Babia hora – najsevernejší vyhliadkový bod Slovenska TIP NA TRIP

V Zuberci na Orave je krásne utorkové ráno. Na terase pijem kávičku a spoločnosť mi robí teplé augustové ranné slniečko. Toto vyzerá na krásny deň. Dohodneme sa, že dnes vyrazíme na Babiu horu. Pobalíme sa a autom sa presunieme do Oravskej Polhory.

Trasu nášho výletu nájdeš v mapy.cz.

Prechádzka Hviezdoslavovou alejou

Auto zaparkujeme na neplatenom parkovisku pri Slanej Vode. Pri parkovisku sa pasú husičky, tie obídeme a vyberieme sa po žltej turistickej značke Hviezdoslavovou alejou až k Hviedoslavovej hájovni. Na konci Hviezdoslavovej aleje sa nachádza ďalšie parkovisko, ktoré je určené pre návštevníkov expozície Hviezdoslavovej Hájnikovej Ženy a pamätný dom Mila Urbana. My nezastavujeme. Expozície si plánujeme pozrieť cestou naspäť (čo nám tak trochu nevyšlo, keďže sme si trasu zmenili a túru predlžili). Pri expozíciách je postavená aj menšia rozhľadňa.

Stúpanie až k rozhľadni Šťaviny

Pokračujeme ďalej po žltej a tu už vstupujeme do lesa. Spočiatku krásny lesík, ale po chvíľke sa napojíme na chodník, ktorý je dosť rozbahnený od traktorov, keďže tu prebieha ťažba.

Po tomto úseku prejdeme cez most ponad potokom Bystrá a tu začína aj nekonečné stúpanie v lese. Po asi 30 minútach prichádzame k rozhľadni Šťaviny, kde stretáme oteckov, ktorí so svojimi detičkami piknikujú na stoloch a laviciach pod prístreškom, ktorý sa nachádza pri rozhľadni.

Vydláždeným chodníkom až na vrchol

Pokocháme sa výhľadom z rozhľadne a pokračujeme ďalej v našej ceste. Od rozhľadni vedie až hore na samý vrchol krásny kameňmi vyložený chodník (chodník je na jednom kratšom úseku „seknutý“  a tieto kamene tu nie sú, ale po chvíľke pokračujú znova).

Tam kde čerti oddychovali

Prvý oddych si spravíme pri Diablovom stole. Tým Diablovým stolom, alebo inak nazývaný aj  Čertov stôl, je jeden obrovský plochý balvan. Pri tomto balvane podľa legendy oddychovali čerti, po tom ako dreli pre Babu a navláčili na vrchol Babej hory množstvo skália a dvihli tak vrchol o 100 metrov.Tam kde čerti oddychovali.

Kráľovná Oravských Beskýd – Babia hora

Po krátkej pauze pokračujeme ďalej. Už kráčame v pásme kosodreviny a po našej pravici sa nám otvárajú krásne výhľady na Oravskú kotlinu. Počas našej cesty nás sprevádzajú informačné tabule, ktoré sú súčasťou náučného chodníka Slaná Voda, ktorá vedie až na vrchol. Tiež je tu niekoľko turistických prístreškov, ktoré sú vhodné aj na núdzové prespatie.

Najsevernejší vyhliadkový vrch

Po asi 3 hodinách stúpania sa pred nami krásne otvára výhľad na vrchol Babej hory. Tu už vidíme aj tú kopu skália, ktoré sem „navláčili čerti“. Naozaj to vyzerá veľmi zaujímavo. Už sa teším až vyjdeme hore. Po pár minútach sme tam a tu prišlo sklamanie. Vrchol krásny, ale mladíci si tu robili diskotéku a neklamem ak poviem, že tu bolo vyše 100 ľudí. Poväčšine poliaci, ani neviem či som vôbec započula slovenčinu. Na vrchole nebol úsek kde by niekto nesedel alebo nestál.

Zmena plánu

Aj napriek tomu ma tu niečo očarilo … a to výhľad na Malú Babiu horu. V pláne máme síce zísť tou istou trasou, ktorou sme prišli, ale Malá Babia hora ako keby ma volala k sebe. Naobedujeme sa tu a po dohode meníme plán. Nakoniec spravíme okruh cez Malú Babiu horu.

Z Babej hory na Malú Babiu horu

Po chutnom obede sa teda napájame na modrú a namierime k Malej Babej hore. Z Babej hory až po rázcestie Przełęcz Brona (slov. Brána) vedie tiež kameňmi vyložený chodník. Táto krásna cestička skrýva aj dlhé klesanie po kamenných schodoch, kde stretáme nespočetné množstvo poľských turistov, ktorí smerujú na Babiu horu. Po asi 50 minútach kráčania kľudným tempom prichádzame na rázcestie Przełęcz Brona, kde my pokračujeme po modrej, ale väčšina turistov, čo schádzalo s nami odbáča na červenú do Poľska.

Malá Babia hora

Kruhový výhľad z Malej Babej hory nám umožňuje pozorovať okolité vrchy Oravských, Sliezskych a Žywieckych Beskýd, Malú a Veľkú Fatru, Oravskú Maguru, Chočské a Skorušinské vrchy a Nízke i Západné Tatry. Užívame si to ticho, ktoré nám na Babej hore tak trošku chýbalo.

Cesta dole pralesom

Pomaly schádzame naspäť na parkovisko pri Slanej vode. Veľmi nás tu zaujala príroda. Najprv sme prechádzali čučoriedkovou alejou a potom pralesovým pásmom, ktoré bolo naozaj iné, ako sme zvyknutí z našich lesov. Keď prejdeme tento náš prales, cestou natrafíme na rozostavanú útulňu, po chvíli sa napájame na širokú kamenistú cestu, neskôr na asfaltovú a už sme pri aute. Pri parkovisku sa ešte pofotíme na obrej lavičke, z ktorej je výhľad na Babiu horu ?

Tento blog napísala outdoor bloggerka Bea Križan. Jej výlety môžeš sledovať aj na jej Instagrame. 

Ak máš pripomienku alebo si našiel/a chybu, daj nám prosím vedieť na zuzka@hikemates.com. 

Ak máš super príbeh, recenziu, reportáž či blog s eknými fotkami a chceš sa o svoje zážitky podeliť so svetom a byť inšpiráciou a motiváciou pre ostatných, pošli nám svoj text na zuzka@hikemates.com.

Radi ho zverejníme :).