Muránska planina – turistami stále (takmer) neobjavená

Keď sa povie Muránska planina, tak veľa z Vás si pod týmto názvom predstaví Muránsky hrad alebo sysle na Lúke plnej sysľov. Áno, súhlasím, syslíky sú úžasné roztomilé stvorenia, ktoré aj ja vždy veľmi rada navštívim, keď mám cestu okolo a takisto turistika na Muránsky hrad je podľa mňa tiež výnimočná. Ale viete o tom, že Muránska planina v sebe skrýva oveľa viac pokladov? Nie? Nezúfajte. Pretože ja som sa rozhodla, že Vám o tomto mojom rodnom kraji napíšem viac. Veď nie nadarmo sa Muránskej planine hovorí aj „zelené srdce Slovenska“. Prajem Vám teda pohodové čítanie.

Rodný môj kraj – zo všetkých krajov najkrajší a môjmu srdcu najbližší

Už som Vám o tom viackrát písala, že pochádzam zo stredného Slovenska, a som na to naozaj hrdá, pretože aj napriek tomu, že je to malé mestečko, tak je okolo neho krásna príroda a úžasný pokoj a ja sa fakt teším na to, kedy sa tam raz znova vrátim žiť. Avšak musím sa priznať, že keď som bola mladšia, tak som tú prírodu a pokoj všade naokolo až tak veľmi nevedela oceniť. Ale teraz, keď žijem v rušnejších a väčších mestách, som si to začala vážiť oveľa viac a veľmi sa teším na návrat domov.

Nuž ale poďme k veci…

Základné info o Muránskej planine

Na úvod tohto článku Vám musím povedať aj niekoľko základných faktov. Národný park Muránska planina teda patrí do Slovenského rudohoria a je jedným z najmladších slovenských národných parkov, pretože národným parkom sa stal až v októbri roka 1997. Rozprestiera sa na hranici stredného a východného Slovenska, konkrétne cez 3 okresy – Brezno, Revúca a Rimavská Sobota a je obkolesený niekoľkými peknými, aj keď pre väčšinu ľudí asi neznámymi mestami a dedinkami.

Zo západnej strany je to obec Pohronská Polhora – časť Zbojská, z južnej strany je to mesto Tisovec a obec Muráň, a zo severovýchodnej strany sú to krásne obce Šumiac a Pohorelá. Inak, ak ste ešte nikdy necestovali medzi Breznom, Heľpou a Šumiacom, tak Vám odporúčam to hneď napraviť. Lebo toto sú naozaj nádherné dedinky, ktoré stojí za to vidieť.

Muránska planina – 300 km turistických trás, 240 km cyklotrás, 250 jaskýň, 15 priepastí, 50 prameňov a mnoho ďalších skalných a krasových útvarov

Vzhľadom na to, že tento národný park má rozlohu len niečo cez 203 km², tak mňa celkom milo prekvapil fakt, že sa tam nachádza až 300 km turistických trás, vyše 240 km cyklotrás a viac ako 250 jaskýň, ktoré však nie sú prístupné verejnosti. Napriek tomu, že pochádzam z tohto kraja, však teraz pred Vami nemôžem „frajeriť“, že mám pochodenú celú túto planinu a že všetko Vám sem píšem iba tak z hlavy. Nuž, nemám, a tiež to všetko neviem, ale verím tomu, že sa mi to ešte počas života podarí napraviť. Takže na to, aby som Vám mohla napísať tento článok so správnymi informáciami, mi dosť pomohol aj ujo google.

Jadro planiny tvorí vápenec a dolomit s veľkým množstvom skalných a krasových útvarov a najdlhší jaskynný systém sa volá Bobačka. Je dlhý až 3 km, ale znova Vás musím sklamať, pretože ani tento nie je verejnosti prístupný. S tými jaskyňami to však nie je úplne márne, pretože 1 jaskyňa by mala byť v súčasnosti verejnosti sprístupnená. Je to Wesselényiho jaskyňa a nachádza sa na trase na Muránsky hrad. Má dĺžku 16 metrov a názov dostala po pánovi Muránskeho hradu – Františkovi Wesselényim. V minulých rokoch v nej však prebiehal výskum, tak ak by ste sa rozhodli ju navštíviť, pre istotu si to niekde v Muráni radšej overte, aby ste sa tam neprešli zbytočne.

Muránska planina – fauna a flóra

Muránska planina je jedným z tých parkov, kde na trase nestretnete davy turistov. Na oplátku tam však nájdete neuveriteľný pokoj. Dovolím si tvrdiť, že na niektorých miestach nestretnete dokonca nikoho, preto treba byť veľmi obozretný a pre istotu aj dostatočne hlučný, keďže namiesto ľudí sa tam môžu objaviť rôzne zvieratká vrátane medveďa hnedého, vlka dravého, rysa ostrovida, orla skalného, divých mačiek, netopiera a mnohých ďalších živočíchov. No a toto je jeden z dôvodov, prečo to tam nemám až tak veľmi prejdené a prečo tam nechodím nikdy sama.

Týmto Vás však nechcem vystrašiť, len Vás chcem upozorniť na to, že príroda je domovom všetkých, nielen nás, ľudí. Avšak hlavne vďaka týmto minimálnym ľudským zásahom, sa tento národný park niekedy označuje aj ako „divočina v strede Slovenska„, vďaka čomu je možno aj najzachovalejší zo všetkých slovenských národných parkov. A ja naozaj dúfam, že to takto navždy zostane.

Čo je skutočne výnimočné a typické len pre tento národný park, je chránený vždyzelený kríček s ružovo-fialovým kvietkom s výškou 10 – 30 cm a s názvom Lykovec muránsky. Kvitne od apríla do júna, má prenikavú vôňu a nájdeme ho len na ťažko prístupných skalných vápencových zrázoch v nadmorskej výške od 590 m.n.m. Len mi prosím Vás sľúbte, že kvôli nemu nebudete teraz riskovať svoj život…

Keďže vlastné fotky niektorých rastliniek a zvieratiek som nemala, tak verím tomu, že mi autori niekoľkých nasledujúcich fotiek odpustia, že som si ich pre Vás stiahla z internetu. Za fotky syslíkov zase ďakujem kamarátke Janke.

Čo sa mi na Muránskej planine fakt páči, je, že 87 % jej povrchu tvoria lesy a veľmi pekne to tam nimi všetko vonia. Na severnej časti sú to predovšetkým zmiešané smrekové a bukové lesy a v južnejších polohách sú to bučiny, lipovo-javorové a dubové lesy. No a potom sa tu okrem krásnych lesov nachádzajú aj dve krásne lúky. Tá prvá z nich má názov Veľká lúka a pasú sa na nej polodivoké kone – Noriky muránskeho typu, ktoré sú slovenským fenoménom a nenájdete ich nikde inde, len tam.

No a druhá lúka má názov Lúka plná sysľov a tam nájdete množstvo tých malých, krásnych, už spomínaných živočíchov, pri ktorých sa Vám kľudne môže stať, že sa Vám aj prepletú popod nohy. Ale viete že to nemusia byť len sysle? Muránska planina je totižto domovom aj viacerých druhov motýľov.

Okrem sysľov sa však na tejto lúke pasú aj oslíky, i keď tie si veľa ľudí popri radosti zo syslíkov často ani nevšimne. Ale viete o tom, že bez nich by tam syslíky nemohli existovať? Úlohou oslíkov je totižto spásať trávu, čím umožňujú pohyb syslíkov na tejto lúke.

Pri tomto odseku o syslíkoch by som sa ale chcela na chvíľu pozastaviť. Ak čítate tento môj blog a hovoríte si, že túto lúku chcete navštíviť, tak Vás chcem o niečo poprosiť. Keď som na tejto lúke bola prvýkrát v čase, kedy ešte tak veľmi nefungovali internety a nebolo to ľuďom až tak veľmi spropagované, tak tých syslíkov tam bolo neskutočne veľa a boli hravé, chudučké a pobehovali všade naokolo. Keď som tam však bola o niekoľko rokov neskôr a videla som tie húfy ľudí, čo sa na ne chodia nielen pozerať, ale ich aj kŕmiť, tak mi bolo smutno.

Z toho pôvodného počtu syslíkov tam bola možno štvrtina (najmä kvôli veľkým dažďom v posledných rokoch) a aj tá štvrtina bola počas leta veľmi „vypasená“ a prekŕmená, tak ako je podľa mňa prekŕmená aj celá dnešná spoločnosť. Ľudia, prosím Vás, fakt im nemusíte všetci hodiť niečo na jedenie. Veď tie malé chúďatká to už ani nechceli jesť a pri ohrade bola na zemi kopa slnečníc, piškót, mrkiev, jabĺk a neviem čoho ešte. Keď im to núkate a vidíte, že to už nechcú, tak to buď vezmite domov, alebo to zjedzte Vy. Nemusíte to za každú cenu nechať na tej zemi okolo ohrádky. Nuž, bolo mi z toho posledného pohľadu (na ledva sa pohybujúce syslíky) dosť smutno…

Kedysi však bola fakt radosť na ne pozerať, aha:

Muránska planina – čo by ste cestou určite nemali vynechať?

Ak by ste do tohto národného parku cestovali od Brezna smerom na Tisovec, tak približne v polovici tejto cesty sa nachádza Salaš Zbojská. Kedysi to bol maličký salaš s úžasnými haluškami najmä vďaka vlastnej bryndzi a pravej ľudovej atmosfére v ňom. Ale vzhľadom na to, že ho začalo navštevovať čoraz viac ľudí a rodín s deťmi, ktoré si tam vďaka rôznym aktivitám vždy prídu na svoje, začal sa aj tento salaš rozširovať a v súčasnosti je podľa mňa jedným z najväčších a najkrajších na Slovensku.

Oproti nemu sa nachádza relatívne nová rozhľadňa Zbojská, ktorá Vám poskytne naozaj krásne výhľady na salaš a Muránsku planinu v jeho pozadí. V krásnom počasí Vám naozaj odporúčam sa najskôr zastaviť na salaši a potom sa ísť prejsť na túto vyhliadku. Alebo naopak, tak ako na to máte chuť.

V areáli salaša Zbojská si môžete kúpiť aj legendárne buchty. Avšak ako takmer „domáca“ Vám musím prezradiť, že sú o niečo drahšie a nie sú ani také dobré ako najlepšie kysnuté buchty – Muránske buchty, ktoré nekúpite nikde inde, len v maličkej predajni na námestí v obci Muráň. Najmä počas letných víkendov na ne čakajú húfy návštevníkov. Ktovie prečo, že?

Ale nie, ja to viem veľmi dobre. Sú jednoducho najlepšie a nikde inde na Slovensku som nejedla nič podobné. Pretože toľko náplne, koľko v nich nájdete, nenájdete naozaj nikde inde. Ak teda pôjdete okolo, dajte si tú námahu a zastavte sa tam. Ulahodíte tým nielen muránskej ekonomike, ale hlavne svojmu žalúdku. A verte mi, že aj keby ste na ne mali čakať polhodinu, tak sa to oplatí. Mňam, slintám len ako Vám o nich píšem. 😛

Muránska planina – Fabova hoľa a horská chata Burda

Fabova hoľa s výškou necelých 1 439 m² je najvyšším vrchom Muránskej Planiny a je vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Južne od nej pramení rieka Rimava, a takisto južne od jej vrcholu vedie Rudná magistrála. Ak by ste však čakali z Fabovej hole krásne a dokonalé výhľady, tak Vás musím trochu sklamať, pretože v roku 2004 sa tadiaľ prehnala veterná smršť a lesy tam stále nie sú úplne obnovené. Každopádne, podľa zdrojov na internete, malo by byť odtiaľ vidno dostatočne ďaleko. Avšak pri jej návšteve treba byť určite dostatočne hlučný a obozretný, pretože z rozprávania známych viem, že je tam ľahké stretnúť mnoho živočíchov, najmä medveďov.

Približne 30 minút peši južne od Fabovej hole, pod sedlom Burda, sa nachádza Horská chata Burda. Je postavená v peknom prostredí a ponúka základné služby občerstvenia a prenocovania. Od jedného známeho som sa dozvedela, že táto chata je otvorená len cez víkendy, takže pred jej plánovanou návštevou si to predsa len radšej ešte raz overte. Na túto chatu sa dá dostať aj po cyklotrase z rôznych smerov, takže Vám odporúčam si to dobre pozrieť a naplánovať podľa máp.

Muránska planina – tipy na ďalšie krásne miesta

Vyhliadka Poludnica

Poludnica – pri tomto názve Vám zrejme ako prvé napadlo, že Poludnica sa predsa nachádza v Nízkych Tatrách. Áno, to je síce pravda, ale jednu menšiu Poludnicu máme aj v Muránskej planine. Táto vyhliadka však ľuďom nie je až taká známa. Mne ju ukázal brat a ten ju tuším objavil úplne náhodou cestou na bicykli. Nachádza sa neďaleko Chaty Maretkina a ponúka nám naozaj krásne výhľady na Muránsku planinu a doliny okolo nej. Ak teda chcete vidieť, ako naozaj vyzerá Muránska planina a jej okolie, určite sa choďte prejsť na túto vyhliadku. Podľa mňa sa Vám tieto výhľady budú páčiť ešte viac, než tie na Muránskom hrade. Však posúďte sami.

Výhľady z Kučelachu a prameň Rimavy

V Muránskej planine sa nachádza vrch s názvom Kučalach, ale teraz Vám poviem viac o výhlade z Kučelachu, ktorý pretína cyklotrasu a Rudnú magistrálu. Túto časť Muránskej planiny som raz navštívila s kamarátkou Paťkou a očarila nás natoľko, že sme tam ostali aj na noc. Avšak pozor, Muránska planina je Národný park, preto nemôžete stanovať len tak, kde sa Vám zachce. My sme si stan postavili v maličkej chatovej oblasti, kde nám to dovolili domáci. A Vám odporúčam preštudovať si návštevný poriadok Národného parku, kde sa dozviete všetky podstatné informácie.

Prechádzka cez Kučelach bola veľmi príjemná a navyše severne nad ním sa nachádza už spomínaný prameň Rimavy a turistický prístrešok, takže si tam môžete „načapovať“ chutnú čistú vodu a v prípade dažďa alebo silného slnka si posedieť pod strieškou. My sme tam boli pred 3 rokmi, a vtedy to tam bolo dosť zanedbané, takže naozaj neviem, ako to tam vyzerá teraz. Ale keďže sa tadiaľ dá dostať na Horskú chatu Burda, tak verím tomu, že to také zlé nebude.

Krásne chatky rozptýlené uprostred planiny v časti Roveň

Hľadáte miesto kde zastal čas? Miesto, kde nie je elektrika, signál a voda? Jedno také poznám. Je to táto krásna Chata Roveň priamo uprostred Muránskej planiny. Mala som to šťastie, a dostala som sa sem vďaka ženskému pobytu, ktorý organizovala moja kamarátka Lucka. A poviem Vám, že to bol naozaj silný zážitok. Majiteľ tejto chaty je jeden môj známy z detstva a tuším ju občas aj prenajíma, takže ak by ste mali záujem o pár dní na takejto samote, možno by som Vám vedela vybaviť nejaký pobyt v nej. Len mi musíte sľúbiť, že ju opustíte v takom stave, v akom ste ju našli.

Takto sme si spolu sedeli pri ohni a varili obed, pili ceremoniálne kakauko alebo čajík z byliniek, ktoré sme natrhali na lúke okolo chaty. Dokonalá atmosféra, no nie? Lucka, týmto článkom Ťa pozdravujem a ďakujem za všetky Tvoje rady.

Okrem toho sa v tejto časti nachádza veľa pekných chatiek s krásnymi výhľadmi. A ak budete mať šťastie, tak ako my, tak stretnete aj baču s ovečkami. Nuž, fakt tam zastal čas…

Avšak, tieto časti Muránskej planiny na mape len tak ľahko nenájdete, lebo tam nie sú zaznačené. Pre lepšiu orientáciu som Vám sem urobila aspoň fotku, že kde sa to približne nachádza – oblasť Roveň popri Huculskej magistrále.

Muránsky hrad

No a posledným miestom, ktoré som pre Vás vybrala, je Muránsky hrad. Pozná ho asi každý a veľa z Vás ho už asi aj navštívilo. V tomto článku som Vám však chcela predstaviť hlavne tie miesta, o ktorých ste možno nikdy nepočuli a ktoré určite stojí za to vidieť. Samozrejme, je ich oveľa viac a ja som si vybrala iba niektoré z nich, ktoré poznám osobne, alebo z rozprávania mojich známych. No a Vy môžete počas návštevy Muránskej planiny objaviť mnohé ďalšie, napríklad aj takéto krásne lesy…

Muránsky hrad je vlastne už len zrúcanina, aj keď celkom rozsiahla. Stojí na vrchu Cigánka vo výške 935 m.n.m., je tretím najvyššie postaveným hradom na Slovensku a vďaka tomu ponúka naozaj krásne výhľady na všetky strany. Navštevujú ho aj rodiny aj s malými deťmi a ja by som povedala, že cesta naň je stredne náročná, aj keď v mapách sa táto trasa označuje ako ľahká.

Trasu na hrad si môžete vybrať z 3 smerov: z obce Muráň, z obce Muránska Huta alebo zo sedla Predná Hora, kde sa okrem preslávenej liečebne nachádza aj rekreačný areál. Takže po celodennej turistike sa môžete zregenerovať vo vodnom svete, v rôznych kúpeľoch alebo v saunách.

Ja poznám zatiaľ trasu len z obce Muráň a išla som ňou už niekoľkokrát. Táto trasa má dĺžku tam aj späť necelých 8 km a časovo by ste to mali stihnúť za necelé 4 hodiny. Ak sa však vyberiete na hrad, tak cestou naspäť môžete pokračovať aj iným smerom na Veľkú lúku, na ktorej uvidíte už spomínané kone – noriky, a potom môžete buď pokračovať na už spomínanú vyhliadku Poludnica, alebo sa vrátiť po asfaltke do obce Muráň a urobíte si tak perfektný okruh na celý deň. Pod Muránskym hradom sa nachádza aj chata, ktorá funguje ako bufet, takže sa v nej môžete občerstviť.

A o tom, že Muránsky hrad ponúka výhľady na všetky strany, Vás dúfam presvedčia moje fotky, ktoré som urobila ešte kedysi v minulosti.

Muránska planina – Cesta Márie Széchy

Túžite prejsť nejakú slovenskú trasu osamote ale netrúfate si na SNP-čku, alebo nemáte k dispozícii toľko voľných dní? Mám pre Vás riešenie. Cesta Márie Széchy s dĺžkou 82 km. To, ako dlho Vám táto cesta bude trvať, je len na Vás. Zvyčajne sa to však pohybuje od 1 do 3 dní. Je to cesta medzi Muránskym hradom a hradom Fiľakovo a pomenovaná je podľa druhej manželky už spomínaného Františka Wesselényiho – Márie Széchy, ktorá bola známa aj ako Muránska Venuša. Mimochodom, táto trasa vedie aj cez vrch Tŕstie, kde je postavená naša nová útulňa Sláviček.

Na tejto trase sa nachádza veľa pamiatok, hradov a významných archeologických lokalít. Ak hľadáte na trase úplný pokoj bez ľudí, tak je pre Vás ideálna, pretože tadiaľ naozaj ešte veľa ľudí neprešlo. Dokonca sa Vám môže stať, že aj cesta bude zarastená a Vy si ju doslova budete musieť prerúbať. Za to dobrodružstvo to však stojí, no nie?

Ja som túto trasu ešte tiež neprešla, a preto si ju teraz zapíšem do zoznamu cieľov na najbližšie roky a verím tomu, že keď sa z nej vrátim živá a zdravá, tak Vám tu o nej napíšem viac.

Teraz Vám však musí stačiť aj tento môj článok. Ak by ste k nemu mali nejaké otázky alebo pripomienky, kľudne mi napíšte do správy alebo komentára. Ak sa Vám páčil, budem rada, keď ho posuniete ďalej.

Vaša blogerka, Peťa. 🙂

P.S: …na záver ešte jedno milé videjko. 🙂