Orla Perć alebo aj Orlia Prť, je tatranská magistrála, ktorá je považovaná za najnebezpečnejšiu a najnáročnejšiu turistickú trasu v celých Tatrách. Samotná magistrála meria približne 4,5 kilometra a vedie v blízkosti hrebeňa. Od jej vzniku na nej zahynulo už vyše 140 ľudí, ale aj napriek tomu patrí medzi najobľúbenejšie tatranské túry. Celá trasa zaberie, za dobrých podmienok, 12 až 15 hodín a preto sa odporúča len skúseným turistom. V dnešnom článku si povieme základné informácie o samotnej trase a taktiež rozoberieme, ktoré časti sú problematické.
Základné informácie
- Trasa: Palenica Białczańska – Mickiewiczove vodopády – vodopád Siklawa – dolina Piatich poľských plies – Závrat – Kozí vrch – hrebeň Granátov – Bučinové veže – Krzyżne – dolina Piatich poľských plies – Chata PTTK – Mickiewiczove vodopády – Palenica Białczańska
- Čas trasy: 10 až 15 hodín
- Dĺžka trasy: 25,5 km
- Prevýšenie: 2100-2200 m
Začiatok trasy
K Orlej Prti vedú viaceré cesty, pričom jedna trasa sem vedie z Kuźnic a druhá z Lysej Poľany. Ja som sa rozhodol práve pre parkovisko Palenica Białczańska v Lysej Poľane. Pokiaľ sa aj vy rozhodnete pre túto trasu, tak si nezabudnite dopredu rezervovať miesto na parkovanie. Cena sa mení v závislosti od toho, v aký deň sa vydáte na túru.
Túru začíname o 5:30, čo je pomerne neskoro na dĺžku celej trasy. Určite odporúčam, aby ste sa vydali na Orliu Prť mimo víkendu. Počas víkendu je v poľskej časti Tatier obrovské množstvo turistov a pravdepodobne budete stáť v kolónach. Na moje prekvapenie, ani v pondelok tomu nebolo inak a tak som sa aj ja musel vydať pekelným tempom. Od parkoviska ideme červeným turistickým chodníkom po asfaltovej ceste. Prvé zaujímavé miesto na trase sú Mickiewiczové vodopády. Samotné vodopády vytvára potok Roztoka a v lete pripomínajú mohutnú sieť kaskád. Odtiaľto sa vydávame zelenou značkou, vedúcou strmým chodníkom. V tejto časti sa vám môže stať, že stretnete mníšky, ktoré chodia skutočne rýchlo a môže sa stať, že im ani nebudete stačiť.
Dolina piatich poľských plies
Asi po hodine cesty sa dostanete k vodopádu Siklawa, čo je najväčší poľský vodopád. Pokiaľ hľadáte perfektné miesto na fotografiu, tak tesne pod ním je jedno, ktoré nesmiete prehliadnuť. Avšak, ako je zvykom, musíte si na naň počkať v rade. Za vodopádom pokračuje naša trasa k druhému najväčšiemu tatranskému plesu – Wielki Staw Polski. Toto pleso je zároveň najdlhším aj najhlbším plesom celých Tatier. Kúsok od plesa sa nachádza Chata PTTK, ale o tej si povieme až pri spiatočnej ceste.
Od plesa cesta pokračuje po modrom chodníku, ktorý vedie dolinou. Môžete tu vidieť nielen veľa kamzíkov, ale aj vzácne rastliny či dokonca aj samotnú Orliu Prť. Cesta dolinou končí asi o 20 minút a začína sa prudké stúpanie na začiatok magistrály – sedla Závratu. Približne po 3 hodinách a 10 kilometroch si konečne môžete povedať, že ste na začiatku Orlej Prti. Podobnú dĺžku musia prekonať aj turisti, ktorí sa na magistrálu vybrali alternatívnou cestou z Kuźnic. Zo Závratu sa okrem spomínanej Orlej Prti, môžete vydať aj na Svinicu.
Rozdelenie trasy
Prejsť samotnú Orliu Prť zaberie za ideálnych podmienok 4 až 8 hodín, pričom na 4,5 kilometroch prekonáte prevýšenie približne 1000 metrov. Keď k tomuto prevýšeniu pripočítame prevýšenie 1100 metrov do sedla Závrat, tak sa už postupne začína ukazovať, čo robí Orliu Prť, tak náročnou.
Pre lepšie popísanie samotnej magistrály si rozdelíme Orliu Prť na 3 časti. Prvá časť vedie od sedla Závrat až po Kozí vrch. Práve táto časť je najťažšia na celej magistrále. Zároveň trasa po Kozí vrch je jedinou jednosmernou trasou na celej Orlej Prti.
Prvé úseky
Na začiatku magistrály si nezabudnite nasadiť horolezeckú prilbu a rukavice, ktoré sú nepísanou povinnou výbavou. Na celej trase často padajú skaly a preto sa neoplatí riskovať. Trasa začína hneď náročne, po prudkom stúpaní nasleduje veľmi prudké klesanie žľabmi, ktoré sú istené reťazami. Toto je zároveň asi najlepší popis celej trasy. Neustále idete prudko hore a hneď na to aj prudko dole. Neubehne ani pol hodina a už začínate chápať, prečo táto trasa dostala toľko prídavkov naj.
Výstup na Kozí vrch
V prvej časti magistrály je hneď niekoľko zaujímavých miest, ako balvan stojaci na malom kamienku, alebo rebrík smerujúci do priepasti. Práve pri ňom sa pripravte na kolóny, nikto neodolá fotke na tomto mieste. Jedna z najhorších častí však prichádza hneď po rebríku. Cesta tu smeruje veľmi náročným terénom prudko dole, potom nasleduje niečo, ako horolezecký tréning. Idete takmer v 90° uhle po reťaziach hore. Vo veľmi krátkom čase naberiete do nôh veľa výškových metrov, čo začnete aj pociťovať. Asi po hodine a pol od začiatku magistrály je jeden z prvých vrcholov – Kozie čuby (2263 m n. m.).
Na tomto mieste si väčšina turistov dopraje oddych, nakoľko nasleduje bezpochyby najnáročnejšia časť celej Orlej proti – Vyšné kozie sedlo. K nemu musíte najskôr zísť po veľmi nebezpečných úsekoch, kde je pomerne ťažké sa dostať, aj za pomoci reťaze. Následne stúpate veľmi prudkým žľabom, kde moment nepozornosti predstavuje smrť. Na konci tohto žľabu vás však čaká zaslúžená odmena – Kozí vrch (2291 m n.m.). Od Kozieho vrchu začínajú najkrajšie výhľady z celej trasy.
Cesta hrebeňom
Nasleduje druhý úsek, ktorý sa skladá z hrebeňa Granátov. Táto časť je v porovnaní s prvou omnoho jednoduchšia a dokonca je tu možnosť aj opustiť magistrálu jedným z chodníkov vedúcim do doliny. Nebuďte prekvapení, keď v tejto časti stretnete rodičov s deťmi. Poliaci sa predsa len tak vydesiť nenechajú. Aj keď je trasa v tejto časti značne jednoduchšia, môže sa objaviť iný problém. Nakoľko už niekoľko hodín idete strmými cestami, tak ste nie len smädný ale aj slnko vás riadne spáli. Určite dbajte na to, aby ste mali dostatok tekutín a opaľovacieho krému. Odporúčam izotonické nápoje a rôzne energetické gély. Aj na tejto trase je kopec zaujímavosti. Okrem krásnych výhľadov si užijete chodník ponad priepasť, ktorá je hlboká niekoľko stoviek metrov. Samozrejmosťou sú aj rebríky, či cesta krásnou hrebeňovkou.
Bučinové veže
Za hrebeňom sa dostane do poslednej časti Orlej Prti. Táto časť je podobne ako prvý úsek, zložená z množstva klesaní a stúpaní. Samotná cesta cez Bučinové veže je na rozdiel od prvého úseku bezpečnejšia a nachádza sa tu menej exponovaných miest. Zároveň treba povedať, že v tomto úseku sa nachádza najmenej turistov a preto sa nemusíte báť kolón. Samotná cesta pritom veľmi pripomína túru na Sivý vrch. Ide skutočne o veľmi peknú časť celej túry, avšak po predošlých kilometroch si ju až tak veľmi neužijete. Približne po 5 a pol hodine turistiky sa dostanete do sedla Krzyzne. Radosť a oslavy si však ešte musíte nechať na neskôr, nakoľko cesta späť k autu je neuveriteľne dlhá. Zo sedla sa vydáte po žltej turistickej značke do doliny Piatich poľských plies.
Chata PTTK v doline piatich poľských plies
Približne po 2 hodinách schádzania sa dostanete k Chate PTTK v doline piatich poľských plies, ktorá je najvyššie položenou horskou chatou v Poľsku. Na chate ponúkajú občerstvenie a ubytovanie, avšak nedá sa platiť eurami. Keď si budete meniť peniaze, tak určite si vezmite aj mince, nakoľko na toalete berú iba drobné. K chate vedie lanovka, ktorá v minulosti slúžila na doplnenie zásob. Cesta z chaty vedie po rovnakom chodníku ako predtým, avšak tentokrát uvidíte, koľko ľudí navštívilo Tatry. Obrovské davy stretnete predovšetkým na asfaltke, ktorá vedie z Morského oka. Pokiaľ ste veľmi unavení, tak máte možnosť prenájmu konského záprahu, ktorý tadiaľ neustále premáva.
Zhrnutie
V priebehu posledných rokov som prešiel veľké množstvo túr a hrebeňoviek po celom Slovensku. Musím však podotknúť, že ani tie najťažšie túry v našich Tatrách sa nechytajú na Orliu Prť. Počas túry prekonáte veľké prevýšenia, vo veľmi náročnom teréne a preto je dobré mať aspoň nejaké skúsenosti s pohybom vo vysokohorskom prostredí. Taktiež je veľmi dôležité, aby ste túto trasu absolvovali len za dobrého počasia. Na Orlej Prti sa nachádza veľké množstvo reťazí, ktoré počas búrky fungujú ako bleskozvody. Jedným z najdôležitejších bodov sú tekutiny – berte si ich veľa, izotonické nápoje na danej trase pije takmer každý a pomerne bežné sú aj energetické gély.
Nakoniec by som len spomenul, že Orlia Prť je aj napriek svojej náročnosti krásnou hrebeňovkou. Počas celej túre uvidíte neuveriteľné množstvo výhľadov, ktoré z našej strany nie je možné pozorovať. Aj tieto krásne scenérie vás utvrdia v tom, že sa jedná o jednu najkrajších, ale aj najťažších trás v celých Tatrách. Pokiaľ vás Orlia Prť zaujala, tak ju určite navštívte a nebudete ľutovať.
Pridaj komentár