Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry – zo Strečna po Kľak

Krásne jesenné počasie posledných dní mi nedalo sedieť doma a tak som sa s partičkou pohodových parťákov vybrala na menej známy trek hrebeňom Lúčanskej Malej Fatry. Psychický oddych, načerpanie novej energie, čas popremýšľať v kľude nad životom, to sú asi tie najlepšie plusy uniknutia z civilizácie. Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry je síce dvojdňová rýchlovka, no zato dosť intenzívna.

Zo Strečna až po Kľak – Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry

Začiatok našej hrebeňovky bol z logistických dôvodov pod hradom Strečno. Z Vrútok alebo zo Žiliny sa tam totiž jednoducho dostanete osobnými vlakmi, ktoré jazdia celkom pravidelne. Z vlakovej stanice Nezbudská lúčka-Strečno sa vyberiete cez most až na parkovisko pod hradom Strečno, odkiaľ sa držíte červenej značky už počas celej hrebeňovky. V opačnom smere je síce stúpanie o cca 400 výškových metrov nižšie, no dostať sa na nástup do Fačkovského sedla je určite komplikovanejšie ako do Strečna. Stratiť sa nie je kde, trasa je veľmi dobre značená a na križovatkách sú vždy k dispozícii rázcestníky. Internetové spojenie sme mali počas celej trasy (okrem prenocovania na útulni, ktorá je nižšie v lese so zlým signálom), čiže mapy v mobile s GPSkom viete počas celej hrebeňovky používať.

Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry – Profil Trasy

Profil trasy:

Stúpanie: 3235 m

Klesanie: 2791 m

Dĺžka trasy: 41,5 km (prvý deň: 18km, druhý deň: 23,5 km)

Nocľah: 1 noc: Útulňa Grandhotel Partyzán (alternatíva pre 2 noc: útulňa Javorinka pod Kľakom)

Kondička a pomenej výhľadov – Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry

Malá Fatra je príznačná veľkým výškovým prevýšením na krátkej vzdialenosti, čo sa potvrdilo aj pri tejto hrebeňovke. Celá trasa sa skladá z krátkych a strmých pasáží, ktoré treba vyšliapať hore alebo zostúpať dole a ktoré riadne prevetrajú vašu kondičku a morál (a kolená :). Našťastie sú tieto strminy prestriedané aj rovinatými úsekmi, kedy máte možnosť lapiť dych pred ďalším strmákom. Ani sa nedá povedať, ako to pri hrebeňovkách býva, že krásne výhľady a vietor vo vlasoch vás tak pohltia, že si tie našľapané výškové metre ani nevšimnete.

Táto trasa totiž nie je až taká bohatá na výhľady. Chodníček medzi Úplazmi a Veterným, ktorý sme prešli už prvý deň vám sem tam ponúkne čarovné výhľady (ako napríklad na Minčole alebo Veľkej Lúke), ktoré s dobrou viditeľnosťou siahajú až po Západné Tatry, no chodníček na druhej polke hrebeňa sa tiahne najmä lesmi. Keď aj prídete na vzdušnejšie miesta, výhľady nie sú dych vyrážajúce. Príroda je ale celou cestou krásna a veľmi rôznorodá, odetá do jesenných farieb aj veľmi fotogenická.

Naša hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry – prvý deň

My sme si trasu hrebeňovky Lúčanskej Malej Fatry rozdelili na dva dni a teda na dva úseky podľa polohy útulne. Vyrážali sme okolo jednej zo Strečna a s menšími prestávkami na fotenie, spapanie tyčiniek Dobré časy alebo pochutnanie si na posledných čučoriedkach sme boli okolo deviatej večer na útulni. Prvý úsek našej hrebeňovky dlhý cca 18 km sme tým pádom už mali za sebou.

Nocľah na útulni Grandhotel Partyzán

UPDATE Nocľah na tejto útulni viac nie je možný, nakoľko vyhorela a viac nie je k dispozícii, trasu si treba prepočítať inak – buď s prespaním na novej chate Javorinka blízko vysielača na Martinských holiach alebo s nocľahom na útulni Javorinka pod ľkakom, ktorá je vynovená a vo veľmi dobrom stave.

Prvý deň nám vyšiel na jednotku. Západ slnka sme si vychnutnali na najvyššom bode trasy, na Veľkej Lúke. Odtiaľ nás delili už iba cca dve hodinky chôdze od nášho plánovaného nocľahu na útulni Grandhotel Partyzán. Pravdupovediac, vybrať sa na hrebeňovku v čase jelenej ruje je trošku adrenalínové.

Posledný úsek trasy pred útulňou sme išli lesom za jeleních pazvukov ozývajúcich sa zo všetkých strán so stiahnutými riťkami. Ešte k tomu myslieť na medvede a diviaky, ktoré sú tu v hojnom počte a náš krok bol skoro bežecký.

Na tomto mieste sa odbočí z trasy smerom k útulni

K útulni je potrebné zísť z trasy, ktorá vedie po hrebeni. Útulňa sa nachádza asi 200 metrov pod rázcestníkom na Hornej Lúke. Krásna a útulná chatka Grandhotel Partyzán je nanovo postavená potom, čo jej predchodkyňa vyhorela. Útulnička ponúka 6 plnohodnotných miest na spanie v dolnej miestnosti, na ktorých sa ale s trošku menším komfortom vyspí aj dvojnásobok ľudí.

Hore na povale je ešte k dispozícii veľký priestor s matracmi, opäť aspoň pre ďalších 8/10 ľudí. Útulňa má ohnisko a vedľa sedenie aj s prístreškom, Vnútri chatky je piecka na kúrenie, malá kuchynská linka, stôl a stoličky. Kuchyňa disponuje aj základným vybavením, ako sú taniere, hrnčeky, zopár hrncov či sviečky.

Naša hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry – druhý deň

Druhý deň sme vyrážali okolo deviatej ráno z útulne a náš cieľ bol stihnúť autobus o 17:05 z Fačkovského sedla. Tento druhý úsek trasy je o niečo dlhší, má približne 23,5 km a aby sme náš autobus stihli, museli sme veru nastoliť trošku iné tempo. Alternatívou by bolo predĺžiť si hrebeňovku o jeden deň a prespať na útulni Javorinka pod Kľakom: pre nás prichádzala do úvahy ako záložný plán, keby sme náš autobus predsalen nestíhali. Z útulne Javorinka by sme potom mali už iba zostup do Fačkovského sedla.

Voda na trase – hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry

Z domu som si pribalila dva litre vody, ktoré mi akurát vystačili po útulňu. Kúsok od útulne sa nachádza prameň s pitnou vodou, z ktorého sme si nabrali na večernú polievku a na druhý deň. V prvej časti hrebeňa je pod Martinskými hoľami chata, kde sa viete občerstviť a aj doplniť zásoby vody, no je trošku mimo trasy hrebeňa. Druhý deň sú cestou dva pramienky, jedna pri Sedle pod Hnilickou Kýčerou a druhá kúsok pod Vríčanským sedlom. Ak by ste radi pobudli aj na útulni Javorinka pod Kľakom, aj tam je v tesnej blízkosti od chatky prameň.

Výbava

Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry patrí určite k hrebeňovkám s technicky nenáročným terénom. Ak si chcete dopriať pohodlie pri chôdzi, určite odporúčam vybrať sa v teniskách alebo nástupovkách. Ak chcete odľahčiť kolená, určite na túto trasu odporúčam pribaliť aj paličky, ja nosievam svoje bežecké od značky Ferrino. Keďže sme si neboli istí, ako to v útulni Grandhotel Partyzán vyzerá a či sa v nej dá zakúriť, s ohľadom na nízke nočné teploty sme si nabalili hrubé teplé spacáky a karimatky. Keďže sme si v útulni zakúrili a vyspali sa na posteliach, obe veci sme si iba poniesli na chrbtoch. Aspoň sme si potrénovali s vyššou váhou :). So sebou som mala aj varič od Primusu, ktorý sme recenzovali aj s kartušou, no keďže na piecke v útulni sa dalo jednoducho zohriať vodu, nebolo ho treba.