dáš pokutu 1 500 eur, tak za 2 dni to vie pol okresu a aj najväčší hrdinovia zrazu zistia, že hra na akože spravodlivosť sa skončila. Tie peniaze sú pritom príjmom obce a môže ich využiť napr. na odstránenie skládok bez stotožneného páchateľa či zlepšenie systému separovaného zberu v obciach. Mimochodom, taký prístup k právnemu štátu som nezažil v žiadnej modernej krajine, v mnohých sú drakonické tresty aj za odhodenie žuvačky na dlažbu.
A čo fotopasce?
Veľmi dobrý nástroj v pomere cena / prínos. Treba ich len premiestňovať a záznamy ad hoc vyhodnocovať.
A čo je to vlastne nelegálna skládka či čierna skládka?
Zákon o odpadoch hovorí, že odpad je možnú ukladať len na miesta k tomu určené tzn., že každé miesto, ktoré nie je k tomu určené a uložíš tam odpad sa stáva nelegálnym uložením odpadu, nie je definované ani plochou a ani objemom odpadu. Týka sa to aj uloženia odpadu vedľa kontajnera. Pri veľmi roztrúsenom odpade, napr. okolo ciest, hovoríme skôr o znečistení verejného priestranstva.
A čo na záver?
Je pre mňa neuveriteľným a nepochopiteľným zároveň ako sa po rozdelení štátu vzdialila ČR od Slovenska. Kým nám tu chýbajú akési zjednocujúce projekty vyvolávajúce u ľudí istý pocit spoločnej identity a kolektívneho podieľania sa na zmene prístupu k ochrane a tvorbe životného prostredia, u susedov sa desaťtisíce ľudí zosieťovali v aktivite Ukliďme Česko (https://www.uklidmecesko.cz/news/) a ďalšie desaťtisíce sa snažia dosiahnuť cieľ vysadenia 10 miliónov stromov v projekte Sázíme budoucnost (https://www.sazimebudoucnost.cz/). Druhý projekt propaguje napr. aj ultramaratonec Daniel Orálek.
Pár ochranárov nezmení vizuál a ani „tradície“ obyvateľov v tomto štáte, k zmene dôjde v momente, v ktorom sa občiansky aktivizmus stane integrovanou súčasťou osobnostnej výbavy veľkej časti obyvateľstva. Je to tak jednoduché ako si čistiť zuby a môžeš začať za nulových nákladov hneď.
Pridaj komentár