Bratislava je najväčším mestom na Slovensku a teda aj najľudnatejším. Kvantum ľudí rado trávi čas mimo mesta, a to nielen tí, ktorí sú do Bratislavy prisťahovaní, ako by si bežný Slovák mohol myslieť. Ľudia z okolia Bratislavy milujú turistiku, pikniky, outdoorové športy a celkovo pobyt v prírode.
Ako sa ale dostať pri tak ľudnatom meste na miesta, kde nájdete skutočnú oázu pokoja a kľudu a nebude vás každú chvíľu niekto obchádzať? Veď pri Bratislave sa nachádza jedno jediné pohorie, podľa väčšiny ľudí dokonca mŕtve, umelo vysadené bukovým porastom za účelom ťažby. Nazýva sa Malé Karpaty.
Na úvod niečo málo o Malých Karpatoch
Samozrejme to o mŕtvom lese nie je pravda. Tak ako v každom CHKO existuje určitá hranica ochrany prírody aj v Malých Karpatoch. Mám pochodené takmer všetky pohoria v našej malebnej krajine a môžem povedať, že také malé množstvo holorubov, ako v Malých Karpatoch som ešte nevidel nikde. Možno je to politikou ťažobných spoločností, možno stupňom ochrany, možno regionálnou politikou, alebo vplyvom armády, keďže v Malých Karpatoch sa nachádza aj vojenský obvod.
Sociálne siete a turistické kluby v kombinácii s pandémiou a nariadeniami naučili ľudí chodiť do tohto pohoria a vytvorili sa tak niektoré komerčné miesta, trasy a vrchy. Medzi tie najznámejšie určite patria rozhľadne.
Drevená rozhľadňa pod Kamzíkom, Rozhľadňa v Svätom Jure, Rozhľadňa Alexandra Filípka na Veľkej Homoli aj Vyhliadková veža Devínska Kobyla lákajú masy turistov aj neturistov každý pekný deň, nielen víkend.
Pezinská Baba, Biely kríž, alebo Stratený kút na Košariskách zase lákajú pivoholikov, posedieť si v prírode na čapovanom chladnom pivečku počas horúcich letných dní.
Najznámejšie vrcholy
Vrchy ako Vysoká, Konské hlavy, Kamzík, Vápenná, Záruby a podobne zase lákajú krásnymi výhľadmi, alebo svojou blízkosťou od parkovísk, alebo mesta samotného. Naprieč celým pohorím taktiež ide najznámejšia turistická trasa, cesta SNP, ktorá prechádza aj cez známe Malokarpatské 700-vky.
Ostatné prírodné úkazy a pamiatky
V pohorí je aj niekoľko jaskýň, najznámejšia je jaskyňa Driny, takisto tu je niekoľko hradov, ako Červený Kameň, Smolenický zámok, zrúcaniny Ostrý kameň, Pajštún, Plavecký hrad, Korlátka, Hrad Dobrá Voda, Katarínka a podobne. Mnohými navštevované sú tiež skalnaté výbežky s výhľadom až na Alpy – Kršlenica a Jelenia hora pri Plaveckom Mikuláši.
Prečo navštevovať aj iné miesta?
Ak sa niekto chodí na turistiku socializovať, kultúrne vyžiť, alebo spoznávať s ostatnými turistami, prípadne si tam nájsť životnú lásku, komerčné miesta mu vyhovujú.
Ja osobne chodím do prírody na turistiku vypnúť. Neriešiť starosti každodenného všedného života. Len tak ísť a nasávať tú energiu. Nepotrebujem sa tam s niekým rozprávať, preberať prácu, politiku, alebo ťukať do telefónu. V takmer celých Malých Karpatoch nie je signál, čo mne, ako duševne pracujúcemu človeku neskutočne pomáha pri takomto reštarte hlavy.
Na menej frekventovaných turistických trasách je samozrejme aj omnoho živšie. Malé Karpaty majú neskutočne široké spektrum fauny a flóry. Videl som tam rastliny a zvieratá, ktoré som nikde inde na Slovensku nikdy nevidel a nestretol. Z rastlín spomeniem endemitický klinček včasný Lumnitzerov a poniklec prostredný. Zo zvierat napríklad ďatľa veľkého, ďatľa čierneho, muflóna lesného, daniela škvrnitého, bociana čierneho, alebo roháča veľkého. Takže nie, za stretom s týmto živočíšstvom netreba v lese stráviť pol života.
Kde sa teda nachádzajú menej frekventované turistické body?
V prvom rade si treba pri turistike uvedomiť, že cesta je cieľ. Pokiaľ sa počas cesty necítite príjemne, prechádzate cez masy ľudí, rúbaniská a podobne, tak vrchol môže byť aj „pozlátený“, ale dobrý pocit z turistiky mať nebudeme. A takisto na frekventované vrcholy vedú aj menej frekventované trasy, poväčšine omnoho krajšie, akurát mierne náročnejšie. Povedzme si ale úprimne, že v pohorí, ktoré má najvyšší bod len tesne nad 700 metrov nad morom, sú všetky trasy zvládnuteľné aj pre začínajúceho turistu.
Prejdime teda k podstate tohto článku.
1. Cesta na vrch s pomerne vtipným názvom – Somár
Pre túto trasu na 100 % platí, že cesta je cieľ. Na samotný vrchol, kde je krásny výhľad, je vstup zakázaný. Nachádza sa za hranicou Vojenského obvodu Záhorie. Je z neho krásny výhľad na celé Záhorie, ale aj na vojenskú základňu na Tureckom vrchu. Ak sa niekto rozhodne napriek tomu ísť sa pokochať, hrozí mu pokuta. Na ceduliach je označenie myslím 500 eur.
Moja obľúbená trasa začína v obci Lozorno. Pri priehrade nie je štandardne problém zaparkovať. Parkovacích miest bez zákazu zastavenia alebo státia, je tam pomerne dosť. Takisto tam parkuje dostatok áut, aby sme sa nemuseli báť, že auto počas túry niekto vykradne.
Od priehrady odporúčam použiť zelenú značkovanú trasu, ktorá vedie cez Močiarnu a Strmok ku žltej trase. Na tomto chodníku len veľmi zriedka stretnete turistu a občas uvidíte cyklistu na neďalekých zjazdových trailoch na Oheku, alebo Močiarnej. Za vrchom Strmok pokračuje zelená trasa smerom na Stupavu, preto je nutné prejsť na žltú trasu smerom na vrch Skala.
Počas celej cesty je veľmi dôležité sledovať značky, pretože sú na nej miesta, kde nielenže nikoho nestretnete, ale nie je tam ani vôbec vyšliapaný chodník. Áno, aj takéto trasy sú len kúsok od Bratislavy.
Na vrchole Skala sa nachádza príjemné posedenie a oceľový dvojkríž. Z kopca je výhľad na Záhorie. Je to ideálne miesto na občerstvenie, avšak nikde v blízkosti sa nenachádza žiadna studnička, preto je potrebné pri tejto počítať s dostatkom vody. Ďalšia zastávka je už priamo vrch Somár. Výstup pokračuje zo Skaly modrou a zeleno trasou okolo Prepadlého a Volhoviska, až k červenej – známej ceste SNP.
Ako som už spomenul na začiatku, na samotný vrch Somár je vstup zakázaný, konkrétne jednou tabuľou na starom mŕtvom strome. Celá jednosmerná cesta trvá rovných 5 hodín a meria 13,6 km. Pre cestu nazad môžeme použiť tú istú trasu.
Kto má rád pivečko, v sezóne počas víkendov je možné zvoliť trasu na Košariská do Zapadnutého kútu, kde taktiež robia výborné oškvarkové pagáčiky. Ku Zapadnutému kútu sa dostanete jednoducho cez po červenej a zelenej turistickej trase. Posilnený pivečkom už zvládnete cestu dole cez Spálenisko a Červený domček, kde je nutné sa dostať po cyklotrase.
Od červeného domčeka vedie do Lozorna viacero trás, či už bežkárskych, cyklistických, alebo lesníckych. Pre neskúseného turistu odporúčam použiť žltú trasu.
2. Výstup na vrch Vysoká „odzadu“
Na vrch Vysoká vedie jedna veľmi frekventovaná turistická trasa a to od Vývratu po modrej trase. Prednedávnom však bola cesta k parkovisku na Vývrate uzavretá zákazom vjazdu. Osobne ma nebaví riešiť, z akého dôvodu sa to udialo, ani nechcem komentovať to, čo sa nachádza na samotnom Vývrate. V súčasnosti je možné sa dostať na Vývrat iba jednou cestou a to začať po modrej už v obci Kuchyňa. Sústreďme sa však na cestu, ktorá je omnoho krajšia.
Z obce Kuchyňa vedie do Malých Karpát zelená trasa. Prvých pár kilometrov vedie po asfaltovej ceste cez Modranskú dolinu. Samozrejme na asfaltke je rampa. Auto tu nestretnete, občas nejakého cyklistu, väčšinou smerujúceho na Čermákovú lúku, ktorá je obľúbenou prírodnou destináciou, kúsok od Zochovej Chaty.
Na konci zelenej turistickej trasy sa nachádza práve zmienená Čermáková lúka. Na lúke sú ohniská, nachádza sa tu aj studnička s pitnou vodou, takže ideálne miesto občerstviť sa. Z Čermákovej lúky vedie červená, teda cesta SNP, ktorej je nutné napojiť sa na modrú značenú trasu priamo na Vysokú.
Modrá trasa je z tejto strany strmá, ale krásna. Dostane vás až na vrchol Vysokej, ktorý je pomerne rozsiahly, o čom 99 % turistov, ktorí sa na nej nachádzajú, nevie. Všetci ostanú pri kríži, ktorý sa nachádza na najvyššom bode a zároveň je hneď prvý na trase od Vývratu. Naspäť odporúčam tú istú trasu a vyhnete sa tak davom v skalnatom prostredí vysokej, ktoré sú naozaj nepríjemné. Cesta na vrchol trvá opäť 5 hodín a meria 13,5 km.
3. Hrebeň Malých Karpát pre každého a pritom, takmer pre nikoho – Čmeľok, Jágrová a Skalnatá
Do tretice všetko dobré. Môj tretí príspevok je pre tých, ktorí nemajú tú možnosť ísť na turistiku autom. Jedná sa o okruh, kde sa nezačína a nekončí na rovnakom mieste. Takmer celá trasa vedie po ceste SNP, avšak po jej pre verejnosť menej známej časti.
Ráno odporúčam sadnúť na vlak/ autobus a podľa spojov si vybrať, ako sa dostať na Pezinskú Babu. Z Bratislavy idú vlaky aj autobusy do Pezinka alebo Malaciek, odkiaľ ide autobus na Pezinskú Babu. Aj s prestupom trvá cesta 1:20 hod. cez Malacky a 50 minút cez Pezinok.
Z Pezinskej Baby sa napája červená trasa v smere na Čmeľok. Na tejto ceste sa mi už podarilo stretnúť iných turistov, avšak iba cez víkend, za jasného počasia. Takisto som na tejto trase stretol už spomínaného muflóna lesného. Musím uznať, že to bolo pre mňa veľmi nečakané zistenie, že tieto krásne zvieratá žijú v našich lesoch.
Za Čmeľokom trasa pokračuje cez Jágrovú, až na Skalnatú. Jedná sa o jedny z najvyšších vrcholov Malých Karpát s nádhernými výhľadmi na okolie. Zo Skalnatej odporúčam zísť na Čermákovú lúku a po zelenej turistickej trase prísť do Kuchyne, odkiaľ idú autobusy priamo do Bratislavy. Ďalšou možnosťou je nastúpiť v lete na „vlak Záhoráčik“, ktorý premáva sezónne a je potrebné si naštudovať, či v daný termín premáva. V roku 2022 bola dočasne jeho trasa prerušená z dôvodu rekonštrukcie železničnej trate. Celková dĺžka turistickej trasy je 15,4 km a trvá 5:30 hod.
Cieľom tohto článku nie je skomercializovať tieto prekrásne miesta. Som ale presvedčený, že nie som jediný, kto si chodí do prírody načerpať silu a oddýchnuť si od sociálno-spoločenskej rutiny. Pevne verím, že ak sa niekto rozhodne tieto miesta na turistiku a relax využiť, nebude ľutovať a následne si prečíta aj ďalšie články (aj o podobných miestach) už čoskoro.
Ak máš pripomienku alebo si našiel/a chybu, daj nám prosím vedieť na zuzka@hikemates.com.
Ak máš super príbeh, recenziu, reportáž či blog s eknými fotkami a chceš sa o svoje zážitky podeliť so svetom a byť inšpiráciou a motiváciou pre ostatných, pošli nám svoj text na zuzka@hikemates.com.
Radi ho zverejníme :).
Pridaj komentár