Tento blog pre #hikemates napísala super bloggerka Laura Kendralová.
S jeseňou prišli chladné rána. Chladné rána znamenajú väčšiu pravdepodobnosť inverzie. Inverzia s východom slnka by bol nádherný pohľad. Má to ale jeden háčik. Treba sa dostať na kopec po tme… Asi takto nejako vyzeral môj myšlienkový pochod pri scrollovaní instagramu a prehliadaní množstva fotiek z krásnych mrazivých východov slnka.
A tak sa v mojej hlave zrodil tento spontánny nápad na trip. Vygooglila som kedy vychádza slnko. Vybrala som miesto, ktoré nie je príliš ďaleko autom. Ale hlavne spočíval môj výber v dĺžke trasy z parkoviska na kopec. Približne pol hodinka po náučnom chodníku z dediny Súľov-Hradná na Hrad Súľov. Zavolala som aj kamarátku, aby sme boli odvážnejšie.
A tak sme sa niečo pred siedmou ráno ocitli v Súľove na parkovisku. Zapli sme čelovky a vybrali sa na tmavý chodník. Jesenný les v rannom šere mal dobrodružnú atmosféru. Kráčali sme rýchlo a potichu.
Keď sme dorazili k prvým výhľadom mimo les, naskytol sa nám pohľad na dolinu zaliatu do hmly. Rýchlo sme sa presunuli ešte o kúsok ďalej na Hrad Súľov, z ktorého bol výhľad krajší. Už nám ostávalo len čakať. Inverzia v dolinách dodala tomuto zážitku ešte niečo viac. Je to neskutočný pohľad a pocit, keď si nevieš predstaviť tú hĺbku pod sebou. Nevieš, ako vysoko si nad okolitými dedinkami, ktoré sa tiahnu dolinami. Zdola sme počuli iba ranný ruch, autá a štekajúcich psov. Okrem nás si bol hore vychutnať východ slnka iba jeden ďalší človek.
Cestou dole sme sa prešli ešte cez Gotickú bránu, ktorú sme nemali čas ráno hľadať. Stretali sme aj viac ľudí, ktorí tiež využili pekné jesenné počasie na menšiu turistiku. Súľovské skaly okrem východu slnka určite odporúčam. Či už na kratšie prechádzky, alebo aj dlhšiu turistiku. Je tam viacero značených chodníkov a ľahko si vieš vytvoriť okruh aký ti vyhovuje.
V zime padajú diaľkové rekordy
Zima je ideálne obdobie na sledovanie východu slnka. Predovšetkým preto, že mrzne, vzduch je čistý a dohľad je oveľa väčší ako v lete. Ďalšou výhodou, hlavne pre ranných vyspávačov je, že slnko vychádza oveľa neskôr. V tých najlepších podmienkach padajú dokonca diaľkové rekordy.
Minulý rok poľský fotograf Maciej Majewski odfotografoval Alpy vzdialené niečo cez 280km z veľkofatranského vrchu Ostredok. Samozrejme, ak by sme chceli niečo takéto fotiť, treba na to mať vhodnú výbavu. Ak si ale nadšený diaľkový pozorovateľ, stačí mať základnú geografickú orientáciu slovenských pohorí a vrcholov, nájsť si kopec s 360 stupňových výhľadom, nezabudnúť si ďalekohľad, privstať si a vybehnúť hore. Keďže Inovec je najvyšším vrchom Považského Inovca a je na ňom rozhľadňa, nie je problém sledovať z neho napríklad Kľak, Martinské hole alebo Skalku v Kremnických vrchoch. Mne sa napríklad z Inovca podarilo v zime vidieť až 150km vzdialenú Kráľovú hoľu, vrcholy Západných Tatier, ba dokonca Kriváň. Podľa mňa najkrajší pohľad na vzdialené pohoria je tesne pred východom slnka, keď sa už obloha sfarbuje do oranžova a ty tak vidíš vzdialené siluety kopcov.
Nezabudni mrknúť na SHMU
Ak si chceš byť istý, že bude super viditeľnosť, neprídeš hore do hmly, alebo nebude fúkať tak, že ťa odfúkne do doliny, určite sa mrkni na stránku slovenského hydrometeorologického ústavu. Na prvý pohľad možno vyzerá zložito. Ja si všímam hlavne graf oblačnosti, zrážok a teplotu. Vieš si tu však pozrieť aj rýchlosť vetra alebo vlhkosť vzduchu.
Nastav budík a vybehni na kopec za domom
Východ slnka určite odporúčam. Ak patríš k tým, čo na východ slnka chodia, alebo si bol aspoň raz, určite mi dáš za pravdu. Ak si ešte nebol, choď. Vyhliadni si kopec, pozri počasie, ukecaj nejakých kamošov a vyraz. Ak si dosť odvážny, choď aj sám. Je v tom trochu prekonávania samého seba. Musíš vstať dosť skoro, prekonať jemný strach a paranoju a kráčať hore kopcom po tme.
Ale ten pocit, keď ťa prvé lúče prinútia prižmúriť oči, stojí za to. Slnko vyjde spoza kopca v priebehu pár minút. Uvidíš to voľným okom. Cestou dole sa ti pôjde ľahšie, bude svetlo, budeš unavený (ja teda bývam, lebo spánok môžem). Budeš mať však za sebou krásny zážitok a pocit, že to bol nakoniec dobrý nápad.
Tento blog pre vás napísala naša odvážna bloggerka Laura Kendralová. Pridaj sa aj ty k #hikemates bloggerom a podeľ sa o svoje zážitky, inšpiruj ostatných svojim príbehom! Stačí, ak pošleš email s tvojou predstavou na zuzka@hikemates.com. Tešíme sa na tvoje príbehy.
Pridaj komentár