Spoznaj útulne – Útulňa Javorina pod Kľakom a aprílová opekačka

Útulňa Javorina pod Kľakom – aprílová rozlúčka

Kde bolo, tam bolo, ešte kedysi dávno v apríli sme dali znova dokopy našu už známu dobrú partiu Dvoch stopárok a Ďoďkov z východu a vybrali sme sa navštíviť a zmapovať Útulňu Javorinu pod Kľakom.

Pre mňa to bola nielen rozlúčka so zimou, ale aj s horami na niekoľko týždňov, pretože potom som musela absolvovať dokopy už tretiu operáciu kolena. Ale ako sa hovorí, 3x a naposledy, a ja dúfam, že Vám o mojich operáciách kolien už nikdy v živote nič nenapíšem.

Turistika na Kľak je veľmi obľúbená medzi turistami všetkých vekových kategórií. Avšak ja sa Vám tu musím verejne priznať, že ju veľmi nemusím. A poviem Vám aj prečo. Lebo vždy som tam bola v blate minimálne po členky, bez ohľadu na to či to bolo na jar, v lete, na jeseň alebo v zime.

Fakt neviem, či je to tam vždy tak, ale keď sa Vám z tých piatich návštev Kľaku stane, že počas každej cesty dole spadnete na zadok hneď niekoľkokrát, tak tu už o náhode asi hovoriť nemôžeme. Alebo len ja nemám šťastie na ten Kľak? Neviem. Ale dala som mu znova šancu. Povedala som si, že to skúsim aj šiestykrát. A hádajte čo? Blato po kolená! Mrzí ma to, ale siedmykrát ma tam naozaj už nikto nedostane.

Útulňa Javorina pod Kľakom – cestou z Fačkovského sedla aj na Kľak

Trasu na Kľak Vám snáď vysvetľovať nemusím, to asi všetci dobre poznáte. Alebo teda jednou vetou, zaparkujete na parkovisku na Fačkovskom sedle a šliapete hore najskôr 5 minút po červenej a potom asi 2 hodiny po žltej. Mapy hovoria, že do 2 hodín by ste tam mali byť. Moje skúsenosti s ľadom a blatom hovoria, že sa ten čas môže veľmi líšiť, a nikdy neviete, či to bude viac alebo menej. Aspoň že tie výhľady cestou hore stoja za to.

Dole pri aute sme sa ešte rozhodovali, či ideme aj na Kľak, alebo pôjdeme rovno na útulňu, keďže cesta k nej nevedie priamo cez vrchol Kľaku, ale odbočuje sa už pod ním. Tento názor som zmenila počas trasy asi tak 5x. Stále dookola mi išlo hlavou, idzem – nejdzem, idzem – nejdzem, hej – ňe, hej – ňe. Dokonca tuším, že sme sa tam o niečo stavili, lebo chlapi chceli, nech tam zatiaľ zakúrime, kým si oni vybehnú hore na Kľak. A to sa nám tuším nepáčilo, tak sme si pri rázcestníku „Pod skalou“ povedali, že okej, ideme s nimi aj na Kľak, keď ho už máme na dohľad. Takže čo nakoniec zvíťazilo? Jasné že heeeeej!

Na Kľaku väčšinou dosť fúka, teda aspoň ja mám vždy také „šťastie“. No tentokrát tam bolo naozaj príjemne. Dobre sme sa tam najedli, urobili sme si aspoň jednu spoločnú fotku a pomaly sme vyrazili na útulňu. Všimnite si Simu a svätožiaru nad ňou. 🙂

Útulňa Javorina pod Kľakom – po zelenej značke od rázcestníka „Pod skalou“

Cestička na útulňu vedie od už známeho rázcestníka „Pod skalou“ po zelenej značke. Avšak útulňa sa nenachádza priamo na nej, ale je potrebné trochu odbočiť. Cesta by Vám od toho rázcestníka mala trvať podľa mapy 15 minút, no tá naša trvala možno aj trištvrte hodinu vzhľadom na sneh, ľah a blato na trase. Neuveriteľne sa nám tam šmýkalo a všetko tam bolo také pochmúrne, hmlisté a zvláštne zasnežené, že keby sme so sebou nemali mapy v mobile a Ďoďkov, asi by sme ju na prvý pokus so Simou ani nenašli.

No podarilo sa a keď sme v diaľke videli dym z komína, vedeli sme, že tentokrát nebudeme sami. Najskôr som si sama pre seba povedala, že fajn, spoznáme nových ľudí. Ale bohužiaľ to bolo celé naopak a to bol jeden z dvoch dôvodov, prečo som sa k tomuto článku odhodlala asi až teraz. Pretože z tých návštevníkov útulne som bola dosť smutná a znechutená. Stretli sme tam totižto väčšiu rodinu, ktorá si z útulne očividne urobila chatovú záležitosť na celý víkend a tvárili sa, ako by im to tam patrilo. Ale nepatrilo.

Ľudia, toto fakt nerobte. Na toto nám tie útulne naozaj neslúžia! My, ako milovníci prírody, sme sa tam s nimi naozaj necítili komfortne. Iba jeden pán nám bol sympatický, ten vedel ako sa treba správať, ale zvyšok Vám radšej opisovať nebudem.

Útulňa Javorina pod Kľakom – opekačka v zasneženom ohnisku

Keď sme sa vošli pozrieť do útulne, tak tá „pani domáca“ sa nám poriadne ani nepozdravila a len na nás zazerala. Hneď sme si povedali, že s nimi tam večer asi nestrávime. Tak sme ho strávili vonku pri ohni, ku ktorému sme sa museli najskôr dopracovať. Ohnisko sme síce našli, ale bolo celé zasnežené. Znova som nedávala veľké šance tomu, že sa nám tam podarí založiť oheň. Ale ako som to už raz v jednom článku napísala, Ďoďkovia sú na turistikách vždy naša istota. Lebo to akú majú oni výbavu a skúsenosti s prežitím v prírode, tak o tom Vám tu ešte v budúcnosti určite napíšem, to Vám sľubujem.

Takže o polhodinu neskôr tam už bol pekný plameň a do hodinky sme už aj opekali špekačky a pili pivko. Tentokrát to boli na moje prekvapenie celkom vážne debaty a Ďoďkovia až tak neperlili, ako v minulosti, takže dnes si bonus v podobe perličiek od nich neprečítate. Ale v tom období sa mi hlboké debatky s nimi o živote naozaj veľmi páčili a padli mi vhod. Keď sa úplne zotmelo a začala nám byť zima, tak sme zaliezli do útulne hore na poschodie a v rozhovoroch sme pokračovali ešte tam, kým nás únava úplne nevypla.

Útulňa Javorina pod Kľakom – vybavenie a hodnotenie útulne

Čo by som Vám k tomu povedala, ani sama neviem. Pretože aj ráno, keď sme sa chceli vo vnútri najesť, stále to tam okupovala tá početnejšia rodina, tak mi tam bolo aj celkom nepríjemné raňajkovať, nie že to tam ešte aj nafotiť, aby ste mali predstavu, že ako to tam vyzerá. Našťastie ma zachránila redakcia Hikemates a vďaka nim, som sa dostala aj k nejakým fotkám zvnútra, ktoré Vám sem prikladám.

Pri útulni sa nachádza prameň s vodou, takže o tú sa báť nemusíte. Je tam piecka, takže aj uvariť a zakúriť by ste mali zvládnuť. Podľa iných zdrojov, sa tam pohodlne vyspí 14 ľudí (4 dole na drevených posteliach a 10 hore na drevenej podlahe), ale nezabudnite si priniesť karimatku aj spacák, bez nich by to také pohodlné asi nebolo. Podľa fotiek vidím, že sa tam nachádza aj nejaké základné vybavenie kuchyne, tak verím, že sa na to môžete spoľahnúť.

Naše hodnotenie tejto útulne je teda asi na úrovni 8 bodov. Možno, keby sme tam nestretli tú rodinu, tak by to bolo oveľa príjemnejšie a aj vyššie hodnotenie, ale takto? Nuž, ťažko to objektívne zhodnotiť. Vyspať sme sa tam dokázali, zima nám nebola a smädní sme tiež neboli. Čo viac potrebujeme? Asi už len príjemnú turistickú spoločnosť, keď tam nie sme sami.

Prosím Vás, buďme k sebe ohľaduplní. Aj hory a útulne majú svoje pravidlá. Niečo o tých pravidlách som Vám napísala už v jednom minulom článku s názvom: 7 základných pravidiel správania sa na útulni.

Útulňa Javorina pod Kľakom – ešte niekoľko praktických informácií na záver

GPS súradnice:

šírka: 48.97866 ° SŠ

dĺžka: 18.65226 ° VD

Checklist útulne:

1. Obsluha: nie je;
2. Prevádzka: celoročne;
3. Počet osôb: pohodlne 14 ľudí;
4. Voda: áno – v prameni 30 metrov od útulne;
5. WC: nie je – musí stačiť len príroda;
6. Elektrina: nie je;
7. Kúrenie: áno, v piecke;
8. Jedlo a pitie: nie je, musíte si všetko priniesť;
9. Mobilný signál: nie je takmer žiadny;
10. Nadmorská výška: 1 171 m.n.m.;
11. Cena: neplatí sa.