Ktoré bylinky si nazbieraš v našej slovenskej prírode na celý rok počas jarných mesiacov marec, apríl, máj? Tento článok pre #hikemates blog pripravila Dominika Dodeková.
Jarná očista
Jar je krásne obdobie prebúdzania sa prírody. Aj naše telo sa pomaly spamätáva zo zimy. Je to najlepší čas, kedy môžeme urobiť niečo pre jeho očistu. V tomto období nám podľa čínskej medicíny najviac pracuje pečeň a žlčník, preto by sme mali byť viac vnímaví voči sebe a trošku sa postiť. Aj naši predkovia nám v tom išli príkladom. Popri obmedzení mäsitých pokrmov a alkoholu by sme mali vylúčiť priveľa soli a cukru, taktiež polotovary a konzervanty.
Pri jarnom detoxe nám tiež pomôžu obľúbené bylinky, ktoré nás potešia už v marci, no niektoré z nich môžeme zbierať až do mája. V článku ich zoraďujem približne v poradí, v akom rastú. Nechajte sa inšpirovať liečivou silou našej prírody.
Pri zbere nezabúdajte zbierať len toľko, koľko aj reálne spotrebujete. Nechceme prírode spôsobiť zbytočnú ujmu. Vyberáme si miesta, ktoré sú čisté, nie v okolí prašných ciest. Zbierame vždy za slnečného počasia, ideálne popoludní, vtedy majú bylinky najväčší účinok. Bylinky zbierame buď do košíkov, alebo papierových či látkových vrecúšok, len tak sa vyhneme ich znehodnoteniu. Sušíme ich v tieni za dobrého vetrania na látkovej tkanine alebo na čistom papieri a v teple. Bylinky pred sušením neumývame, výnimkou sú len korene rastlín.
Prvosienka jarná
Prvosienka rastie na vlhších slnečných lúkach, ale aj v listnatých lesoch a na brehoch potokov. Je čiastočne chránená, môže sa teda zbierať iba vňať s kvetom, nie koreň. Prvosienka je trváca bylina s holou stonkou. Rastlina dosahuje výšku do 30 cm. Listy vyrastajú priamo z podzemku, sú podlhovasté, na okraji zúbkaté, vytvárajú ružicu. Kvety sú medonosné, žlté a usporiadané do okolíkov.
Prvosienka, vďaka účinnej látke saponínu, uľahčuje vykašliavanie a odhlieňovanie a súčasne má aj protizápalový účinok. Kvety prvosienky sú dobrou prísadou do inhalačných zmesí na dýchacie orgány. Pôsobí teda pri astme, kašli a prechladnutí. Vďaka tomu, že je bohatá na vitamín C a betakarotén, má antioxidačné vlastnosti a pomáha aj posilniť imunitný systém. V prvosienke nájdeme aj minerály ako draslík a vápnik. Je výborným prostriedkom na posilnenie nervov a srdca, zmierňuje nervové bolesti hlavy a vynikajúco pôsobí proti zápalom srdcového svalu.
Najčastejšie sa prvosienka užíva vo forme bylinného výluhu. Na čaj sa používajú sušené alebo čerstvé kvety, alebo aj celá vňať rastliny. Za hrsť kvetov v džbáne s vodou poslúži na príjemnú prvosienkovú vodu s blahodarnými účinkami. Listy aj kvety sa taktiež môžu jesť surové a to hlavne v jarných šalátoch alebo poslúžia na ozdobu jedla. Kvety prvosienky sa používajú aj do bylinkových kúpeľov pre celkové upokojenie organizmu a aj pri reumatizme.
Rastlina vo väčších dávkach môže vyvolať nevoľnosť, preto sa viac hodí ako súčasť čajových zmesí, napr. s divozelom, podbeľom a bazou čiernou.
Podbeľ lekársky
Podbeľ kvitne zväčša už koncom marca. Svojimi jasne žltými kvetmi pripomína púpavu. Odlišuje sa však šupinovitou stonkou. Lopúchovité listy sú usporiadané v prízemnej ružici a vyvíjajú sa až po odkvitnutí. Bylina obľubuje ílovité, vlhké pôdy, rumoviská a rôzne násypy.
Podbeľ liečivý obsahuje triesloviny, horčiny, silice, minerálne soli, z ktorých má vysoké zastúpenie draslík a zinok. Zbierajú sa kvety na začiatku kvitnutia, neskoršie v máji zas listy. Viac liečivých látok však obsahujú listy. Bylinka pôsobí na choroby dýchacích ciest (astma, nachladnutie, zápal slizníc, priedušky, pľúca). Zlepšuje metabolizmus a podporuje trávenie, lieči tiež exémy i bolestivé reumatické miesta.
Najčastejšie
sa podbeľ využíva na prípravu čaju proti kašľu. Čaj sa môže
osladiť medom, prípadne kombinovať s inými bylinkami ako materina dúška
alebo skorocel. Denne sa pije 3-krát po
jednej šálke čaju. Čerstvá šťava z listov sa používa na zápaly
kože a rany. Podrvené listy zas môžu poslúžiť ako očistná pleťová maska pre
ľudí s mastnejším typom pleti, ktorí trpia na akné.
Podbeľ však obsahuje
okrem prospešných látok aj malé množstvo alkaloidov, ktoré môžu v nadmerných
dávkach poškodiť pečeň. Preto by doba užívania nemala
prekročiť 5 týždňov. Pri dlhodobejšom užívaní je potrebné urobiť pauzu aspoň
jeden mesiac. Podbeľ lekársky by nemali užívať tehotné a dojčiace ženy.
Pŕhľava (žihľava) dvojdomá
Je to nepochybne najznámejšia a najpoužívanejšia jarná bylina. Má rada vlhkejšiu pôdu s vysokým obsahom dusíka. Rastie na lúkach, rumoviskách, v priekopách či pri záhradných plotoch. Dá sa spoznať jednoducho vďaka listom v tvare srdca a hrubej vrstve jemných chĺpkov pokývajúcich celú rastlinu. V týchto chĺpkoch sa nachádza látka, ktorá po kontakte s pokožkou spôsobuje známe popŕhlenie.
Zbiera sa mladá vňať, zdravé listy do 40 cm od vrcholkov, najlepšie pokiaľ ešte nekvitne. Vrcholky rastlín je však možné odtrhávať až do neskorej jesene. Obsahuje vysoké množstvo chlorofylu, vitamíny (C, B, A), minerálov (železa) a stopových prvkov.
Žihľava má výrazne protizápalové a antibakteriálne účinky, prečisťuje krv, a tým čistí celý organizmus. Zlepšuje krvný obraz, dodáva organizmu železo a podporuje krvotvorbu. Rozpúšťa a vyplavuje usadeniny kyseliny močovej, zlepšuje činnosť pečene, znižuje krvný cukor i nadmerné potenie. Podporuje celkový metabolizmus organizmu – vylučovanie aj peristaltiku čriev.
Ako všetky bylinky, aj pŕhľava je najúčinnejšia v surovom stave. Je skvelým zdrojom železa a bojovníkom proti únave a vyčerpanosti. Na čerstvú žihľavovú šťavu potrebujeme hrsť mladých vrcholkov rozmixovaných v jednej šálke vody. Zmes precedíme a pridáme citrónovú šťavu s lyžičkou medu. Mladé výhonky môžeme tiež nasekať a pridať do čerstvého zeleninového šalátu. Pre jarnú detoxikáciu či zvýšený prísun energie je dobré piť jednu šálku žihľavového čaju na lačno pol hodiny pred raňajkami. Kúru praktizujeme súvisle dva týždne s týždňovými prestávkami počas jarných mesiacov. Táto užitočná bylinka sa tiež spracúva aj ako špenát, hodí sa i do polievky alebo praženice.
Už v starovekom Egypte poznali žihľavu ako bojovníčku proti reume, postačí pravidelné šľahanie sa jej vňaťou. Žihľave sa pripisujú mnohé priaznivé účinky na vlasy – zabraňovanie vypadávaniu vlasov, zlepšenie kvality, zvýšenie kvality lesku.
Neexistuje veľa hlásení o škodlivých vedľajších účinkoch žihľavy, nemala by sa piť dlhodobo. Môže sa však neželane ovplyvňovať s niektorými liekmi.
Púpava lekárska
Rozkvitnuté púpavy svojimi žltými hlávkami vyzdobujú na jar našu prírodu. Celá rastlina je jedlá, bez zápachu a má mierne horkastú chuť.
Najväčšou hodnotou púpavy je obsah inulínu, ktorý pomáha pankreasu regulovať hladinu cukru v krvi. Okrem toho tiež obsahuje horčiny, vitamíny (A,B,C) a množstvo minerálov (draslík, vápnik, železo, sodík). Púpava patrí medzi horké byliny, ktoré sú určené predovšetkým na liečbu vnútorných orgánov. Podporuje činnosť žalúdka, žlčníka, podžalúdkovej žľazy, čriev, obličiek, regeneruje pečeň, a tým detoxikuje organizmus. Zlepšuje stav pleti s akné. Čistí krv, podporuje tvorbu červených krviniek, znižuje krvný tlak, zlepšuje krvný beh a činnosť srdca. Osvedčila sa pri cukrovke, reume, obezite a žltačke, zabraňuje tvorbe žlčových kameňov, vylučuje z organizmu soli a znižuje hladinu cholesterolu. Púpavu, by mali užívať aj ľudia, ktorí sa cítia unavení. Jej prečisťujúci a posilňujúci účinok im vráti potrebnú chuť do života.
Mlieko vylučované z púpavových stoniek je liekom na bradavice. Silnejší odvar s hociktorej časti rastliny sa môže použiť ako pleťová voda na pehy, aj ako voda na vlasy.
Najúčinnejšou časťou je koreň, zbiera sa pred kvitnutím rastliny alebo až koncom leta. Využíva sa na prípravu tinktúry či na čaj. Čaj z koreňa púpavy si pripravíme z 2 čl. rezaného koreňa, ktorý dáme do 250 ml vody. Necháme prejsť varom a lúhujeme 15 minút. Následne scedíme. Odvar pijeme vlažný dvakrát denne.
Kvety nie sú vhodné na sušenie. Využívame ich pri príprave sirupov alebo medu. Oba produkty sa využívajú v prevencii a liečbe chrípky, pri ochorení dýchacích ciest.
Čerstvo natrhané, mladé púpavové listy sú na jar najväčšou zásobárňou vitamínov a pôsobia detoxikačne. Jedia sa čerstvé, 30 minút odležané v slanej vode, aby sa uvoľnila horkosť. Listy sa odporúča konzumovať počas šiestich týždňov. Denne stačí zjesť za hrsť. Môžeme ich skombinovať do jarného bylinkového šalátu: Nadrobno pokrájame mladé lístočky púpavy, vrcholky pŕhľavy a vňať zádušníka. Pridáme trochu zelenej cibuľky alebo pažítky. Ochutíme hnedý cukrom, soľou, citrónovou šťavou a panenským olejom. Listy tiež môžeme vysušiť a použiť na čaj.
Medvedí cesnak
Ide o obľúbenú zdravú a chutnú bylinku, ktorá rastie skoro na jar v listnatých a lužných lesoch s dostatkom vlhkosti a úrodnej pôdy. Za svoje pomenovanie vďačí obľube u lesných zvierat. Podľa legendy je medvedí cesnak prvou rastlinou, ktorú medveď zožerie po prebudení zo zimného spánku. Aj naši predkovia cesnak hojne využívali v kuchyni a pri liečbe mnohých ochorení.
Bylinka sa vyskytuje húfne a pokrýva veľké plochy v lese. Široké zelené listy pripomínajú listy jedovatej konvalinky. Táto bylinka má však typickú cesnaková vôňu. Zbierajú sa mladé lístky, ktoré sú chutnejšie a bohatšie na vitamíny. Rastlina nepatrí k osobitne chráneným druhom a môže sa zbierať takmer všade. Zákaz zberu sa týka iba oblastí s vyšším stupňom ochrany.
Medvedí cesnak má mnoho liečivých vlastností, no k tým najhlavnejším patrí jeho detoxikačná schopnosť. Bylinka pomáha pri najrôznejších žalúdočných problémoch, akými sú napríklad zápcha, plynatosť alebo hnačky. Odporúča sa ju konzumovať aj pri liečbe srdcovo-cievnych ochorení a vysokého krvného tlaku, aj bolestivých kŕčových žilách. Medvedí cesnak môže pomôcť aj ľuďom trpiacim častými migrénami. Využíva tiež pri liečbe ochorení horných dýchacích ciest. V premenlivom jarnom období výborne posilňuje imunitu.
Najlepší spôsob spracovania bylinky je na studeno vo forme čerstvého šalátu alebo sa nakrája do nátierky, či len tak na maslový chlebík. Najčastejšie spôsoby tepelného spracovania sú do polievok, na cestoviny, do plnených kuracích pŕs či do praženice.
Ak si chceme zachovať čo najviac vitamínov, bylinku zamrazíme alebo necháme v chladničke v pohári s vodou. Pri sušení totiž stráca svoju účinnosť. Výborný spôsob, ako si uchovať medvedí cesnak až niekoľko mesiacov, je aj vo forme pesta. Ďalšie vhodné uskladnenie je vo forme tinktúry. Nakrájaná čerstvá bylina sa lúhuje dva až tri týždne v alkohole. Potom sa extrakt precedí do fľašky.
Verím, že som vás inšpirovala na jarnú návštevu prírodnej lekárne. Prajem vám krásny čas strávený v prírode pri zbere našich liečivých bylín.
Pridaj sa aj ty k #hikemates bloggerom a podeľ sa o svoje zážitky, inšpiruj ostatných svojim príbehom! Stačí, ak pošleš email s tvojou predstavou na zuzka@hikemates.com. Tešíme sa na tvoje príbehy
Pridaj komentár