Tatrami, ktoré sú vlastne úplne iné Tatry. Z chaty Plesnivec do Kopského sedla

Po asi poslednom teplom víkende tohto roka, ktorý prial turistike, ťa zoberieme do Tatier. Na miesta, ktoré by si možno nečakal, ak už máš schodené tatranské trasy, ale nikdy si nezavítal do Belianskych Tatier. Sú to totiž tiež Tatry, ale vlastne úplne iné Tatry. Belianky. Takmer žiadne skalnaté chodníky pod nohami, len husté lesy a zelené horské lúky. Nad nimi strmé biele vápence a dolomity. Ich vrcholy sú už dlhé desaťročia neprístupné kvôli ochrane kamzíka a tak sa prejdeme popod ne.

Túra nás povedie z chaty Plesnivec, mimochodom, jedinej v Belianskych Tatrách, do Kopského sedla po zelenej a červenej turistickej značke a je vhodná aj pre menej zdatných turistov. Prekonáva síce viac ako 550 výškových metrov no stúpanie je rozložené takmer po celej trase, takže je väčšinou mierne. Aj s návratom po tej istej trase môže trvať okolo 7-8 hodín. Trasu nájdeš tu. Túra je vhodná a krásna v každom ročnom období, len v zime môžu byť niektoré časti bez lyží alebo snešníc nepriechodné pre naviaty sneh.

Na chatu Plesnivec sa dostaneš z Tatranskej Kotliny alebo z Kežmarských Žľabov za necelé dve hodiny. Nielenže sa tu dobre naješ a napiješ, ale na chate sa dá aj prespať. Prostredie je výnimočné, tiché s krásnym výhľadom, sedieť a pozerať do doliny tu môžeš aj hodiny. Navyše pre internetových freakov je tu dobrý príjem signálu dokonca aj 4G, napríklad od O2.

Zelená značka začína od chaty prudko stúpať, asi pol hodinu do kopca lesom a polomom a prekonáš prevýšenie približne 200 výškových metrov. Potom už chodník vedie po vrstevnici, takmer po rovine, s pár menšími klesaniami a stúpaniami. Okolo sú husté lesy, pričom sa zdá, že v tom tichu môže za každým stromom pokojne byť aj medvedˇ. Naše kroky však plašia len mnoho vtákov.

To, že sme v našich najväčších veľhorách zistíš asi po hodine chôdze. Vľavo Vysoké Tatry, vpravo Belianske Tatry, zoznám sa. Až v tomto momente chápeme pocit veľhôr, ktorý sme mali po celý čas aj v lese. Chodník vedie v podstate hraničným pásmom medzi oboma časťami Tatier. Výhľady sú neopakovateľné.

Na jednej strane skalnaté štíty Vysokých Tatier – Veľká Svišťovka, Kežmarský štít, Lomnický štít, Pyšný štít, Čierny štít, Kolový štít a Jahňací štít. Vpravo zase biele skaly a zelené svahy Predných Jatiek a Bujačieho vrchu.

Kým sa stihneš pokochať a porozhliadnuť okolo seba, chodník opäť na chvíľu zmizne v lese, aby nám ukázal ešte zelenšiu zelenú. Dolina Predné Meďodoly. V stredoveku sa tu ťažila meď, odtiaľ pochádza aj ich názov. Dolina, tak ako celé Belianske Tatry, je od roku 1978 uzavretá kvôli ochrane životného prostredia, predovšetkým kamzíčích stád.

Ďalšie stúpanie po zelenej značke končí pri Veľkom bielom plese. Rázcestie niekoľkých turistických značiek, ktoré vedú k Chate pri Zelenom plese, na Bielu vodu, alebo do Kopského sedla. Na tomto mieste kedysi stála Kežmarská chata, no v roku 1974 vyhorela do tla a obnoviť sa ju dodnes nepodarilo. Snaží sa o to občianske združenie Kežmarská chata, no myslíme si, že tento krásny kút prírody už novú chatu nepotrebuje. 

Od Bieleho plesa smerujeme záverečným stúpaním po červenej značke do nášho cieľa, Kopského sedla. Po pravej ruke Belianska kopa, vľavo Kozí a Jahňací štít. Zdolať posledné strmé stúpanie, kamenné schodíky a dve serpentíny stojí za to. Nebudete lapať po dychu len od fyzickej námahy, ale aj od scenérie, ktorá sa vám asi po dva a pol hodinovej chôdzi v Kopskom sedle otvorí. 

Zadné Meďodoly a druhá polovica hrebeňa Belianskych Tatier. V popredí Kopské Sedlo, vrch Hlúpy, Široké sedlo, Ždiarska vidla, Havran a Nový vrch. A ešte pohľad na opačnú stranu, z ktorej prichádzame.

Z Kopského sedla sa môžete vrátiť po rovnakej trase na chatu Plesnivec, alebo na Chatu pri Zelenom plese. Alebo môžete pokračovať cez Široké sedlo do Ždiaru, či cez Zadné Meďodoly do Tratranskej Javoriny.