Správu o zimnom kurze VHT som si prečítala v pravidelnom Spravodaji turistického oddielu Hikemates, ktorý jeho členovia dostávajú v podobe mailu každý mesiac. Medzi informáciami zo života klubu tu bol aj oznam o plánovanom kurze. Už dávnejšie som ho chcela absolvovať, takže som bez váhania klikala na prihlasovací link. Miest pre účastníkov bolo 20, no už boli všetky plné. Prihlásila som sa teda ako náhradník, dúfajúc, že to predsa len vyjde. A áno, miesto sa mi napokon ušlo.
V kalendári mi teda pribudol termín 10.-12.2. 2023 Základný kurz VHT- Zimná časť a v hlave som odpočítavala dni. Nebola to prvá akcia, ktorú som mala s Hikemates absolvovala, preto som vedela, že sa mám na čo tešiť.
A inak ahoj, ja som Svetlana, som členka Hikemates a píšem pre teba tento blog :).
Pre koho je kurz určený?
Ak si turista/turistka a máš pocit, že by si na horách chcel/a skúsiť niečo nové, ťažšie, lezeckejšie, vybrať sa na nové miesta. Tak si na tomto kurze na správnej adrese! Tento kurz ti dá vedomosti a potrebnú teoretickú a praktickú prípravu na prvé lezeckejšie výlety v horách, pripraví ťa na pohyb na ľadovci, pobyh na horách v zime, dá ti prehľad k lavínovej problematike. Okrem toho si na kurze nájdeš parťákov na takéto výlety a spoznáš inštruktorov, s ktorými si vieš naplánovať svoje prvé väčšie túry.
Staň sa členom/členkou turistického klubu Hikemates a pridaj sa na kurz
Zimný, rovnako ako aj letný kurz vysokohorskej turistiky, ktorý KST Hikemates organizuje je ale viazaný na členstvo v turistickom klube. Ak sa chceš pridať, členstvo na celú sezónu si vieš zabezpečiť na pár klikov. Súčasťou členstva je samozrejme celosezónne poistenie na hory pre prípad zásahu Horskej služby a celá hora výhod. Chcem sa stať členom / členkou!
Všetky info na maily, aj so zoznamom povinnej výbavy
V krátkom čase obdržali všetci účastníci mail s podrobnými inštrukciami, programom, nevyhnutným vybavením aj s detailným opisom, ako ho správne vybrať. Väčšinu vecí zo zoznamu som mala, no jedna návšteva outdoor obchodu bola predsa len nutná. Vybavenie sme si mali zobrať naozaj len také, ktoré neskôr v teréne reálne využijeme, čiže investícia určite nie je jednorázová.
Link na výbavu na zimné VHT kurzy nájdeš tu. Výbava sa nemení, ak k nej máš akékoľvek otázky alebo si chceš overiť správnosť vybraných produktov, píš Zuzke na zuzka@hikemates.com.
Už to všetko iba vmestiť do batoha a môžeme vyraziť!
Keď som už mala svoj zoznam skompletizovaný, skúsila som všetko zbaliť do batoha, či sa to nielen zmestí, ale či to aj unesiem. Kurz bol na Chate pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách a tých pár kilometrov v snehu s ťažkým batohom, nie je sranda. Vďaka za niektoré ultralight riešenia, zmestilo sa, uniesla som. Môj 48 litrový batoh ani nebol úplne plný.
Miesto stretnutia bolo priamo na chate. Proces registrácie do ubytovania potrebný nebol, všetko v Hikemates vybavili predom. Auto sme na celý víkend nechali na parkovisku Biela voda, z ktorého je to na chatu najbližšie. Kurz prebiehal počas víkendu, nebolo preto treba brať dovolenky.
Ako kurz prebiehal a čo všetko sme sa naučili?
1. deň – piatok
Po predchádzajúcej dohode sa menšia partia stretáva o 15tej na parkovisku Biela voda a začíname stúpať na chatu Pri Zelenom plese. Výstup nám napriek batohom a snehu nezabral viac ako 2 hodiny.
Prvá prednáška má začať o 18tej, zdá sa, že všetko stíhame. Postupne sa všetci zozbierame a delíme do izieb, pijeme chatový čaj a netrpezlivo čakáme na inštruktorov. Meškajú, no nevadí, zoznamujeme sa, dáme si večeru, debatujeme, nálada je výborná. Prichádzajú inštruktori, sú štyria, tak akurát, aby sme sa podelili do skupiniek po 5 kurzistoch.
Laná, uzly, lanové techniky alebo základy lezenia
Na prvý večer bola naplánovaná prednáška o lanách, uzloch, o lanovej technike a o zlaňovaní. Inštruktáž je jasná, teória zatiaľ zvládnuteľná, až pokým neprišlo na spomínané uzly. Tu sa nám viacerým zamotala okrem lana aj hlava. Skúšame, motáme, uzlíme.. po chvíli máme ten správny grif a vieme uviazať osmičkový aj lodný uzol, vieme, čo je prúsik a ako sa ním istiť pri zlaňovaní.
Zisťujeme, že rôzne hrúbky lana fungujú pri viazaní rozlične, že nie všetky laná a slučky sú z rovnakého materiálu, a že od toho závisí aj spôsob ich použitia. Cvične „zlaňujeme“ zavesení o stropný trám. Zajtra nás čaká ostrá skúška na skale.
Pre úplného začiatočníka je prvý večer intenzívny a ide spať s poriadne plnou hlavou. Žiadne stresy však nie sú potrebné, najdôležitejšia je prax. A tú naberieme počas druhého dňa v teréne.
2. deň- sobota
Dnes to bude programom nabitý deň. Začíname ihneď po raňajkách, nastúpení v plnej zbroji pred chatou. Počasie nie je najlepšie, ale o to práve ide, vedieť zvládnuť všetky podmienky. Časovo nemáme žiadne stresy, budíček tiež nebol priskoro ráno. Aj keď v skutočnosti to na tých horách teda býva miestami ťažké, na kurze to nehrotíme.
Lanové družstvo, zlaňovanie, brzdenie cepínom
Obúvame mačky, niektorí po prvý krát. Dobre sa vystrojiť na všetky vrstvy oblečenia, keď ti odmŕzajú prsty, prípadne sú v rukaviciach úplne nemotorné, je skúška pevných nervov. Inštruktori nás opäť delia do menších skupiniek. Sme pripravení na ďalší bod kurzu, ktorým je naväzovanie a postup v lanovom družstve.
Inštruktor ukazuje smer cvičná skala neďaleko plesa, ktorú si následne máme zlaniť, overiť, ako sme sa to včera naučili. Postup v lanovom družstve je tímová práca „všetci za jedného, jeden za všetkých“ tu platí hádam viac, než kdekoľvek inde. Keď jeden zlyhá, majú problém všetci. Každý z nás sleduje ostatných v družstve, udržujeme správne rozostupy a napnutie lana, dávame si pokyny. Keď simulujeme pošmyknutie, poslušne sa vrháme do snehu, cepínom a správnou polohou tela vždy kolmo na svah zachytávame pád kamaráta. Nie je to jednoduché a to ešte nie sme v exponovanom teréne.
Lanové družstvá sú potrebné napríklad pri pohybe na ľadovci. Sú dôležité pri záchrane pádu do trhliny. Rovnako sú dôležité pri pohybe napríklad na zimných hrebeňoch v exponovanom teréne, kde môže prísť k pošmyknutiu jedného z členov tímu.
Ideme zlaňovať!
Prichádzame ku cvičnej skale, kde už iná skupinka kurzistov zlaňuje. Na túto časť sa všetci veľmi tešíme, aj keď na skale ukrutne fúka. Inštruktori nastúpení hore pripravili všetko potrebné, aby nás mohli kontrolovať a inštruovať. Keď som na rade, mám už zlaňovacie pomôcky nachystané na sedáku, tie ti tam po správnosti visia stále, karabínu, odsedák, kýblik, prusík.. nerobím to prvý krát, no napriek tomu sa mi stalo, že som spravila drobné chybičky v usporiadaní materiálu, aby bol vhodne poruke, keď ho práve potrebujem. Mohol za to mierny stres spôsobený nepriazňou počasia. Tieto predošlé skúsenosti však povinnosťou nie sú, inštruktori všetkým pomôžu správne sa na lano naviazať a technicky správne zlaniť.
Zlaňovanie sa v teréne hodí veľmi často. Uľahčuje totiž zostupy. Pri vysokohorskej turistike, teda VHT sa často stáva, že na vrchol vystúpiš, no spiatočná cesta nevedia rovnako ako tá výstupová, pretože by to mohlo byť nebezpečné. Pre tieto prípady sú na horách často(ale nie vždy, a vtedy treba improvizovať) k dispozícii štandy, teda pevné body v skale, ktoré môže lezec použiť na zostup v podobe zlaňovania.
Okrem toho je teda zlaňovanie podstatne pohodlnejšie. Jenoducho a bezpečne sa spustíš na lane a ušetríš kolená pri schádzaní mnohých výškových a dĺžkových metrov. Super! Ale treba to vedieť poriadne, všetko si skontrolovať a mať to natrénované. Nato presne slúžia kurzy ako je tento.
Pred tým som vždy zlaňovala v príjemných podmienkach, bez skrehnutých rúk a rukavíc. Samozrejme som skalu v poriadku zlanila aj tento krát, no toto bol trošku iný zážitok. Hlava mi hovorila, že sa musím ponáhľať, lebo môjmu telu je zima a proti vetru sa mi občas zle nadychovalo. Z toho vyplynula zbytočná roztržitosť a chyby. Tak som si opäť uvedomila, aká je dokonalá príprava dôležitá a všetky tieto úkony si treba často precvičovať v rôznych podmienkach, nestačí raz zvládnuť teóriu a dve- tri zlanenia v teréne.
Chôdza v mačkách a používanie cepínu
Po zlaňovaní nás čaká výstup v mačkách k menšiemu ľadopádu. Pomerne strmé stúpanie cez neprešľapaný sneh si uľahčujeme traverzovaním a používaním cepínu. Počas menších prestávok nám inštruktori dávajú informácie ku zvládaniu daných podmienok, rozprávajú o rôznych príhodách z praxe.
Sú to pre mňa veľmi cenné poznatky. Veľa nebezpečných situácií totiž vzniká aj tým, že človek ostane zaskočený, zľakne sa a spraví chybu. Keď však už pred tým o podobnej situácii počul a vie, ako si s tým niekto iný poradil, je reakcia omnoho kľudnejšia, zmysluplnejšia, a to môže na horách zachrániť život.
Chôdza v mačkách je jednoduchá, ak si to už niekedy robil/a. Prvé razy je to nezvyk a máš tendencie robiť rôzne kreácie, ktoré sú veľmi nebezpečné. Preto je aj tu veľmi dôležité mať to natrénované. A čo s cepínom? Na fotkách vyzerá či v ruke alebo na batohu veľmi akčne. No on okrem svojho cool výzoru aj mnohému slúži. Pre nováčikov to bolo teda mnoho hodnotných poznatkov o tom, ako sa s cepínom narába počas chôdze a ako ho držať, aby ti vedel vo chvíli núdze pomôcť.
Pošmyknúť sa v zime, to sú sekundy, kedy treba vedieť konať
Od chaty a teplej polievky nás delí už len cesta dole. Nebude to však obyčajný zostup. Máme si trénovať brzdenie pádu cepínom. Inštruktori vysvetľujú a predvádzajú ako na to. Tak sa opäť poslušne vrháme do snehu, tento krát každý za seba. Šmyk dole, otočka na brucho, nohy v mačkách hore aby sa ti hroty mačiek nezapichli do zeme a nespravil si kotrmelec. Cepín pod seba, pod hruď, kde ho vieš čo najlepšie priľahnuť, zabrzdiť… a znova a znova.
Potom to isté, ale dolu hlavou. A ešte aj s kotrmelcom. Sú to detaily, ktoré ti vedia v prípade potreby zachrániť život a času na hľadanie v hlave nebude. Musíš to mať zautomatizované.
Sneh bol hlboký, čiže pády neboli rýchle, nácvik bol úplne bezpečný. V strmom zľadovatenom teréne si to zatiaľ neviem predstaviť, určite spravím vždy všetko pre to, aby sa mi taký pád neudial.
Teoretická zdravoveda a teória
Došmýkali sme sa ku chate, čaká nás obed, a po krátkom oddychu teoretická prednáška, ktorú si veľmi dobre pripravil jeden z inštruktorov. Na prednášku sa stretávame príjemne oddýchnutí okolo 16tej. Sadáme si okolo veľkého stola, v miestnosti hrejú kachle a vonku fúka silný vietor, okná sú do polovice zaviate snehom. Krásna horská atmosféra.
Zaujímavými rozhovormi si prehlbujeme vedomosti z rôznych oblastí. Od naplánovania túry, správneho oblečenia až po stravovanie a pitný režim na cestách. Je až neuveriteľné, aké sú tieto témy rozsiahle. Keďže sme na zimnom kurze, prechádzame si aj teoretické poznatky zo zdravovedy týkajúce sa najmä podchladenia, jeho predchádzaniu.
Čo všetko patrí do lekárničky a čo potrebuješ na jednodňovku, viacdňovku alebo expedíciu. Dozvedáme sa tiež, ako vykopať bivak v snehu, ako v ňom prenocovať. Že mokré veci treba sušiť na sebe v spacáku, topánky nevyzúvať, len povoliť šnurovanie, lebo ľudské telo produkuje dostatok tepla na to, aby sa dokázala vypariť prebytočná vlhkosť. Nie je to najzaujímavejšia časť kurzu, no je tiež veľmi potrebná.
Aký záhrab si vykopeš, v takom musíš spať!
Posledný spomínaný bod teórie, teda kopanie bivaku alias záhrabu, si po večeri máme vyskúšať v teréne. Je pred nami budovanie bivaku, dobrodružstvo v tme a fujavici. Musím spomenúť, že tento bod programu je dobre zvolený na čas, kedy už je tma a podmienky ešte ťažšie, lebo naozaj silno fúka a sneží. Bivak si totiž na horách nestaviaš počas dňa, ani v príjemnom počasí. Je to absolútne núdzová záležitosť.
Máme možnosť napodobniť reálne podmienky, aj keď sme boli len pár desiatok metrov od chaty. Oblečené mám na sebe všetky vrstvy, ktoré som si priniesla. Jediné, čo mi chýba do výbavy, sú lyžiarske okuliare s fotochromatickými sklami, v slnečných totiž v tme nič nevidím a bez nich neviem ani otvoriť oči do pichľavých ľadových vločiek snehu lietajúcich všetkými smermi. Moja rada, lyžiarske okuliare nie sú iba pre lyžiarov a určite patria do povinnej výbavy na zimné hory. Nechránia totiž iba proti slnku, ale aj chladu, vetru a snehu!
Asi by ma prešiel smiech, ak by to v takýchto podmienkach malo byť „naostro“
Aj keď som kúsok od chaty, strácam orientáciu. Držím smer len vďaka niekomu, kto ide predo mnou. Našťastie sme po chvíľke v miernom závetrí. Tam sa zorientujem, už vidím, že sme na hranici zamrznutého plesa a brehu s návejmi snehu, niekde vpravo od chaty. S mojou skupinkou môžeme začať hľadať vhodné miesto na bivak, vravím si aké jednoduché, veď ako deti sme také stavali.
Lenže hneď pri prvom pokuse natrafíme lopatou na ľad, prerazíme ho a sme pri vode. Natrafili sme na pleso, ideme kúsok ďalej. Kamarát má síce mokrú jednu nohu, ale nevadí. Druhý pokus nám zmarila kosodrevina, ktorá ako sa ukázalo, bola hneď pod snehom. Opäť nevhodné miesto, na kosodrevine sa bivakovať nedá, aj keď krásne rozvoniava. Do tretice všetko dobré, žiadna kosodrevina, žiadna voda, kopeme.
V tomto momente už ľutujem, že mám na sebe všetky vrstvy oblečenia, je to fyzicky náročné, potím sa, rozopínam, čo sa dá. Pri lopate sa striedame, napokon to ide celkom rýchlo a užívame si pritom i kopec zábavy. Ďalším dvom skupinkám sa tiež darí, až kým jednej z nich nepadne na bivaku strecha a musia začať odznova. Áno, aj taká je realita.
Bavíme sa na tom, zároveň si uvedomujeme, ako sme radi, že toto nie je „naostro“. Skúšame, koľkí sa do hotového bivaku vieme zmestiť a aký to je pocit. Zo stien úkrytu trčia kúsky ihličia, tešíme sa, že máme i rastlinnú výzdobu. V tíme si treba stanoviť stratéiu kopania a je ideálne, ak majú všetci aj potrebnú výbavu, bivak sa skvelo kope lopatami z lavínovej výbavy :). Bez lopát si to asi neviem ani predstaviť. Jeden hrabe dieru, ďalší ale nepostávajú bezprízorne okolo. Pomáhajú odhadzovať vykopaný sneh ďalej, aby nezavadzal. Bivak kopeme dostatočne do hĺbky a potom dopredu.
Vietor ustal, naše svetlá na čelovkách už pomaly smerujú do tepla chaty. Pred odchodom bivaky nezahrabávame, budeme ich potrebovať na druhý deň, pri ďalšom bode kurzu. Neskutočne príjemný deň spracovávame ešte poniektorí v bare pri horci a kofole, debatujeme, hráme Dobble s tématickými horolezeckými obrázkami . Ešte pred polnocou cítim, že je čas ísť do postele, je dosť možné, že som spala skôr, než som si ľahla.
3. deň – nedeľa
Lavíny a lavínová prevencia
V záverečný deň kurzu sa budíme do mrazivého, za to slnečného, rána. Po raňajkách si balíme veci z izieb, ale nechávame ich ešte na chate. Máme naplánovaný kurz lavínovej prevencie. Je na to vyčlenený veľmi krátky čas, za ktorý sa nedá zvládnuť celá teória a prax, preto mám v úmysle absolvovať riadny lavínový kurz, ako nám aj bolo odporučené. Zatiaľ však postačí tento základ.
Stretávame sa pred chatou a ideme na miesto, kde sme večer kopali bivaky. Tam si ukazujeme, ako sa robí kompresný test na určenie stability snehovej pokrývky. Pri bivakoch si predvádzame hľadanie zasypaného lavínou pomocou lavínového vyhľadávača a sondy. Najprv hľadáme akože zasypaného, ktorý leží v bivaku, v kľude pracujeme so sondou a „pípakom“.
Neskôr nám však inštruktori dávajú ťažšie zadanie. Zasypaný bude naozaj zasypaný v snehu a my ho musíme nájsť rýchlo, aby sme simulovali reálne podmienky. Pár odvážnych kurzistov sa postupne nechá zasypať a zachrániť. Je to psychicky náročné, nie len pre zasypaného, ale rovnako aj pre vyhľadávača. Okrem toho je naozaj dobré vyskúšať si zasypanie pod snehom. Zdá sa to totiž ako nič, no stačí pol metra snehu a nič nevidíš, ani žiadne svetlo a nepočuješ. Je to ako byť zamurovaný. Skončiť teda pod lavínou, ktoré mávaju niekoľkometrové nánosy musí byť veľmi nepríjemné.
Opäť ide o tímovú prácu s rozvahou a zároveň rýchlosťou, čo nie je ľahké skĺbiť. Ideálne je, keď je tím pre prípad lavíny zohraný, keď majú všetci celý postup dobre nacvičený a naučený. Tu sa totiž jedná o sekundy, ktoré vedia rozhodnúť o živote a smrti. Nepríjemný pocit, aspoň viem, že mám ešte medzery a okrem lavínového kurzu potrebujem ešte veľa trénovania v teréne.
Nabitý skúsenosťami a vedomosťami, ide sa domov
Týmto adrenalínovým zážitkom ukončujeme zimný kurz. Odchádzame po ruksaky do chaty, vymieňam si kontakty s novými kamarátmi a postupne sa rozchádzame. Cestou dole na parkovisko idem so skupinkou niekoľkých kurzistov a spoločne plánujeme, na ktorú náročnejšiu vysokohorskú túru sa môžeme v sprievode niektorého z inštruktorov vybrať.
Po absolvovaní oboch kurzov je pre kurzistov totiž možnosť absolvovať s inštruktormi tatranské vysokohorské túry. A tie môžu viesť aj na neznačené štíty do ľahšieho horolezeckého terénu, kde si v praxi precvičíme všetko, čo sme sa na kurze naučili. Skvelé.
Z tohto kurzu si môžeš pozrieť aj rýchly videzostrih!
Staň sa aj ty inštruktorom/inštruktorkou
Okrem toho je po absolvovaní oboch, letného a zimného kurzov a dodatočného vzdelania, absolvovania túr a odporúčaní, stať sa inštruktorom. Klub Hikemates zatiaľ vlastných inštruktorov nemá, no ak máš záujem, priestor je určite k dispozícii.
Pohyb vo vysokohorskom teréne je nebezpečný pohyb. Mali by ho vykonávať len osoby na to vyškolené s dostatočnými znalosťami. Túto dobrodružnú zimnú časť kurzu VHT, ktorú viedli štyria inštruktori Klubu slovenských turistov, sme zvládli všetci 20ti úspešne. Ešte tento rok absolvujeme aj letnú variantu kurzu a skompletizujeme svoje znalosti. Kurzy sú vedené podľa metodiky KST a osnov, ktoré sú určené pre zvládnutie výcvikového minima vysokohorskej turistiky.
Pridaj komentár