Nová útulňa Jána Kruteka vo Volovských vrchoch

Hikemates a projekt #ZažiÚtulne

Turistický klub KST Hikemates som spoznala v čase, keď zbierali peniaze na projekt s názvom #ZažiÚtulne, na výstavbu nových útulní. Od začiatku sa mi páčilo, aké turistické aktivity robia a aké podujatia pre ľudí milujúcich prírodu organizujú a túžila som sa nejakým spôsobom do toho zapojiť aj ja.

Nebyť ich, asi by mi ešte dlho trvalo, kým začnem písať pre ľudí, tak ako som to vždy chcela, ale nikdy predtým som nenabrala odvahu. A teraz som tu, súčasťou Hikemates, a píšem pre Vás v poradí už ani neviem koľký blog a som rada, že práve ja, Vám môžem ako prvá blogerka, sprostredkovať všetky informácie o prvej útulni, ktorá vznikla vďaka 4 organizáciám: Hikemates, madebythe, Košice región turizmus, Košický samosprávny kraj a vďaka všetkým Vám, ktorí ste tento projekt podporili.

Útulňa Jána Kruteka – základné info

Viacerí sa možno hneď na začiatok pýtate, že prečo má útulňa takýto názov. Celé to vzniklo tak, že človek, ktorý prispel v projekte na výstavbu útulne najväčšou sumou, si mohol vybrať, po kom bude daná útulňa pomenovaná. V tomto prípade prispela najväčšou sumou jedna pani, ktorá ju pomenovala podľa jej starkého, vášnivého turistu – Jána Kruteka.

Útulňa sa nachádza pod vrchom Kloptaň vo Volovských vrchoch na východnom Slovensku medzi Gelnicou a Vyšným Medzevom. Mala by slúžiť najmä pre turistov prechádzajúcich Cestou hrdinov SNP (červená značka), ale určite rada privíta aj ďalších turistov, ktorí musia niekde zložiť hlavu počas viacdňovej turistiky na východe Slovenska.

Volovské vrchy sú súčasťou Slovenského rudohoria a v októbri, kedy som tam zavítala ja, tam bolo počas slnečného víkendu naozaj nádherne. Je to najmä vďaka tomu, že väčšinu lesov v nižších polohách tvoria listnaté stromy, ktoré na jeseň hrajú všelijakými farbami a v kombinácii s modrou oblohou počas pekného dňa vytvárajú dokonalú jesennú atmosféru. Však pozrite. 🙂

Keďže ja som sa na útulňu vybrala s priateľom, len ju pre Vás „zmapovať“, tak sme sa nenachádzali na červenej značke, pri ktorej táto útulňa stojí. Auto sme zaparkovali neďaleko za dedinkou Mníšek nad Hnilcom, na veľkom parkovisku pri hlavnej ceste (Smolnícka píla), kde sa križuje modrá turistická značka a cyklotrasa. Cesta by Vám odtiaľ podľa máp mala trvať 2,5 hodiny, ale my sme ju normálnym tempom aj s malými zastávkami pri skúmaní lesov prešli za 1 hodinu a 45 minút.

Druhá trasa na ňu vedie z Medzeva a o tomto okruhu sa už viac dozviete tu.

Útulňa Jána Kruteka – cesta z Mníška nad Hnilcom

Keď sme vyrazili z parkoviska po modrej značke, pokračovali sme asfaltovou cestičkou s miernym prevýšením. Cesta sa zdala byť nekonečná, ale po cca 1 hodine mierneho stúpania po asfaltke sme dorazili k opustenej chate a pri nej sme odbočili doľava.

Odtiaľ sme pokračovali už oveľa príjemnejšou lesnou cestičkou s už väčším ale stále príjemným prevýšením. Celú cestu lemovali krásne lesy sfarbené jeseňou a pod nimi rástli hríby všelijakých druhov. Ak sa poponáhľate, ešte si z nich určite stihnete nazbierať, pretože sme Vám ich tam všetky nechali. Nemáte za čo. 🙂

Po asi polhodine stúpania týmto krásnym lesom, sme dorazili do sedla Jedľovec, kde sme odbočili doľava na už spomínanú červenú značku a do 10 minút sme už hľadali útulňu.

Ešte pred ňou sme však natrafili aj na jeden pekný výhľad na Volovské vrchy, aha, tu je.

Útulňa Jána Kruteka – konečne v cieli

Keď som videla fotky a videá z otvorenia útulne, bola som zvedavá, ako bude táto útulňa vyzerať reálne a aká asi bude veľká. Musím sa priznať, že ma veľmi milo prekvapila, lebo naživo je ešte krajšia ako na fotkách. Najskôr sa mi tie použité farby zdali trochu vtipné, ale tam som zhodnotila, že je to vlastne veľmi milý dizajn a oživilo to jej tmavú farbu.

Vo vnútri bolo všetko vymyslené a zladené do detailu, aj keď zopár drobností bude dokončených až v priebehu ďalších dní. Teraz je však už možné používať ju, a tak sme si to hneď vyskúšali aj my.

Podľa mojich fotiek môžete vidieť, čo v nej všetko nájdete a verím tomu, že Vás potom už nič nezaskočí. Avšak, vzhľadom na to, že ide o úplne novú útulňu, a ešte nejaké detaily tam chýbajú, dám Vám niekoľko rád, čo si určite nezabudnite pribaliť.

Čo nám najviac chýbalo, bol toaletný papier na latríne a dostatok vody. Ja som so sebou samozrejme mala handričku na cikanie Kula Pee Cloth a lopatku, ale ak nemáte poruke ani lopúchový list a máte málo vody, môže to byť problém. 🙂

No a čo sa týka tej vody, tak pokiaľ viem, tak v okolí útulne nie je žiadny funkčný prameň. Z 3 prameňov, ktoré sme na mape videli zaznačené, tiekol málinko len jeden, a ten sa od chaty nachádza asi 40 minút. Preto je potrebné pribaliť si dostatok vody nielen na pitie, ale aj umytie. Ale ak sa mýlim a niekto z Vás vie o nejakom bližšom funkčnom prameni, kľudne ma opravte.

No a nenašli sme tam ani zápalky, ale my sme Vám tam nejaké nechali, tak verím tomu, že na prvý týždeň to bude postačovať a že časom ich tam pribudne viac. Všetko ostatné sme tam našli, alebo sme sa nejako vynašli.

Útulňa Jána Kruteka – dokonalá romantika pre milovníkov prírody

Pri balení sme si dali pozor na to, aby sme mali dostatok teplých vecí. Ale keď sme vošli do útulne, zistili sme, že útulňa si teplo drží skvele a po prvých návštevníkoch z otváracieho dňa, zostala celkom dobre vyhriata.

Večer sme si zakúrili v krbe, potom sme do neho priložili pred spaním ešte asi 2x, a teplo nám bolo až do rána. Dokonca aj spacákmi sme boli len prikrytí. Večer sme si skrášlili sviečkami a čítaním kníh, ktoré sme tam našli, a v takomto krásnom prostredí, to bola naozaj dokonalosť.

Ráno nás asi o pol ôsmej zobudilo slniečko, ktoré nám svietilo cez okno priamo do tváre. A takýto pohľad cez okno sme si užívali ešte asi hodinu, keďže sa nám absolútne nechcelo vstať a odísť z tejto útulnej útulne dole do reality.

Útulňa Jána Kruteka – vybavenie a hodnotenie útulne

Útulňa je nová a útulná, to je bez debaty. Vzhľadom na to, že bola otvorená len druhý deň, tak bola aj čistučká a to ako voňala novým drevom, tak to by som Vám priala teraz cítiť. Ale čo sa týka tej čistoty, tak verím tomu, že každý turista ju opustí v takom stave, v akom ju aj našiel. Toto jej ja osobne prajem z celého srdca. Nech nám potom môže slúžiť a robiť radosť dlhé roky.

A ak neviete, ako sa na útulni treba správať, tu je mojich 7 základných pravidiel správania sa na útulni.

Súčasťou útulne je aj spomínaná latrína, ktorá Vám sedenie tiež spríjemní vôňou nového dreva. Ale ako som už spomenula vyššie, v okolí útulne chýba zatiaľ funkčný prameň s vodou, čo je zatiaľ jej veľkou nevýhodou. Preto by som tejto útulnej útulni dala 9 bodov z 10. Okrem vody jej k dokonalosti naozaj nič iné nechýba.

Útulňa Jána Kruteka – ešte niekoľko praktických informácií na záver

Presnú polohu útulne nájdete tu a GPS súradnice útulne sú takéto:

48.7548228N, 20.8429978E

Checklist útulne je tu:

1. Obsluha: nie je.
2. Prevádzka: celoročne.
3. Počet osôb: pohodlne sa tam podľa nás vyspí 11 ľudí a v prípade dobrých príbuzenských vzťahov aj 13-14 ľudí, keď sa trochu pritúlite.
4. Voda: nie je.
5. WC: áno – krásna nová čistá latrínka.
6. Elektrina: nie je.
7. Kúrenie: áno – v krbe.
8. Jedlo a pitie: nie je.
9. Mobilný signál: áno – výborný.
10. Nadmorská výška: 842 m.n.m.
11. Cena: neplatí sa.

A čo by som tejto útulni odkázala do budúcna ja?

Verím tomu, že jej návštevníkmi budú len slušní turisti a že keď sa niekedy v budúcnosti aj ja vyberiem na Cestu hrdinov SNP, bude tam stále stáť v poriadku, takáto krásna, čistá, pripravená a ja sa na ňu budem môcť spoľahnúť presne tak ako aj teraz.