Niektorí z nás to zažili. Poctivý turista príde neskoro v noci na útulňu, kde si chce po náročnom pochode odpočinúť a nabrať sily, ale útulňa je už „obsadená“. V lepšom prípade odomknutá, a dá sa v nej za prítomnosti hluku opitej skupinky ako-tak vyspať, v horšom prípade je rovno zamknutá, lebo niekto sa rozhodol si urobiť súkromnú oslavu.
Takéto zážitky sú bohužiaľ bežnou realitou našich hôr. Aj napriek tomu, že väčšinou sú návštevníci útulní slušní a vychovaní turisti, ktorí si po sebe upracú, nechajú po odchode narúbané drevo, či pohostia iných, nájdu sa medzi nami aj výnimky. Takí, ktorí zneužívajú dostupnosť útulní a prácu ich správcov. To, že si partia vyhliadne útulňu a rozhodne sa ju použiť ako miesto, kde sa môžu opiť, rozhádzať čo sa dá, či dokonca si odtiaľ zobrať „suvenír“, je veľkým problémom, a je zodpovednosťou nás všetkých slušných turistov proti tomu konať.
Nepísané pravidlá nestačia
Snáď každá útulňa má niekde vyvesený plagát so svojimi nepísanými pravidlami. Väčšinou ide, prirodzene, o to aby si každý po sebe upratal, zanechal po sebe drevo, ak nejaké spotreboval, či dbal na bezpečnosť. No povedzme si pravdu, ak sa niekto rozhodne tieto pravidlá nerešpektovať, nikto mu nezabráni. Jedine ak útulňa sama…
Dizajn ako najlepšia prevencia
Bivakovacia búda je koncept dizajnu útulne, ktorý poskytuje všetko to, čo potrebuje turista. Nie však to, čo potrebuje ktokoľvek iný, kto si ju pomýlil s krčmou. Ide o chatku, respektíve len búdu, v ktorej je ťažké, prípadne nemožné sa úplne postaviť, a poskytuje viac priestoru na ležanie než na sedenie. Často v nej nebýva žiadna piecka a ani centrálny stôl, ktorý prirodzene láka k tomu si okolo neho sadnúť. Namiesto toho je búda vybavená jednoduchými pričňami. Na nich sa turista vyspí, nachystá si jedlo, prezlečie sa. No karty pri fľaši borovičky si na nej zahrá o niečo ťažšie.
Robota ako druhá najlepšia prevencia
Občianske združenie Sloboda pohybu vo svojom článku tvrdí, že odstrašujúcim faktorom pre rôzne neturistické partie môže byť robota. Robota s nasekaním dreva, ktoré nie je pripravené vo forme narúbaných klátikov, ale v meter dlhých kmeňoch, ktoré sa pred spálením musia rúbať. Dokonca aj turista si v takomto prípade rozmyslí, koľko dreva minie, takže sa ušetrí aj to. Prípadne je možné rozobrať po sebe ohnisko a odložiť kamene, pričom každý, kto by ho chcel použiť by si ho musel nanovo zhotoviť.
V zahraničí je to bežná vec
V severnej Európe je typ útulní podobným bivakovacej búde bežný. Na švédskej kráľovskej ceste Kungsleden sú rozmiestnené takzvané Vindskyddy, v preklade „úkryt pred vetrom“. A doslova o to práve ide, o trojstenný objekt s pričňou, ktorý turistu ochráni pred zlým počasím a vetrom, neposkytne však komfort pre iné ako núdzové zdržanie. Často prirodzene bývajú vybavené aj pieckou, vzhľadom na severské počasie.
Takže čo môže bežný turista urobiť pre to, aby zabránil zneužívaniu útulní a pomohol tak celej turistickej komunite? Najlepšie je nenechávať na útulni nič „hotové“, žiadne podnety pre pocit pohodlnej párty. Nechať po sebe drevo, ale nenarúbať ho na malé klátiky. Nenechávať po sebe jedlo, soľničky alebo alkohol či riady. Odložiť lavice alebo stoličky na miesto, z ktorého je ich ťažšie dostať. Jednoducho znemožniť akýkoľvek komfort nad rámec toho, čo stačí poctivému turistovi.
Pridaj komentár