Tento blog pre #hikemates napísala veľmi milá turistka Zita Radosová, inšpiráciu z jej výletov nájdeš na jej účte na Instagrame.
Odkedy sme objavili čaro západov slnka na horách, naše turistické dobrodružstvá získali úplne iný rozmer. Nielenže ich máme skoro vždy sami pre seba, ale farby a svetlo pri západe ešte viac znásobujú zážitok. (Navyše si ráno môžeme aj dlhšie pospať, čo je ďalší vítaný bonus :)) Väčšinou sú naše západy spontánne rozhodnutia a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Trasy na Minčol nájdeš vo vyhľadávaní Hikemates.
Nie je Minčol ako Minčol
Dnes sme si vybrali vrch Minčol (1364mnm), ležiaci v Lúčanskej Malej Fatre. Vrcholov s týmto názvom máme na Slovensku viacero, jeden z nich sa nachádza aj v pohorí Čergov či ďalší v pohorí Oravská Magura.
Zimné dobrodružstvo
Tento kopec sme už absolvovali v zime, avšak v úplne iných podmienkach – po kolená v snehu, s hmlou, slabou viditeľnosťou a silným vetrom. Hoci les bol rozprávkovo zasnežený, na hrebeni a na vrchole sme si videli ledva pod nos a mala som pocit, že sme sa dobyli Severný pól. Bolo to dobrodružstvo, ale už vtedy som si povedala, že po výhľady sa musíme vrátiť.
Minčol ako križovatka turistických ciest
Na Minčole sa stretáva križovatka turistických ciest. Je možné sa k nemu dostať z Višňového, z Turia, z Nezbudskej Lúčky, z Martina – Strání či z Vrútok, odkiaľ sme išli aj v zime a teraz volíme rovnakú trasu po modrej. Auto zaparkujeme pri značke Ústie Kamennej doliny. Keďže na západ vyrážame neskoro, stretáme sme hneď na začiatku pár turistov, inak nikde nikoho. Celkom ma prekvapí prudké stúpanie, to som si až tak nepamätala, rovnako ako cestu prechádzajúcu kríkmi a húštinami.
Predsalen, príroda v zime vyzerala inak a možno to je len spomienkový optimizmus. Tak či tak, na trase dlhej necelých 5km musíme prekonať takmer 800 výškových metrov. Dostávame sa na Diaľnu, kde sme asi v polovici cesty, tú lemujú najskôr kríky s černicami, neskôr čučoriedky. Uprostred chodníka nachádzame medvedie hovienka, a ja začínam prehodnocovať, či je dobrý nápad čakať až do zotmenia a potom schádzať v tejto divočine, kde už teraz čakám, aké zvieratko odkiaľ vybehne.
Čučoriedkový raj (nielen) pre turistov
Pár metrov pod sedlom Okopy sa ocitáme v čučoriedkovom raji. Listy sú už sfarbené mierne do oranžova a chytajú nádych jesene, dokonca spoza mrakov vychádza aj slnko a vytvára nádhernú scenériu. Čučoriedkam neodoláme, a fialová farba na prstoch odzrkadľuje, ako sme si pochutili. Ďalej prechádzame hrebeňom, už po červenej značke, otvárajú sa prvé výhľady na Martinskú aj Žilinskú stranu.
Delo z druhej svetovej vojny
Pár minút pod vrcholom sa nachádza pamätník a delo, ktoré pripomínajú udalosti 2.svetovej vojny. Za necelé tri hodiny, aj s oberaním čučoriedok a fotením sa dostávame ku dvojkrížu na samotnom vrchole Minčola. Nestretávame nikoho, do západu slnka máme ešte skoro hodinu, tak sme si vytiahli jedlo a teplý čaj v termoske.
Vrchol s kruhovým výhľadom za odmenu
Zatiaľ sa kocháme neskutočnými výhľadmi, ktoré sú naozaj za odmenu, na všetky strany. Žilinu, Martin a turčiansku kotlinu, hrebeň Krivánskej Malej Fatry od Suchého po Malý Kriváň, Lúčanskej Malej Fatry s vysielačmi na Krížave a Veľkej Lúke, a v diaľke rozpoznateľný skalnatý vrchol Kľak, či hrebeň Veľkej Fatry, Chočské vrchy, a za nimi aj Západné a Nízke Tatry.
Západ slnka – moja obľúbená farba
Tesne pred západom prichádzajú dvaja poľskí cyklisti, ktorým robíme fotky a po pár minútach odchádzajú. Západ si teda užívame samy a je to neskutočné divadlo. Na to, že je začiatok septembra, je už cítiť prichádzajúcu jeseň, teplota klesla a ja vyťahujem všetky vrstvy oblečenia z batohu, a ľutujem, že som si nezobrala aj rukavice. Posledné fotky, dávame si čelovky a poberáme sa späť k autu.
Po tme je to vždy celkom adrenalín a dobrodružstvo. V lese je veľmi sucho, na strmých úsekoch na chodníku so sutinou a kameňmi sa schádza horšie, no aj tak sme dole za hodinu a pol. Žiadne stretnutie so zvieratkami sa našťastie nekonalo.
Menej známy vrchol, o to väčší zážitok
Za mňa je Minčol jedným z najkrajších kopcov. Menej známy ako neďaleký Kľak, za to dostupný, s krásnymi výhľadmi a už teraz s nádychom jesene, ktorá turistike praje najviac, a na ktorú sa už teraz teším. Inverzie, hmly, farebné listy, bylinkové čaje z termosky či teplé slnečné babie leto.
Pridaj komentár