V slovenskej prírode sa nachádzajú rôzne druhy vzácnych rastlín. Na túrach ich môžeme obdivovať, fotografovať a niektoré zberať a následne z nich pripravovať rozličné čaje. Okrem nich sa u nás vyskytujú aj rastliny, s ktorými prichádza mnoho ľudí do kontaktu, pričom nevedia, že môžu byť škodlivé pre ich zdravie. Poznáte niektoré z nich?
Nebezpečný boľševník obrovský
Boľševník obrovský je prvou rastlinou, pri ktorej treba byť veľmi opatrný. Je to druh, ktorý si ťažko pomýlite s inou rastlinou, nakoľko dorastá do neuveriteľných 4 až 5 metrov. Rastlina sa vyskytuje pomerne hojne na celom našom území, pričom vytvára husté porasty, ktoré vytvárajú prekážajú v raste iným rastlinám.
Pre človeka predstavujú nebezpečenstvo látky, ktoré boľševník obsahuje v každej svojej časti. Nazývajú sa furanokumaríny a pri kontakte s pokožkou a následnému vystaveniu slnečnému žiareniu vytvárajú silné pľuzgiere až popáleniny. Pokiaľ sa tieto látky dostanú do kontaktu s očami môže človek dokonca aj oslepnúť. Rovnaké látky, aj keď v omnoho menšom množstve, obsahuje aj napríklad rebríček obyčajný (myší chvost). Ak ste niekedy v minulosti oddychovali v tráve a následne ste spozorovali začervenanie pokožky, tak za to mohli práve furanokumaríny.
Boľševník je zároveň zástupcom rastlín, ktoré nazývame invázne rastliny. Tie sú charakteristické tým, že majú veľmi rýchlu rozmnožovaciu schopnosť a sú schopné odolávať aj nepriaznivým podmienkam. Z tohto dôvodu sa dokáže boľševník šíriť na nové lokality, kde pomerne rýchlo vytvára porasty. Jeho rozširovanie je natoľko intenzívne, že viaceré organizácie uskutočňujú odstraňovanie boľševníka. Pri týchto likvidáciách musia mať ľudia oblečené špeciálne oblečenie, aby predišli prípadným poraneniam.
Liečivý ľubovník bodkovaný
Ľubovník bodkovaný je ďalšia rastlina, ktorú môžete poznať zo svojich túr. Táto bylina dorastá do výšky 1 metra a je typická svojimi žltými kvetmi. Ľubovník sa vyskytuje hojne na území celého Slovenska, pričom vyhľadáva predovšetkým slnečné priestranstvá. V minulosti bol označovaný ako všeliek a dodnes sa využíva pri rôznych ochoreniach.
Podobne ako pri predošlej rastline, aj ľubovník obsahuje látku, ktorá za určitých podmienok pôsobí škodlivo. Táto látka sa nazýva hypericín a nachádza na povrchu ľubovníka, pričom slúži ako ochrana pred škodcami. Po konzumácií hypericínu a následnému vystaveniu pokožky slnečnému žiareniu vznikajú opuchy a zápaly kože. V minulosti bol tento efekt pozorovateľný na dobytku, ktorý sa pásol na ľubovníku. Po spásaní väčšieho množstva byliny sa na koži dobytka objavili rôzne škvrny, spôsobené práve hypericínom.
Hypericín sa môže dostať na vašu pokožku už pri samotnom dotyku s rastlinou. V prípade, ak na dané miesto svietia slnečné lúče, tak vznikajú rôzne škvrny až vyrážky. Je treba podotknúť, že táto reakcia sa nemusí prejaviť u každého človeka. Podobné vyrážky vznikajú najmä u ľudí s bledšou pleťou.
Pajaseň žliazkatý a jeho miazga
O niečo menej známy je ďalší druh, a to pajaseň žliazkatý. Tento strom dorastajúci do výšky 10 až 25 metrov je pomerne bežným druhom v lesoch ale aj v mestách. Na túrach ho rozoznáte podľa jeho listov, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú listy agátu.
Počas túry si dávajte pozor predovšetkým na miazgu a peľ z tohto stromu. Pri ich strete s pokožkou vzniká kožné ochorenie – dermatitída. Účinné látky v miazge sú dokonca natoľko silné, že pri dlhom kontakte s miazgou sa môže u ľudí prejaviť zápal srdcového svalu. Takýto zápal dokáže byť za určitých okolností až smrteľný. Je treba podotknúť, že podobná situácia pri bežnej turistike nenastane a preto netreba hneď panikáriť.
Podobne ako boľševník aj pajaseň žliazkatý patrí do skupiny inváznych rastlín. Tento druh vyniká najmä klíčivosťou semien a preto sa neustále dostáva na nové územia. Na týchto územiach vypúšťa rôzne látky do svojho okolia, ktoré zabraňujú rastu okolitým rastlinám. Takýmto spôsobom pôsobí negatívne na pôvodnú flóru a ovplyvňuje rastlinstvo, ktoré sa vyskytuje v jednotlivých oblastiach.
Lykovec jedovatý a nebezpečná vôňa
Posledným a zároveň aj jediným jedovatým druhom v našom zozname je lykovec jedovatý. Tento ker dosahuje výšku 50 až 150 centimetrov. Na túre ho rozoznáte najmä kvôli jeho ružovým kvetom, ktoré vyrastajú priamo z konárikov. Aj keď tento druh obľubuje predovšetkým miesta s tieňom, vo vyšších oblastiach ho môžete nájsť na slnečných priestranstvách.
Jedovaté látky lykovca sa nachádzajú vo všetkých jeho častiach a to ako v plodoch, tak aj v listoch a konároch. Plody majú nepríjemnú horkastú chuť a preto neprichádza do úvahy, že by ste ho nedopatrením skonzumovali. Problém nastáva pri vonkajšom kontakte s plodmi alebo inými časťami tejto rastliny. Na pokožke v takomto prípade vznikajú rôzne začervenania, pľuzgiere a v horších prípadoch dokonca aj vredy. Nebezpečenstvo pri tejto rastline predstavujú aj samotné kvety. V prípade, že sa viackrát nadýchnete vône z kvetov, tak sa u vás môže prejaviť bolesť hlavy, prípadne aj závraty.
Jedovaté látky v plodoch sú natoľko silné, že už 10 bobúľ môže spôsobiť smrť u človeka. Na túrach sa nimi môžu otráviť predovšetkým deti, nakoľko im pripomínajú plody ríbezle. Podobne si ľudia na túrach môžu zameniť viaceré druhy rastlín (medvedí cesnak – konvalinka, baza čierna – baza chabzdová) a preto je dôležité, aby ste vedeli čo si zo svojej túry beriete domov.
Ako predísť poraneniam?
V prípade, že ste sa na túre dostali do kontaktu s niektorou z vyššie uvedených rastlín, tak sa snažte čo najviac vyhýbať slnečnému žiareniu. Zbytočným zraneniam môžete predísť aj pokiaľ máte istú formu ochrany (rukavice, dlhé oblečenie).
Keď sa u vás aj napriek tomu prejavia rôzne sčervenania, prípadne malé vyrážky, tak odborná lekárska starostlivosť nie je nutná. Takéto poranenia miznú do pár hodín, prípadne po pár dňoch. Pokiaľ sa u vás začínajú prejavovať bolestivejšie pľuzgiere, tak musíte bezodkladne navštíviť vášho lekára. Poranenia boľševníkom sú natoľko vážne, že v niektorých prípadoch je dokonca nutný operačný zákrok. Vzniknuté pľuzgiere si vyžadujú podobnú starostlivosť, ako popáleniny 2. stupňa a preto nič nezanedbajte. Opatrní buďte najmä pri deťoch, ktorých pleť je citlivejšia, ako pokožka dospelého človeka.
Aj napriek tomu, že na Slovensku nemáme veľa nebezpečných rastlín, existuje pár výnimiek, pri ktorých treba zvýšiť opatrnosť. Niektoré druhy rastlín nám vedia ukázať, že nebezpečenstvo nemusia predstavovať len živočíchy, ale aj rastliny.
Pridaj komentár