Tam, kde nestretneš nikoho. Volovskými vrchmi z Kúpeľov Štós na Chatu Volovec

Každý z nás turistov sa určite chcel niekedy stratiť. Mať turistický chodník len pre seba, počúvať ticho, vychutnávať si prírodu, chôdzu, les, či lúku. Najčastejšie sa nám to stáva, keď sme vo vrcholnej turistickej sezóne napríklad vo Vysokých Tatrách. Vtedy prichádza otázka: Kde práve nie sú ľudia? Alebo kde je ich menej? Preto ťa dnes zoberieme na túru do Volovských vrchov, štartujeme z Kúpeľov Štós.

Kúpele Štós sú malé pokojné kúpele v lesoch Volovských vrchov. Ide o klimatické kúpele, to znamená, že ich jedinečnosť je, od založenia v roku 1881, v čistom vzduchu a v špecifických podmienkach s veľkým počtom slnečných dní. Dnes sa zameriavajú na oddych a liečbu, ale aj na wellness pobyty a speleoterapiu v neďalekej Jasovskej jaskyni. V neposlednom rade majú kúpele krásny park s množstvom exotických stromov a kvetov, kde sa dá príjemne oddýchnuť. Môžeš sa tu len ubytovať, nie je podstatné, že si sem neprišiel za oddychom, ale na turistiku. Nájdeš tu pokoj od mestského ruchu, bar aj reštauráciu. (Ubytovanie si môžete rezervovať napríklad cez nášho partnera ZľavaDňa).

Vedel si, že cez Kúpele Štós vedia aj červená turistická značka – Cesta hrdinov SNP? Môžeš sa tak vybrať oboma smermi, na východ je, len niekoľko hodín odtiaľ, krásna Národná prírodná rezervácia Kloptaň s rozhľadňou na vrchole, kde sa dá aj prespať.

My sa ale dnes vyberieme smerom na západ, z Kúpeľov Štós cez Úhornianske sedlo na Skalisko a chatu Volovec. Túra je pre peších vhodná len počas dlhých dní, má viac ako 30 kilometrov a prejdeš ju asi za necelých 10 hodín. Je v podstate vhodná počas každého ročného obdobia, v zime pri vysokej snehovej pokrývke ale treba zvážiť snežnice alebo bežky. Na tomto linku nájdeš trasu aj so všetkými špecifikáciami.

Chodník z Kúpeľov Štós vedie príjemným lesom, aj keď aj tu je na niektorých miestach cítiť poznačenie výrubmi, ako v celých Volovských vrchoch. Asi po pol hodine vystúpame do Štóskeho sedla, ku kaplnke Navštívenia panny Márie z roku 1757. Ak ju chceš navštíviť musíš sa sem vybrať v prvú júlovú nedeľu, kedy je jediný deň v roku otvorená na odpustové slávnosti, píšu košickí  turisti. 

Červená značka pokračuje úbočiami po lesnej ceste. Nájdete tu viacero prameňov a ak si potrebujete oddýchnuť asi po ďalšej pol hodine sa dajte na nenápadnú odbočku smerom dole. Nájdete tam poľovnícku chatu, pri ktorej je naozaj výdatný prameň čerstvej vody, ale aj prístrešok v prípade nepriaznivého počasia. Je to súkromná chata, dávajte preto pozor, neničte ju ani sa nesnažte dostať dovnútra a miesto vráťte pri odchode do pôvodného stavu. 

Cez Skorušinu sme sa dostali na miesto poznačené výrubmi na rázcestí so žltou a zelenou značkou s názvom Bodovka. Odtiaľ nás čaká prvé výrazné stúpanie na Osadník. Značka síce vrchol obchádza. Ale buď pozorný. Na tomto mieste môžeš, najmä po prekonaní stúpania, zablúdiť. Pozorne hľadaj smerovník Pod Osadníkom a pri ňom sa na voľnom priestranstve vydaj doľava, kým nenarazíš na ďalšiu červenú značku. 

Lesy striedajú rúbaniská a potom sa pred tebou zjaví chodník smerujúci takmer kolmo hore na kopec Pipitka. Zdola nie je jasné, že nevedie až na vrchol ale ho asi v polovici stúpania obíde.

Aj tu buď ale pozorný a nestrať značku. Práve si približne v polovici našej trasy. Zo svahov Pipitky je krásny výhľad na dedinku Úhorná a vodnú nádrž Úhorná. A neskutočným zážitkom je aj vlnenie dlhých tráv, ktoré tu rastú na miestach, kde bol kedysi les. Očakával by si, že trasa bude pokračovať priamo, no prehupne sa cez hrebeň a rúbaniskami, rúbaniskami, rúbaniskami ťa okolo Malej Pipitky, asi po hodine, privedie do Úhornianskeho sedla. Má presne 999 metrov nad morom a prechádza ním cesta zo Smolníka do Krásnohorského Podhradia.

Aj ďalej pôjdeš lesnými cestami, striedavo lesom a rúbaniskami. Značka však nečakane z cesty odbočí na rázcestí Pod Bielymi skalami. Idyla krásnej horskej lúky s mäkkými machmi, trávami a čučoriedčím, kde sa dá ležať hodiny, však skončí hneď za ďalším lesom. Za sedlom Krivé to počas nášho prechodu vyzeralo takto. Rozdiel len niekoľko stoviek metrov.

V sedle križuje červenú značku modrá. Tá vedie na najvyšší vrch Volovských vrchov Zlatý stôl (1.322 m.n.m.). Ak chceš stihnúť autobus z Rožňavy a nemáš už čas dôjsť na Skalisko, tak toto je posledná možnosť zísť z červenej značky skôr. Lesy v tejto časti trasy sú tiež poznačené výrubmi. No keď značka prudko odbočí vľavo, teda na východ, ocitli sme sa v peknom poraste na hrebeni. 

Kráčame po mäkkom chodníku a len mierne stúpanie naznačuje, že sa blížime k cieľu túry. Stromy sa postupne rozostúpia a na poslednú chvíľu pred sebou, z ničoho nič, zbadáš skalu. Sme na Skalisku. Akoby sem asi desať metrov vysokú skalu niekto položil. Prekvapí ťa, že už sa nachádzame v pásme kosodreviny, Skalisko má 1.293 m.n.m. Ak sa vyškriabeš hore pri peknom počasí je z toho jedinečného miesta krásny kruhový výhľad. My sme mali smolu pri viacerých návštevách, no za pekného počasia vidíš nielen Kráľovu hoľu ale aj celé Vysoké Tatry.

Skalisko sa niekedy nazýva aj Skalisko Volovec. Aj keď Volovec je rozsiahly chrbát, ktorý má až tri vrcholy. Zo Skaliska odbočíme na zelenú značku, naozaj prudké klesanie lesom nás priviedlo až ku Chate Volovec vo výške 1.130 m.n.m. Stojí tu od roku 1933, postavili ju vďaka darcovi, ktorý stavbu financoval a istý čas niesla aj jeho meno Horákova útulňa.

Chata bola pri našich návštevách niekedy otvorená, inokedy uzavretá. Ak tu chceš prespať najistejšie je zavolať pár dní vopred, či bude otvorená (aktuálne telefónne číslo na správcu by malo byť 0950 832 672). Ak náhodou na chate nikto nebude, neďaleko je altánok s ohniskom, kde sa na zemi dobre vyspí aj 10 ľudí s karimatkami a spacákmi. Pri chate je aj zdroj vody. Oddýchnuť si, posedieť, pozerať do doliny, ale aj tu vo Volovských vrchoch ťa niekedy ešte aj v máji môže prekvapiť sneh.

Z chaty môžeš zísť do Rožňavy po zelenej značke, alebo sa po žltej opäť napojiť na červenú Cestu hrdinov SNP.