Keď sme prvý krát dupkali na Lomnický štít, už vtedy som to vedela. Že tu, áno práve tu, si raz povieme svoje áno. Ale či to niekedy bude :D. Kto nás pozná a vlastne, keď už toto čítate, vie že svadba bola. Moja realizácia bola, ale troška v iných parametroch. No moji milovaní mi ju rýchlo zmenili v duchu si matka a nevesta. Vyšľapať hore v svadobných šatách – zabudni. Hojdať sa z mostíka v závese a povedať si áno – zabudni. Kytica hodená z mostíka – zabudni. Jasne, že letela a hneď sa našla pani čo po ňu poslala svojho nastávajúceho.
Svadba v oblakoch
Svadba, ktorá bola v oblakoch a na mieste ktoré mi vždy rozbúcha srdce. Hory milujem tu slobodu a energiu čo mi dávajú. Tentokrát s mojimi milovanými, ktorí boli len kvôli nám ochotní obliecť si kroje a ísť do výšky. Naše milované dievčatko dávalo celému obradu obrovskú iskru. A počasie, to bolo vhodné Bohov.
14 ľudí do kabínky
Svadba 140 km od Martina? Ako to chceš vybavovať? Do kabínky len 14 ľudí z toho 2oddavajúci? Hostina pred svadbou ? Bez Dj, kaderníka a líčenia ? Ako dopravíme tortu? Ako chceš chodiť v lodičkách po mostíku? Čo počasie ? V stredu ? Atď…Prečo nie? Prečo by vždy všetko malo byť len tradične, nalinkované či v pohodlí?
Hory sú nám blízke
Cítila som to tak, vedela som, že to všetko bude dobré. Po horách chodíme či behávam už roky. A najmä Vysoké Tatry sú pre nás ako druhý domov. Zavolať, či poslať email je v dnešnej dobe zvládnuteľné hoci kedy. A v neposlednej rade mám už roky okolo seba ľudí na ktorých sa dá spoľahnúť. Moju spriaznenú dušu Lenku. Ženskú, ktorá má vždy vie prekvapiť Domču. Sestru u ktorej stačil len pohľad a už zachraňovala, veď má pozná. Mamu, Jozefa a svokru, ktorí mi splynuli všetko to čo mi len na očiach videli. A to čo nevyšlo tak ani nemalo byť…
Nemôže byť všetko dokonalé
Niečo zo zákulisia… Veď nemôže byť vždy všetko dokonalé. Keď bola svadba na spadnutie… Nebolo by som to vôbec ja, keby som ráno pri obliekaní nezistila, že svadobné šaty som si vyskúšala len pri kúpe veď načo doladiť. A pri úpravách potrebná zicherka, mám predsa v ruksaku. Šup šaty obliate ženšenom, lebo ruksak bežecky. Moje úžasne družičky to ani nezaskočilo a šaty po chvíli vyzerali ako priamo z čistiarne. Alebo, keď mi zmizol ženích a ja som chcela ale nemohla realizovať svoje predstavy.
Sestra veď vieš ďakujem. Vytiahnite GOpro urobíme pár záberov, ooo doma. Otočím sa idem domov aj ja? ale veď máme fotky. Dva dni pred svadbou hore snežilo – kožuchy nabalené. My? Počasie na gýča 🙂
Nakoniec to všetko dopadlo tak, že už sme manželia 3roky a ešte sme sa nepo… (tralalala), kde je vôľa tam je cesta…
Nezabudnuteľné
Ďakujem všetkým, boli ste úžasní. A ja tie svadobné šaty ešte doma stále mám a hore vyšľapem. Zrealizujeme dodatočne fotenie, keď už tam predsa budem. Pán manžel si úžasný, v dobrom aj v zlom. Milujem vás aj tie hory. A na Lomnický štít sa vždy rada vraciam, ale už len po svojich :).
Tento blog o svojom veľkom dni pre #hikemates napísala Martina Kotyrová.
Pridaj komentár