Možno ste o nich už počuli. Pravdepodobne ste vďaka nim prespali v opravenej útulni. A celkom určite vás ich myšlienky a ciele inšpirujú. Občianske združenie Sloboda pohybu od roku 2020 značne pomáha slovenskej turistickej komunite a infraštruktúre. Okrem občianskeho aktivizmu, založeného na presadzovaní hodnôt škandinávskeho konceptu voľnosti pohybu, sa významným dielom podieľajú na opravách útulní, a to výlučne za pomoci tradičných dobových prostriedkov, náradia a postupov.
V roku 2020 založil OZ Sloboda pohybu niekdajší horolezec, podnikateľ a vášnivý turista Pavol Timko. Urobil tak preto, aby vytvoril komunitu ľudí, ktorá spoločnými silami prispeje k ochrane prírody pred jej ničením, skvalitňovaniu turistickej infraštruktúry, no najmä k boju za to najdôležitejšie, vďaka čomu môžeme všetci byť turistami – slobodu pohybu.
Čo najmenej zákazov
Základom konceptu slobody pohybu, aký Združenie uznáva, je čo najmenšie, pokiaľ možno iba špecificky zdôvodneného maloplošného obmedzenia pohybu pešieho turistu, no v žiadnom prípade nie veľkoplošného, ako to dnes vidíme v 3. stupni ochrany v národných parkoch. Samozrejme sa berie ohľad na odôvodnené výnimky, ako nebezpečný terén alebo prísne chránené lokality, no v princípe ide o čo najslobodnejší pohyb jednotlivca v prírode.
Medzi argumenty združenia patrí napríklad fakt, že zatiaľ čo pokiaľ na neznačenej lesnej zvážnici chytí ochranár turistu, môže ho pokutovať v mene ochrany prírody, no hlučné stroje denno-denne ťažiace drevo na tej istej ceste nevadia. Na svojej stránke zhŕňajú túto myšlienku vetou: „Dôraz ochrany prírody by mal byť v tom, aby nebola ničená hospodárskymi záujmami, peší chodec môže až na odôvodnené výnimky vkročiť takmer kamkoľvek bez toho, aby predstavoval akékoľvek riziko.“
Možnosti prespatia
Z rovnakých dôvodov sa hnutie snaží o zjednodušenie podmienok pre voľné bivakovanie v prírode. Iste sa každý turista, najmä na viacdňových pochodoch v menej navštevovaných končinách stretol s tým, že ho zastihla tma a nemal kde prespať. Pokiaľ sa nikde v blízkom okolí nenachádza útulňa, ako je tomu napríklad v Malej Fatre alebo v Západných Tatrách, najprirodzenejšie je hľadať na okolí bezpečné miesto na prespatie „pod širákom.“ No aj za niečo takéto môže byť turista pokutovaný, pokiaľ prespáva v národnom parku alebo kdekoľvek nad III. stupňom ochrany.
Pričom v prípade, že slušný turista na mieste nezanechá žiadne odpadky a ani nijako inak nenaruší okolie, nedá sa o žiadnom poškodzovaní prírody rozprávať. Na rozdiel od agresívnej ťažby dreva, aká prebieha (nielen) v hlbokých dolinách Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Pokiaľ ide o lesné hospodárstvo, Združenie sa snaží o rozšírenie bezzásahových oblastí a podporu lesníkov, ktorí udržiavajú kontinuálny porast namiesto holorubov. Tejto téme sa venuje ďalšie hnutie s názvom Pro Silva, ktoré sa zaoberá otázkou udržateľného hospodárenia s lesom, ktorý je súčasne schopný plniť hospodárske aj environmentálne funkcie.
Sprevádzanie ako voľná živnosť
OZ Sloboda pohybu má okrem týchto cieľov ešte mnoho ďalších. Všetky podrobne opisujú na svojej stránke. Patrí medzi ne snaha o dosiahnutie toho, aby sa sprevádzanie stalo voľnou živnosťou, a sprievodcu po horách by mohol robiť hocikto. Budovanie komunity turistov by tak bolo zase o čosi jednoduchšie. Ako hnutie samozrejme uvádza, toto neplatí pre horských vodcov v horolezeckých alebo inak náročných terénoch.
Vymožiteľnosť je náročná
Združenie si však uvedomuje aj to, čo si v tejto chvíli vraví asi každý čitateľ. Aby celý koncept slobody pohybu fungoval bez poškodzovania prírody, je potrebné sa sústrediť na to, na čom to celé stojí. A tým je slušný turista. Teda, nie jeden turista, ale desiatky, stovky a tisíce turistov, ktorí budú schopní spojiť právo slobodného pohybu s nesmiernou zodpovednosťou, ktorou je v podstate úplne jednoduchá vec – nenechať po sebe bodrel. No to sa ľahšie povie ako urobí. Združenie má za to, že možným riešením by bolo sprísnenie trestov za znečisťovanie a posilnenie kapacít osôb oprávnených dohliadať nad turistami, aby dodržiavali poriadok.
„Neserme na to“
Jednou z kampaní, ktorú Združenie spolu s ďalšími partnermi (jedným z nich je aj Hikemates) vedie, je kampaň Nezanechaj žiadnu stopu, po slovensky „Neserme na to“, založenú na myšlienke „Leave no trace“ z USA a jej siedmich princípoch:
Plánujte vopred a buďte pripravení
Poznajte predpisy a špecifiká oblasti, ktorú navštívite. Pripravte sa na extrémne počasie, nebezpečenstvá a núdzové situácie. Naplánujte si cestu tak, aby ste sa vyhli obdobiam s vysokou návštevnosťou. Zvážte rozdelenie väčších skupín na menšie. Prebaľte potraviny, aby ste minimalizovali svoj odpad.
Cestujte a táborte na odolných povrchoch
Odolné povrchy znamenajú existujúce chodníky, kamenné povrchy, štrk, suchá tráva alebo sneh. Chráňte citlivé oblasti tým, že táboríte aspoň 60 metrov od jazier a potokov. Dobré miesto na tábor musíte nájsť, nie vytvoriť. V hojne navštevovaných oblastiach využívajte už existujúce chodníky a táboriská. Kráčajte v jednom rade uprostred chodníka, aj ak je mokrý alebo rozbahnený. Budujte menej rozľahlé tábory. Akékoľvek aktivity vykonávajte na čo najmenej rastlinstvom zarastených miestach.
Správne likvidujte odpad
Čo si prinesiete, to aj odneste. Skontrolujte svoj tábor a uistite sa, že po sebe nezanecháte žiadne odpadky alebo zbytky jedla. Exkrementy vyhadzujte do jám hlbokých 15 až 20 cm, aspoň 60 metrov od vody, kempu a chodníkov. Jamu zakryte a zamaskujte. Toaletný papier a hygienické potreby odneste v samostatnom vreci. Na osobnú hygienu alebo umývanie riadov naberajte vodu aspoň 60 metrov od potokov alebo jazier a používajte malé množstvo biologicky rozložiteľného mydla.
Nechajte všetko tak, ako ste to našli
Chráňte históriu – skúmajte, ale nedotýkajte sa kultúrnych alebo historických artefaktov. Nechajte kamene, rastliny a iné prírodné objekty tak, ako ste ich našli. Neprenášajte cudzokrajné druhy rastlín alebo živočíchov. Nevytvárajte trvalé objekty ako lavičky, sedenia alebo priekopy či jamy.
Minimalizujte používanie ohňa
Zakladanie ohňa môže mať trvalý vplyv na okolitú prírodu. Ak je to možné, na varenie používajte varič a na svietenie baterku. Tam, kde je zakladanie ohňa povolené, používajte už existujúce ohniská. Páľte len suché drevené konáre, ktoré viete zlomiť rukou. Všetko drevo a uhlie spáľte na popol, uistite sa, či oheň zhasol úplne, a potom vychladnutý popol rozptýľte.
Rešpektujte prírodu
Zvieratá pozorujte z diaľky. Neprenasledujte ich a nepribližujte sa k nim. Nikdy ich nekŕmte. Škodíte ich zdraviu, meníte ich prirodzené správanie a vystavujete ich dravcom a iným nebezpečenstvám. Chráňte divú zver a vaše potraviny tým, že ich bezpečne skladujete. Svoje domáce zvieratá majte pod kontrolou, ideálne ich nechajte doma. Zvýšte ostražitosť v citlivých obdobiach ako párenie, hniezdenie, odchov mladých alebo v zime. V týchto obdobiach sa nevzďalujte z turistických chodníkov.
Buďte ohľaduplní k iným návštevníkom
Rešpektujte iných turistov a ich zážitky. Buďte zdvorilí. Ustúpte iným turistom nesúcim väčšiu záťaž. Robte prestávky a táborte ďalej od chodníkov a iných turistov. Nebuďte hluční, nechajte vyniknúť zvuky prírody.
Allemansrätten
Ako sa spomína vyššie, OZ Sloboda pohybu nachádza svoju inšpiráciu v škandinávskom modeli. Tam ju majú niektoré krajiny dokonca priamo zakotvenú v ústave. Napríklad vo Švédsku sa koncept slobody pohybu nazýva allemansrätten, čo v preklade znamená ”právo každého človeka.“ Jedná sa o to, že v prípade, že to na nejakom mieste nie je vyslovene zakázané (jedná sa samozrejme súkromné pozemky s rezidenciami, maloplošné prírodné rezervácie, vojenské a vládne obvody…), každý človek má právo pohybovať sa, prespávať, kúpať sa v riekach a jazerách, dokonca aj zbierať huby či divé ovocie, kdekoľvek na území švédska. Tento model, rovnako ako aj modely v ďalších severských krajinách, sú pre Združenie vzorom pre snahu o zavedenie niečoho podobného aj v našej krajine.
Turistické útulne
Okrem aktivizmu na úradnej a politickej úrovni sa OZ Sloboda pohybu intenzívne venuje opravám a kultivácii turistickej infraštruktúry. Od roku 2020, aj napriek pandémii, opravili už 11 útulní, a na pláne ich majú hneď niekoľko ďalších. Opravy útulní realizujú vo veľkej miere len za pomoci tradičných remeselných nástrojov, čo dodáva zrenovovaným útulniam úplne inú hodnotu. Mnohé z nich, ako napríklad salaš Obrubovanec (až z roku 1857), sú viac ako 100 rokov staré historické pamiatky, ktoré boli pôvodne používané ako salaše a obydlia pre pastierov. Ich zachovanie je veľmi dôležité pre našu kultúru a históriu, čo si málokto uvedomuje.
Sú pre Slovensko typické architektonicky aj spoločensky, a často majú bohatšiu históriu než naše skanzeny. Za ich obnovu a za to, že môžu aj ďalších 100 rokov slúžiť turistom, vďačíme práve OZ Sloboda pohybu. Takže kým sa nám partia dobrovoľníkov stará o strechu nad hlavou, zadarmo a vo svojom voľnom čase, skúsme my na oplátku spraviť tak málo, a odniesť si po sebe nielen svoje odpadky, ale aj akékoľvek iné, ktoré uvidíme. Naše historické útulne sú totiž krajšie v čistých lesoch.
Niektoré z dokončených opráv útulní
OZ Sloboda pohybu samo iniciuje mnoho opráv či výstavieb nových útulní, väčšinou na miestach pôvodných objektov. K niektorým projektom, ktoré sú iniciatívou iného združenia alebo skupiny ľudí, sa naopak pridáva.
Obrubovanec
Drina na Čergove
Búda na Zlatej studni
Chamkova stodola
Senníky pod Krstou horou
Koliba Gašíčka pod Hiadeľským sedlom
Útulňa Cabanka
Útulňa v Hiadeľskom sedle
Koliba Mlynová pod Kýčerou
Salaš Príslopy na Poľane
Získavanie skúseností – Hrušovská štalička
Na to, aby dobrovoľníci z OZ Sloboda pohybu mohli samostatne pracovať na vernom rekonštruovaní salašov a senníkov v štýle našej tradičnej ľudovej architektúry, potrebovali niekde nabrať skúsenosti. Tie im v roku 2022 poskytol projekt rekonštrukcie Hrušovskej štaličky v blízkosti tamojšieho dobového gazdovstva. Vďaka zručnostiam a skúsenostiam šikovného vedúceho projektu, Petra Bradu, tak nielen prispeli k obnove tradičnej architektúry hontianskych lazov, ale sa najmä pripravili na ďalšie z mnohých opráv útulní a zachovanie ich historickej hodnoty.
Tento článok nie je sponzorovaný.
Pridaj komentár