Tento blog pre #hikemates napísala nová bloggerka Tamara Petreková.
Hoci najviac navštevovaná roklina v Slovenskom raji nesie prívlastok “suchá”, je takmer nemožné, že jej návšteva zanechá vašu obuv vodou nedotknutú. Práve naopak, najmä po výdatných dažďoch je vysoko pravdepodobné, že si po skončení túry v tejto rokline budete musieť pár hodín sušiť turistické topánky.
Niečo z histórie
Prechod roklinou Suchá Belá patrí medzi najkrajšie turistické trasy Slovenského raja. Prvé objavy spojené s touto roklinou siahajú až do roku 1900, kedy sa skupina vedená profesorom M. Rothom dostala do približne polovice rokliny – až k Misovým vodopádom. Celú tiesňavu sa podarilo prejsť o desať rokov neskôr skupine pod vedením A. Mervaya. No a napokon, sprístupnená bola v roku 1957 členmi Horskej služby. Roklina Suchá Belá je jednosmerná, postupuje sa zdola nahor proti toku potoka po zelenej turistickej značke. Prístupná je celoročne. V zimných mesiacoch kvôli zľadovatenému povrchu odporúčame mačky.
Začíname v Podlesku
Východiskovým bodom túry je Podlesok, významné turistické stredisko Slovenského raja. Nájdeme tu viacero bufetov, reštaurácie, obchody so suvenírmi a mnoho iného. K dispozícii je aj rozsiahle platené parkovisko. Smerové tabule nás hneď na začiatku napoja na zelenú značku. Čas prechodu roklinou je odhadovaný na 2 hodiny, pričom na približne 4 km nastúpame viac ako 400 výškových metrov. V úvode rokliny sa nachádza malá drevená búdka, kde sa platí vstupné do Slovenského raja.
Začiatok túry môžeme označiť za pomerne jednoduchý. Prevýšenie je mierne, prekonať musíme len zopár drevených lávok. Okolitá príroda je nádherná doplnená o príjemné zurčanie potoka.
Misové vodopády
Približne v polovici rokliny sa dostávame k Misovým vodopádom, ktoré sú svojou výškou 29.5 m najvyššími vodopádmi rokliny Suchá Belá. Ako už naznačuje ich názov, padajúca voda v nich vytvára priehlbiny plné vody tzv. misky. V tejto časti rokliny prekonávame hneď viacero rebríkov a železných stúpačiek so značným prevýšením. Vodopády ako aj skalné časti rokliny sú tu jednoducho ohromujúce. Pri pohľade zhora vyniknú aj spomínané misky vodopádu.
Roklina a Okienkový vodopád
Pokračujeme roklinou a po pár minútach sa dostávame k najužšiemu miestu rokliny Suchá Belá s názvom Roklina. Miesto je ozaj úzke a v kombinácii s prechodom po železných stúpačkách môže pôsobiť trochu nebezpečne. Je to však zároveň jedno z najzaujímavejších miest rokliny a úkaz toho, ako dokáže príroda pracovať v priestore. Hneď po prechode týmto miestom sa nám roklina opäť rozširuje a dostávame sa ku Okienkovému vodopádu. Názov je odvodený od skalného okna, cez ktoré musíme prejsť pri prechode popri vodopáde. Výška Okienkového vodopádu je síce len 12.5 m, no napriek tomu je v Slovenskom raji veľmi obľúbený.
Korytový a Bočný vodopád
Pokračujeme ďalej a miernym stúpaním sa dostávame k ďalšiemu vodopádu rokliny Suchá Belá – Korytovému vodopádu. Je o niečo nižší ako predchádzajúce dva vodopády (8.5 m), na kráse mu to však neuberá. Po pravej strane sa pomocou stúpačiek a rebríka dostávame až nad vodopád. Odtiaľ je to doslova len pár desiatok metrov k poslednému významnému vodopádu rokliny s názvom Bočný. Ako už názov naznačuje nachádza sa na boku rokliny, konkrétne na jeho ľavej strane. Hoci je vysoký 8 m, kvôli malému množstvu vody a odľahlejšej polohe je azda najmenej atraktívnym vodopádom Suchej Belej. Na nálade nám to ale vôbec neuberá, vody máme dosť, dokonca aj v topánkach a pokračujeme ďalej roklinou.
Záver rokliny
Ešte pár sto metrov nás po ceste obklopujú skalné steny rokliny, prekonáme niekoľko železných stúpačiek a nastúpame posledné výškové metre. V závere Suchej Belej, sa skalné steny strácajú a nastupuje les. Tesne pred úplným záverom míňame malú studničku a napokon sa dostávame k rázcestníku s označením Suchá Belá – záver. K dispozícii je tu altánok aj požičovňa bicyklov. V čase našej návštevy nefungovala, išli sme ale mimo hlavnej turistickej sezóny.
Späť na Podlesok
Ako spiatočnú cestu si vyberáme najrýchlejšiu voľbu. Vydávame sa po žltej značke Pod Vtáčí Hrb a následne pokračujeme červenou až na Podlesok. Alternatívou k tejto trase je o niečo dlhšia, ale zaiste aj zaujímavejšia obchádzka cez Kláštorisko.
Roklina Suchá Belá je nepochybne jednou z najkrajších v Slovenskom raji. Vďaka tomu je aj najviac navštevovaná. Odporúčame teda zvoliť si na jej návštevu radšej pracovný deň, prípadne sa vydať na túru skoro ráno. Vyhnete sa tak davom turistov a viac si užijete nádherné úkazy a zákutia tejto trasy.
Tip na záver: Obzrite sa dozadu
Na turistike, obzvlášť v roklinách ako je Suchá Belá, máme tendenciu sa vždy pozerať dopredu. Dáva to logiku. Pozeráme pred seba, aby sme nestúpili do potoka, nepošmykli sa na drevených rebríkoch alebo si vychutnali pohľad na vodopády dopadajúce na zem. Skúste sa ale aspoň občas počas túry zastaviť a obzrieť za seba. Okrem skvelého pocitu z toho, čo všetko ste už prekonali, môžete natrafiť na ozaj zaujímavé výhľady. Jedným z takých je v Suchej Belej aj pohľad z vrchu Misových vodopádov.
Vrchná železná plošina pred posledným rebríkom pri týchto vodopádoch ponúka jedinečný pohľad do rokliny. Kombinácia mohutných skalných útesov, padajúcej vody, čerstvej jarnej zelene a nebezpečne vyzerajúcich železných rebríkov bola pre nás jedným z najkrajších zážitkov tejto rokliny.
Tento blog pre vás napísala naša nová bloggerka Tamara Petreková. Pridaj sa aj ty k #hikemates bloggerom a podeľ sa o svoje zážitky, inšpiruj ostatných svojim príbehom! Stačí, ak pošleš email s tvojou predstavou na zuzka@hikemates.com. Tešíme sa na tvoje príbehy.
Pridaj komentár