Keď sa rozostúpia mraky. Na Východnú Vysokú zo Sliezskeho domu

Východná Vysoká (2.432 m.n.m.) je jeden zo sprístupnených štítov Vysokých Tatier, na ktorý vedie turistická značka. Môžeš tak naň pokojne vyjsť aj bez horského vodcu. Túra je vhodná pre zdatnejších turistov. Vrchol ponúka pekné výhľady na celé Tatry a potešiť vie aj v nepriaznivom počasí tak, ako to bolo počas nášho výstupu. Pre mnohých túra začne v Starom Smokovci odkiaľ vedie na Sliezsky dom žltá a zelená značka, alebo v Tatranskej Polianke, odkiaľ sa k nemu dostanete po zelenej. V oboch prípadoch s k nemu dostanete asi za 2 hodiny. Na Východnú Vysokú je to potom ešte asi dve a pol až tri hodiny stúpania.

Naplánuj si svoju túru na našom portáli

Našim východiskovým bodom sa stal Sliezsky dom. Práve odtiaľto vyrážajú každé ráno za dobrého počasia aj horskí vodcovia so svojimi klientmi na najvyšší vrchol Vysokých Tatier Gerlachovský štít. Sliezsky dom po rekonštrukcii ponúka ubytovanie vo viacerých luxusných hotelových izbách, ale aj wellness. Pre menej náročných turistov sú v ňom turistické izby. Ubytovanie si môžeš prezrieť a rezervovať napríklad cez nášho partnera ZľavaDňa (klikni tu). Prespať sa na Sliezskom dome oplatí, či už noc pred túrou na Východnú Vysokú alebo po návrate z nej, alebo ak chceš pri Velickom plese stráviť predĺžený víkend, alebo chceš zažiť takýto západ Slnka.

Naše putovanie začína priamo pri Sliezskom dome, odkiaľ nás čaká prevýšenie takmer 760 metrov (ak si začal nižšie celkové prevýšenie trasy presiahne 1.400 metrov). Zelená turistická značka vedie najprv rovinkou popri hladine Velického plesa, na ktoré dopadajú dažďové kvapky. Ak sa rozhliadneš okolo seba, po ľavej ruke budeš mať masív Gerlachu a po pravej takzvanú Granátovú stenu. Velická dolina má niekoľko terás, hneď tá prvá, z ktorej padá vodopád, budí zdola rešpekt. Je jasné, že už čoskoro nás čaká prvé strmé stúpanie. Vždy mokrá skalná stena, popod ktorú vedie chodník sa nazýva Večný dážď a v lete príjemne schladí. Značka ťa ďalej serpentínou privedie až takmer k vrcholu Velického vodopádu.

Po vystúpaní na terasu doliny, ktoré trvá niečo vyše pol hodiny, prechádzame cez trávnatú oblasť Kvetnica s malým zanikajúcim Kvetnicovým plesom. Ak sa pozriete naľavo, najbližší štít ku vám bude Kvetnicová veža. Vpravo je zase častý cieľ menej zdatných horolezcov Velický zub, na ktorom je niekoľko zaistených ciest, ale na tie sa vyber len s niekým, kto liezť vie.

Trávnatá časť po chvíli prejde do ďalšieho stúpania, tentoraz k Dlhému plesu, ktoré sa zatiaľ skrýva za horizontom, priamo pod Gerlachovským štítom. Nielen turista sa cíti v tomto úzkom mieste stiesnene v obklopení skalných stien. Stiesnené je aj pleso, do ktorého padajú kamene z Krčmárovho žľabu a preto sa zmenšuje. (Pozor pleso rovnakého mena je aj vo Veľkej studenej doline.)

Ak by ťa horský vodca bral na Gerlachovský štít takzvanou Gypsyho ferratou (ferrata Vlada Tatarku), čo je jedna z náročnejších trás, tesne za Dlhým plesom by ste odbočili vľavo a postupne začali stúpať do Gerlachovského, alebo tiež Tetmajerovho sedla. 
My sa však dnes na Gerlach nechystáme a pokračujeme okolo plesa ďalej plynulým stúpaním po kamenných „schodoch“. Ako to už býva na horských chodníkoch, sú urobené zo skál rôznych veľkostí, nie vždy sa po nich ide ľahko, ale asi nikto z nás nečaká, že vo Vysokých Tatrách budú chodníky ako tie v meste.

Stúpanie popod Guľatý kopec nás po necelých dvoch hodinách od Sliezskeho domu priviedlo na Poľský hrebeň vo výške 2.200 m.n.m, kde fúkal silný vietor a ledva sme dovideli na značku označujúcu rázcestie. Zelená sa prehupne na druhú stranu a po chvíli klesania sa spojí s modrou, ktorá vedie cez sedlo Prielom do susednej Veľkej studenej doliny na Zbojnícku chatu, alebo opačným smerom cez Litvorovú a Bielovodskú dolinu až do Lysej Poľany. 

Nás ale zaujíma cesta smerom nahor, teda žltá značka. Posledná polhodina stúpania, dá zabrať. Celý výstup sme absolvovali v upršanom počasí. Chodník nie je nebezpečný, ale opatrnosti na klzkých skalách nie je nikdy dosť. Navyše sme stúpali posledný úsek v mlieku oblakov. No po dosiahnutí vrcholu Východnej Vysokej sme po chvíli dostali zaslúženú odmenu, odrazu prestalo pršať, mraky sa rozostúpili a ponúkli nám výhľady do Veľkej studenej doliny, Litvorovej doliny a Velickej doliny.

A slnečné lúče prebleskovali spoza mrakov aj sponad Gerlachovského štítu.

Výšľap na Východnú Vysokú zo Sliezskeho domu patrí k najľahším spôsobom, ako sa dostať na tatranský štít s krásnymi výhľadmi a užiť si ich. Samozrejme, ak nerátame vyvezenie sa lanovkou na Lomnický štít 🙂 V prvom momente si neuvedomíš, že po celý čas kráčaš popod náš najvyšší vrchol, Gerlachovský štít. Ak sa ale občas zastavíš, zistíš, že Velická dolina je v niektorých miestach nielen úzka, ale aj magická, či už je to v úzkej dolinke Dlhého plesa, alebo je to púť nekonečným kamenným chodníkom na Poľský hrebeň. Prekonať samého seba v tomto náročnom stúpaní, ktoré vlastne celé vidíš pred sebou, sa oplatí. Kruhový výhľad z Východnej Vysokej bude zaslúženou odmenou a ak sa budeš pozerať dobre, určite zahliadneš aj pasúce sa kamzíky.