Kamaráti Marek a Smaťo pred pár dňami dokončili 8 dňovú túru pohoriami obkolesujúcimi Turiec, takzvanú Korunu Turca. Vzhľadom na aktuálne dianie ju premenovali na Koronu Turca a trasu odporúčajú aj ďalším turistom. No a ako sa zdá nebola to ich posledná viacdňová spoločná túra. Už v máji uvažujú o Rudnej magistrále. Mareka čaká v lete Cesta hrdinov SNP. O ich pochode sme sa dozvedeli z našej komunitnej facebookovej skupiny Hikemates komunita a zaujal nás natoľko, že sme s Marekom urobili rozhovor.
Najprv si ich trochu predstavme Marekovými slovami:
„Volám sa Marek Jančúch a som fotograf. Rád pozorujem. Ako fotograf som do veľkej miery samotár a vystačím si sám. Veľmi rád sa túlam po miestach, kde väčšina ľudí nezablúdi, zachytávam bizarnosti v krajine. Vyrastal som v Stránskom, čo je malá dedina rovno pod Martinskými Hoľami, čiže “ísť do lesa” pre mňa nebola len víkendová záležitosť. Na brannom cvičení v lese sme sa učiteľkám vedeli stratiť na počkanie. 🙂
Byť vonku je pre mňa teda úplne prirodzené. V lete turistika, bicykel. V zime skialp, bežky a tento rok aj veľa behu. A samozrejme chodenie. Pre mňa istý zlom nastal v čase, keď sme s kamarátmi začali v horách prespávať. Či už v lete pod holým nebom alebo v zimnom období v útulniach. Spojenie príjemného s užitočným. Vzniká z toho fotografický projekt, ktorý by mal byť vystavený začiatkom leta v Hájovni – Červená Studňa v Banskej Štiavnici, ale možno sa to kvôli koronavírusu bude posúvať.
Smaťo (Martin Smatana) je režisér animovaných filmov a minulý rok prešiel Cestu hrdinov SNP. Poznáme sa nejaký ten rôčik ale nedávno sa vrátil do Žiliny, kde i ja bývam. Začali sme sa prirodzene viac stretávať, rozprávať a kuť pikle pri káve.“
Chalani svoje horské pochôdzky zachytávajú aj na profiloch na sociálnych sieťach.
Student Oscar looser
Ako ste s Martinom dospeli k nápadu obísť po turistických chodníkoch celý Turiec?
U mňa bol silný impulz minuloročné zranenie nohy, ktoré ma odpísalo na veľkú časť leta. Mal som čas premýšľať a čítať knihy. Bolo to obdobie, kedy som sa dostal ku knihe Filozofia chôdze, ktorú napísal Frederic Gros. U mňa to bol dosť veľký spúšťač, prenastavenie a túžba dlho kráčať.
Vďaka hre geocaching som objavil krásny okruh s názvom Koruna Turca. Bola to výzva. Pamätám si, ako som o tom nadšene rozprával Smaťovi v Artfore pri káve. A Smaťo je hráč, usmieval sa, čo bol znak, že ide do toho. Stanovili sme dátum v kalendári a bolo.
Prečo práve Turiec?
Obísť dookola sa dá viac menej všetko. Ale Turiec je ohraničený fakt zaujímavými pohoriami. Celá Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, pohorie Žiar. Dosť náročné na to, aby to bola výzva, navyše v apríli. 🙂
Ako ste vyberali trasu, ktorou ste nakoniec išli. Predsa len Turiec sa dá obísť rôznymi smermi a trasami.
Trasa je v podstate daná. Ide sa hrebeňom, prevažne po červenej značke až na pár výnimiek. Prišlo nám logické, začínať čo najbližšie k Žiline kvôli jednoduchosti v logistike. Pôvodne sme si určili štart v Strečne a koniec o 9 dní na chate pod Suchým, kde chodia naši kamaráti na Veľkonočný pondelok. Bolo by to veľkolepé ukončenie Koruny Turca, ale prišiel koronavírus. Dosť sme zvažovali či vôbec ísť. Dátum a miesto štartu sme vyposúvali tak, aby sme prvé dni ostali v okrese. Máme veľké šťastie, že žilinský okres patrí z pohľadu prekračovania okresov k tým šťastnejším. Korunu Turca sme premenovali na KORONA TURCA a vyrazili na Bielu sobotu zo Štefanovej na Stoh.
Ste skúsení turisti, pripravovali ste sa na túto diaľkovú trasu nejako špeciálne?
U mňa nebola príprava nijak zvláštna – dlhodobo chodím všade v meste peši. Dosť som tento rok prepadol aj behaniu, tak som mal za marec odbehnutých vyše 200km, čo mi určite pomohlo. A začiatkom apríla som si odbehol svoj prvý súkromný maratón.
Smaťo je tiež bežec, zabehol niekoľko polmaratónov, jeho maratón ešte len čaká. V Žiline chodíme často spolu behávať. Celkovo sa snažíme ostať v kondícii. Tento rok sme sa chceli dať aj na otužovanie, ale nevydalo. 🙂
Išli ste len po značených chodníkoch, alebo aj mimo nich.
Celá trasa ide po značených chodníkoch, my sme spravili jednu výnimku pri schádzaní z Reváňa, kde sme sa pustili na bočný hrebeň cez Bukovec a vypľulo nás to pod Vraňou skalou na červenú značku. Ale chodník tam je, akurát nemá farbičku.
A ešte “incident” vo Vyšehradskom sedle, kde sme pri schádzaní na lúke omylom vybočili z červenej značky a šli krížom po lúke, čo nám Smatana senior patrične vytkol. Bude nás to stáť pozvanie na pivo. Za chyby sa platí. 🙂
Koľko kilometrov ste nakoniec prešli a koľko výškových metrov nastúpali?
Celú trasu som si zaznamenával na Strave, takže to viem presne. Za 8 dní sme nachodili 236,49km s prevýšením 11 470m.
Našich čitateľov bude zaujímať aj výbava, akú ste mali. Pri diaľkových trasách sa hovorí sa veľa o ultralight výbave. Mali ste ju aj vy alebo ste mali bežnú turistickú výbavu. Je predsa len prvá polovica apríla, ako to bolo s oblečením, keď vo vyšších polohách bol ešte sneh, nižšie už zase teplo?
Riadili sme sa legendárnou hláškou: “veď ruksak odnesie”. Ale nie, váhu sme celkom zvažovali, nemali sme nič zbytočné.
Ja mám turistickú výbavu celkom bežnú, nespadá do kategórie ultralight. Dokonca spávam na starej vyležanej penovej karimatke, ku ktorej mám citový vzťah, ale tento rok ju už budem musieť vymeniť za novú. Jediné čo som kúpil pred cestou, bol kvalitný powerbank 20 000mAh. Mám starý iPhone, ktorý trebalo dobíjať tri krát do dňa – lebo gps trackovanie na Stravu a fotenie. A na Vianoce som dostal super pončo proti dažďu, ktoré som aj využil. Čo sa týka oblečenia, tak všetko funkčné. 2x tričko krátky rukáv, 2x tričko dlhý rukáv, mikina, bunda, dlhé nohavice a kraťasy – tie som použil až v posledný deň.
Keď bolo najhoršie, mali sme na sebe oblečené všetko. Jediné čo som musel vymeniť boli topánky. Začal som v nízkych milletkách, ale na hrebeni bolo miestami dosť snehu, tak som ich druhý deň musel vymeniť za zimné topánky. Kombinoval som to so sandálami, kde sa dalo. Smaťo mi poradil dať si do sandál ponožky, mal to overené z SNP-čky. Môžem odporučiť, veľmi pohodlné. Módnu políciu sme nestretli.
A čo zvieratá, začínajú sa prebúdzať medvede, stretli ste nejaké?
Medvedie stopy sme videli neraz, hlavne na snehu a blate. Zo začiatku sme si ich aj fotili, ale neskôr nám to zovšednelo. Medveďa sme tentokrát naživo nestretli.
Bolo ale pár miest, kde to bolo medveďovo ako zo šlabikára. Hlavne okolie Hadvigy (tam každý z nás už medveďa stretol) a turisticky nie moc navštevovaný hrebeň Veľkej Fatry, tam sme čakali maca za každým padnutým stromom.
Kde ste spávali a ako ste sa stravovali, odkiaľ ste zobrali zásoby? Mimoriadny režim je aj v obchodoch, niečo vám cestu skomplikovalo?
Spávali sme v útulniach a mali sme aj stan. V Kremnických Baniach sme spali v “drevenej komnate”, ktorú spravujú kapucíni z neďalekého kláštora. Nebudem prezrádzať viac. Je to dosť vtipné a super miesto. Dokonca nám umožnili osprchovať sa. Po štyroch dňoch bez teplej vody sme toto ocenili asi najviac. Patrí im veľká vďaka.
Jedlo sme mali rozvrhnuté na prvé štyri dni. Na druhú polovicu treku nám doviezol zásoby ochotný Smaťov ocino na Vyšehradske sedlo. Najlepší suportér v hre! Prekvapil nás zemiakovým šalátom z Veľkej noci. To sme obaja so Smaťom veľmi ocenili.
Na obchody sme sa nespoliehali. Na trase sme ich mali asi len dva a aj to zatvorené v čase keď sme šli okolo nich.
Čo nám cestu skomplikovalo? Toho bolo tak akurát dosť. Aprílové výkyvy počasia, sneh vo vyšších polohách, búrka, vietor a jedno dosť veľké ochladenie, kedy sme sa zobudili a bolo celkom prísne pod nulou.
Smaťo počas ôsmich dní stihol polámať 3 kusy (slovom tri) turistických palíc. Štvrtú – drevenú, symbolicky zlomil cez koleno, keď sme sa vrátili do Žiliny.
Prekvapilo vás na trase niečo?
Zemiakový šalát od Smatanu seniora, chrumky na útulni, palacinky čo urobili dievčatá na záver našej cesty a vytiahli ich na Šípe. Všetko sa to točí okolo jedla. Ono jedlo bolo pre nás najlepší zážitok dňa. Vždy keď sme dojedli, prišiel povzdych, že najkrajšia časť dňa za nami.
A Smaťa prekvapilo asi pivo, ktoré som mu na našej trase schoval týždeň pred tým ako prekvapko k narodeninám, ktoré má zvyčajne až v auguste, ale vtedy by to možno čakal 😀
Prešli ste Malú Fatru, Lúčanskú Fatru, Žiar, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, keby si mal povedať jeden zážitok čo by to bolo?
Nedá sa to asi vystihnúť jedným zážitkom. Každá etapa bola niečím silná a náročná. Vždy, keď sme večer končili, mali sme endorfíny šťastia a asi sa to nedá moc opísať slovami. Treba si to zažiť. Je to intenzívne.
Turisticky, ak by si niekto chcel prejsť rovnakú trasu, prečo by si mu ju odporučil. Dnes už vieš, aký to bol zážitok, je niečo, čo ste po trase vynechali a dnes by si tam išiel?
Na tej trase je asi všetko, turisticky aj environmentom. Celá Koruna Turca je hore dole. Treba s tým počítať. Je to dosť náročné. Azda pohorie Žiar je najoddychovejšie, čo sa týka prevýšenia. Za mňa bola najzaujímavejšia časť od Vríckeho sedla cez Hadvigu až po Vyšehradské sedlo – krásne rozľahlé lúky. Borovice. Veľa borovíc. Tie mám rád.
Čarovne na mňa pôsobilo aj okolie dediny Kunešov. Lúčanskú Malú Fatru poznám, tam som sa cítil tak viac doma, ale o to menej mi to bolo vzácne. Krivánska Malá Fatra to je taká katalógová romantika.
Vo Veľkej Fatre som sa tešil z hrebeňa od Šoproňa po Kľak – to je divočina a prales.
Slovensko má veľa turistických trás, ktorú z nich máš najradšej?
Ja asi nemám žiadnu najradšej. Asi nie som moc typ na rebríčky obľúbenosti. Ale ak by som mohol vyzdvihnúť, tak celé Strážovské vrchy sú za mňa úplne komplexné pohorie. Je tam všetko. Stále ich objavujem a mám čím ďalej, tým radšej.
Čo pre teba znamená chodiť do prírody, na turistiku. Športový výkon, oddych alebo niečo úplne iné.
Pomáha mi to zharmonizovať myšlienky. Pri behu napríklad prichádzam na veci. Keď sa hýbem, umožňuje mi to byť kreatívnejším. S oddychom, tak ako ho chápem ja, to spojené nemám vôbec.
Ak by si našim čitateľom mal odporučiť tri túry kdekoľvek na Slovensku, ktoré by to boli?
Vyberte sa kdekoľvek, kde nevedie chodník. Keď to budete brať ako metaforu, nie je to ani trestné. 🙂
Si aj členom našej Hikemates komunity, prečo?
Asi celkom náhodne. FB skupinu som zaregistroval práve cez Smaťa, ktorý mi poslal rozhovor s SNPčkarom Janom Hargašom ako inšpiráciu, keďže tento rok chcem prejsť SNPčku. Pred časom som sa cez Hikemates poistil, ale to tam asi nedávaj lebo to budú ľudia chápať ako PR článok 😀
Pridaj komentár