Cesta hrdinov SNP

Cesta hrdinov SNPprechod z Duklianskeho priesmyku (Nízke Beskydy) k hradu Devín (Malé Karpaty)

 Dukliansky priesmyk - Čierna  hora - Zborov - Bardejov - Chochuľka - Veľký Šariš - Čertov kameň - Kysak - Kráľova studňa - Košice - Kojšovská hoľa - Kloptaň - Skalisko - Kráľova hoľa - s. Priehyba - Chopok - Poľana - Chabenec - Veľká Chochuľa - Donovaly - Krížna - Skalka - Vyšehrad - Čičmany - Vápeč - Velká Javorina (CZ) - Mohyla M.R. Štefánika - Záruby - Skalnatá - Vápenná - Slavín - Devín, hrad  

  • Pozícia na mape Slovenska
  • Dĺžka trasy 764 km
  • Celkový čas 224:30 h
  • Stúpanie+31 509 m
  • Náročnosť
GPX
Mapy.cz
  • Max. nadmorská výška 1 995 mnm
  • Min. nadmorská výška 145 mnm
  • Stúpanie+31 509 m
  • Klesanie-31 859 m

Praktické informácie

Výstupová trasa

 Dukliansky priesmyk – Čierna  hora – Zborov – Bardejov – Chochuľka – Veľký Šariš – Čertov kameň – Kysak – Kráľova studňa – Košice – Kojšovská hoľa – Kloptaň – Skalisko – Kráľova hoľa – s. Priehyba – Chopok – Poľana – Chabenec – Veľká Chochuľa – Donovaly – Krížna – Skalka – Vyšehrad – Čičmany – Vápeč – Velká Javorina (CZ) – Mohyla M.R. Štefánika – Záruby – Skalnatá – Vápenná – Slavín – Devín, hrad  

Hikemates magazín
Nové Hory na lyžiach
s Lindsey Vonn
Chcem vedieť viac

O trase

Cesta hrdinov SNP v posledných rokoch prenikla do povedomia širšej verejnosti, existuje o nej množstvo blogov, kníh, nespočetne veľa príspevkov na sociálnych sieťach a je jej aj venovaná stránka.

Napriek tomu je to s jej presnou trasou zložitejšie akoby sa mohlo zdať. Koniec je bez debaty v Duklianskom priesmyku pri Svidníku. Ako začiatok sa udáva hrad Devín v Bratislave, no na druhej strane až po Štefánikovu mohylu na Bradle je červená značka pomenovaná ako Štefánikova magistrála.

Je však bežné prejsť Cestu po trase Dukla - Devín postupujúc pohoriami Nízke Beskydy, Čergov, Slovenské rudohorie, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Žiar, Strážovské vrchy, Biele a Malé Karpaty v dĺžke približne 770km.

Najvyšším bodom trasy je Chopok v Nízkych Tatrách, na Ďumbier je potrebné spraviť si menšiu zachádzku. Časovo to vychádza na 3 až 4 týždne pre bežného turistu, no trasa sa dá aj pekne rozdeliť na kratšie úseky, aby si to každý mohol užiť podľa vlastnej chute, tempa a možností.

Všeobecné info

  • Vhodné pre detiNie 
  • Značená trasaÁno 
  • čo si zbaliť?Pozri checklist
  • Občerstvenie cestouÁno 

Doprava

  • car
    ParkovanieParkovisko 
  • bus
    Autobusová zástavkaTento údaj chýba :(
    Doplň ho pre ostatných
  • train
    Najbližší vlakTento údaj chýba :(
    Doplň ho pre ostatných

Alternatívy

    Tento údaj chýba :( Doplň ho pre ostatných

Fotogaléria

Pridaj fotografie z tohto miesta

Podeľ sa o fotky s komunitou.

Pridať fotku
Union

Poistenie na hory

Už od 0,48 € / deň.

Viac informácií

Aktuálne počasie

Deň 6h 12h 18h Teplota Zrážky Vietor
Dnes Cloud Cloud Sun -13°C 0 mm 3,5 m/s
Zajtra Cloud LightSnow PartlyCloud -9°C 0,1 mm 2,7 m/s
Pozajtra LightCloud Sun PartlyCloud -6°C 0 mm 2,8 m/s

Blogové príspevky

Všetky články

Diskusia k túre

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre. Buď prvý!

{{ comment.fullname }} {{ comment.created_at | formatDate }}
{{ comment.upvotes - comment.downvotes < 0 ? '' : '+' }}{{ comment.upvotes - comment.downvotes }}

{{ comment.message }}

Odpovedať
{{ reply.fullname }} {{ reply.created_at | formatDate }}
{{ reply.upvotes - reply.downvotes < 0 ? '' : '+' }}{{ reply.upvotes - reply.downvotes }}

{{ reply.message }}

Odpovedať
Ukázať všetky odpovede ({{ Object.keys(comment.replies).length - 1 }}) Skryť odpovede
Počasie na dnes Cloud -13°C 0 mm 3,5 m/s

Detailná trasa

  1. 502 m Duklianský Priesmyk;Dukliansky priesmyk, štátna hranica
  2. 216 m Svidník
  3. 667 m Čierna hora

    Čierna hora je vretenovitý lesný masív z pieskovcového flyšu stredného eocénu, podcelku Nízkych Beskýd. Nachádza sa 2 km južne od obce Jurkova Voľa a 4 km západne od Svidníka.V prvej svetovej vojne sa v okolí od septembra 1914 do marca 1915 odohrali vojenské operácie. Výsledkom týchto operácií boli straty na ľudských životoch, keď tu zahynulo skoro 4000 rakúsko-uhorských a ruských vojakov. Vojenské cintoríny sa nachádzajú v okolitých dedinách.

  4. 353 m Bardejov
  5. 1019 m Bukový vrch
  6. 1049 m Čergov
  7. 1246 m Kojšovská hoľa

    Kojšovská hoľaje najvyšší vrch rovnomenného geomorfologického podcelku vo Volovských vrchoch. Je to výrazný krajinársky jedinečný hôľny vrchol zarastený vresom, čučoriedím a brusničím s kruhovým výhľadom do okolia.

  8. 1293 m Skalisko

    Skalnatý vrchol nazývaný aj Volovec - Skalisko. V prípade pekného počasia ponúka krásne kruhové výhľady. Vidieť je nielen Kráľovu hoľu, ale pri dobrých podmienkach aj Vysoké Tatry.

  9. 1199 m Strmá prť
  10. 885 m Telgárt

    Táto obec sa rozprestiera na južnej časti Nízkych Tatier. Rieka Hron toto územie oddeľuje od Slovenského rudohoria. Telgárt je východiskovým bodom na Kráľovu hoľu a okrem toho je celý tento chotár známy pre množstvo prírodných krás. Je nimi napríklad prameň Hrona s prístreškom Martalúzka, v ktorom si môžu okoloidúci oddýchnuť.

  11. 1946 m Kráľova hoľa

    Zo Šumiaca vedie na vrchol k vysielaču horská asfaltová cesta (pre verejnú dopravu uzavretá), kde sa nachádza veľká obslužná budova, v jej priestoroch je otvorené aj malé núdzové útočisko pre turistov. Vrchol je východiskovým bodom na hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu, s možnosťou prenocovať v turistickej zrubovej útulni Andrejcová, ktorá slúži na núdzové ubytovanie turistov (celoročne otvorená, nie je udržiavaná).

  12. 1840 m Orlová

    Orlová patrí k najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Známa kužeľovitá hora leží v ich hlavnom hrebeni medzi Bartkovou a Kráľovou hoľou. Orlová a okolité vrchy majú trávnatý vrchol s množstvom skalných útvarov, poskytujúcich široký rozhľad. Na západnom predvrchole Orlovej je postavený kovový dvojkríž, typický znak označujúci samotný vrchol.

  13. 1520 m Andrejcová

    Tento vrch nachádzajúci sa v nadmorskej výške 1520 m.n.m. leží v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Vypína sa medzi Veľkou Vápenicou a Bartkovou. Kúsok od vrcholu je postavená útulňa Andrejcová, ktorá slúži ako núdzový prístrešok pre okoloidúcich turistov a pre tých, ktorých zastihne smäd, je k dispozícií tiež neďaleký prameň pitnej vody.

  14. 1691 m Veľká Vápenica
  15. 1270 m Ramža, útulňa
  16. 1807 m Besná
  17. 1728 m Chata generála M. R. Štefánika

    Chata generála Milana Rastislava Štefánika je známa aj ako Chata pod Ďumbierom. Slúži ako cieľ vysokoroských túr pri výstupoch na najvyššie vrchy pohoria, ako sú Ďumbier, Chopok a Dereše. Poskytuje stravu a nocľah pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier. Je obľúbená medzi skialpinistami, pre ktorých sú v okolí ideálne podmienky. Vysokohorská chata je otvorená celoročne.

  18. 2024 m Chopok

    Chopok je tretím najvyšším vrcholom Nízkych Tatier s nadmorskou výškou 2024 m.n.m. a leží v hlavnom hrebeni medzi vrchmi Dereše a Ďumbier. Je jedným z najveternejších miest Slovenska. Vďaka známym turistickým strediskám ako Jasná a Kosodrevina je vyhľadávaný nie len v lete ale aj v zime. Okrem výhľadov je lákadlom pre turistov aj hrebeňový prechod z Chopku na Ďumbier.

  19. 2004 m Dereše

    Dereše patria medzi najvyššie vrcholy Nízkych Tatier, ležia v ich hlavnom hrebeni medzi sedlom Poľany a Chopkom. Sú najskalnatejšou časťou nízkotatranského hrebeňa a dosahujú nadmorskú výšku 2004 m.n.m. Na západnej časti tohto vrchu leží už spomínaný a turisticky vyhľadávaný vrch Chopok, južné svahy Derešov sa už tiahnu do Bystrej doliny. Východiskovým bodom k tejto lokalite je Chopok či Dolná Lehota.

  20. 1889 m Poľana

    Poľana je vrch vysoký 1889 m.n.m. v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Leží medzi Krížskym sedlom a vrchom Dereše. Výhľad z vrcholu Poľany je čiastočne obmedzený, no i tak pôsobivý. Poľanou vedie Cesta hrdinov SNP a je tak akýmsi prechodným miestom.

  21. 1955 m Chabenec

    Chabenec-vrch leží v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier v nadmorskej výške 1955 m.n.m. Z vrcholu je veľmi široký a krásny kruhový výhľad. Chabenec je mohutný masív, ktorý sa tiahne pomedzi sedlo Ďurková a Kotliská. V blízkosti vrchu sa nachádza útulňa, ktorá je k dispozícií okoloidúcim turistom, ktorí potrebujú nočný nocľah alebo si len chcú užiť skoré, pravé horské ráno.

  22. 1648 m Latiborská hoľa

    Latiborská hoľa je hôľnatý vrchol v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier medzi Veľkou Chochuľou a Chabencom. Z Latiborskej hole je široký otvorený rozhľad na Salatín, Ľupčiansku a Jaseniansku dolinu, Západné Tatry a Slovenské Rudohorie. V severných úbočiach sa dolovalo zlato, striebro, antimón, najmä v okolí Magurky. Z vrcholu na severovýchod sú dodnes viditeľné haldy hlušiny a celý systém banských ciest a chodníkov. Na hrebeni v chudobnom záraste kosodreviny možno nájsť borievky a brusnice, vzácne sa objaví Podbelica alpínska, Fialka žltá, Iskerník či Horec.

  23. 1402 m Zvolen

    Tento hôľnatý, nad Donovalmi sa týčiaci vrch je najvyšším z podcelku Zvolen. Je turistami obľúbený a často vyhľadávaný. Zakončuje bočný hrebeň Veľkej Fatry a poskytuje čarovný, kruhový výhľad. Môžete si tak vychutnať pohľady na hlavný Veľkofatranský hrebeň, časť Nízkych Tatier a pokiaľ to príroda umožní, zahliadnete aj Vysoké Tatry. Na vrchu širokého, trávnatého Zvolena vás bude čakať drevený kríž, ktorý je vždy akýmsi symbolom zdolania turistického cieľa.

  24. 1075 m Šturec
  25. Repište
  26. 1574 m Krížna

    Svah Krížna je lákavým miestom pre vyznávačov prírody a to najmä v zimnom období. Svojou rozlohou je zaujímavý pre rôzne aktivity ako napríklad lyžovanie, sánkovanie, snowboarding, freeriding, skialp a samozrejme turistiku. Krížnu si nie je možné pomýliť pretože sa na vrchu nachádza "tajný" vojenský objekt so zákazom vstupu. Na samom vrchu je pre turistov k dispozícii ski servis, reštaurácia či ubytovanie. Susedom tohto Veľkofatranského vrchu je Ostredok.

  27. 1232 m Skalka

    Skalka je 7. najvyšším vrchom Kremnických vrchov. Leží na hlavnom hrebeni a je čiastočne zalesnený. Skalka je významným letným a najmä zimným rekreačným strediskom. Neďaleko vrcholu sa nachádza jednosmerná ferrata Komín s tromi trasami.

  28. 830 m Vyšehrad

    Vyšehrad je lesnatý, na vrchole čiastočne odlesnený vrch na Slovensku, v hrebeni pohoria Žiar. Vďaka svojej výhodnej polohe neďaleko Vyšehradského sedla, ako spojnice Hornonitrianskej a Turčianskej kotliny, sa stal jeho vrchol miestom záujmu viacerých kultúr, vrátane Keltov a Slovanov. Na ťažko dostupnej vrcholovej plošine sa tak zachovali pozostatky slovanských predkov, najvýraznejšie z obdobia Veľkej Moravy, kedy bolo hradisko Vyšehrad dôležitým centrom ríše.

  29. 1004 m Vrania skala
  30. 650 m Čičmany

    Čičmany sú obec na Slovensku v okrese Žilina. Známe sú svojou zachovalou ľudovou architektúrou. Čičmany sú obec na Slovensku v okrese Žilina. Známe sú svojou zachovalou ľudovou architektúrou. Obec je najjužnejšia a zároveň najvyššie položená obec žilinského okresu. Nachádza sa v čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec a takmer pri prameni rieky Rajčianka. O vzniku obce Čičmany existuje viacero teórií, ktoré vychádzajúc z evidentných rozdielov v spôsobe stavania drevených domov, ich výzdoby a iných kultúrnych osobitostí, hovoria o nemeckom, bulharskom či rumunskom pôvode. Územie Čičmian bolo pravdepodobne osídlené na základe tzv. Valašského práva v období, kedy sa tak dialo aj na území Zliechova a Valašskej Belej. Prvá písomná zmienka je v matričnej listine z roku 1272.

  31. 956 m Vápeč

    Vápeč (956 m n. m.) je vrch v Strážovských vrchoch. Jeho vrchol a blízke okolie tvoria rovnomennú národnú prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1993 o výmere 75,38 ha. Vrchol leží východne od obce Horná Poruba v jej katastri, pričom územie národnej prírodnej rezervácie zasahuje aj do katastra Kopca.

  32. 280 m Trenčianske Teplice

    Trenčianske Teplice sú významným kúpeľným mestom v Trenčianskom kraji. Podľa starej povesti liečivé pramene objavil chromý pastier pri hľadaní zatúlanej ovečky. Našiel malé jazierko s horúcou vodou, z ktorého sa šíril sírový zápach a po niekoľkých kúpeľoch v ňom sa uzdravil. Miestne teplé pramene museli poznať už začiatkom nášho letopočtu germánske kmene Markomanov a Kvádov, ktoré tu žili. Poznali ich zrejme i rímske légie (nápis na trenčianskej hradnej skale z roku 179). Prvá písomná zmienka o prameňoch však pochádza až z roku 1247. Od 13. do 19. storočia patrilo územie Trenčianskych Teplíc s termálnymi prameňmi majiteľom Trenčianskeho hradu.

Prihlás sa

Zabudnuté heslo

Ešte nemáš účet? Zaregistruj sa.

S takouto výbavou sa nikde nestratíš
Zdieľaj trasu!
Uprav údaj a pomôž komunite
Pomôž komunite, vytvor alternatívnu trasu
Chceš vytvoriť alternatívnu trasu teraz?
Prešiel si už túto trasu? Ohodnoť ju
Pomôž komunite zdieľaním užitočných informácií z trás, ktoré si prešiel.