-
502 m
Duklianský Priesmyk;Dukliansky priesmyk, štátna hranica
-
216 m
Svidník
-
667 m
Čierna hora
Čierna hora je vretenovitý lesný masív z pieskovcového flyšu stredného eocénu, podcelku Nízkych Beskýd. Nachádza sa 2 km južne od obce Jurkova Voľa a 4 km západne od Svidníka.V prvej svetovej vojne sa v okolí od septembra 1914 do marca 1915 odohrali vojenské operácie. Výsledkom týchto operácií boli straty na ľudských životoch, keď tu zahynulo skoro 4000 rakúsko-uhorských a ruských vojakov. Vojenské cintoríny sa nachádzajú v okolitých dedinách.
-
353 m
Bardejov
-
1019 m
Bukový vrch
-
1049 m
Čergov
-
1246 m
Kojšovská hoľa
Kojšovská hoľaje najvyšší vrch rovnomenného geomorfologického podcelku vo Volovských vrchoch. Je to výrazný krajinársky jedinečný hôľny vrchol zarastený vresom, čučoriedím a brusničím s kruhovým výhľadom do okolia.
-
1293 m
Skalisko
Skalnatý vrchol nazývaný aj Volovec - Skalisko. V prípade pekného počasia ponúka krásne kruhové výhľady. Vidieť je nielen Kráľovu hoľu, ale pri dobrých podmienkach aj Vysoké Tatry.
-
1199 m
Strmá prť
-
885 m
Telgárt
Táto obec sa rozprestiera na južnej časti Nízkych Tatier. Rieka Hron toto územie oddeľuje od Slovenského rudohoria. Telgárt je východiskovým bodom na Kráľovu hoľu a okrem toho je celý tento chotár známy pre množstvo prírodných krás. Je nimi napríklad prameň Hrona s prístreškom Martalúzka, v ktorom si môžu okoloidúci oddýchnuť.
-
1946 m
Kráľova hoľa
Zo Šumiaca vedie na vrchol k vysielaču horská asfaltová cesta (pre verejnú dopravu uzavretá), kde sa nachádza veľká obslužná budova, v jej priestoroch je otvorené aj malé núdzové útočisko pre turistov. Vrchol je východiskovým bodom na hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu, s možnosťou prenocovať v turistickej zrubovej útulni Andrejcová, ktorá slúži na núdzové ubytovanie turistov (celoročne otvorená, nie je udržiavaná).
-
1840 m
Orlová
Orlová patrí k najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Známa kužeľovitá hora leží v ich hlavnom hrebeni medzi Bartkovou a Kráľovou hoľou. Orlová a okolité vrchy majú trávnatý vrchol s množstvom skalných útvarov, poskytujúcich široký rozhľad. Na západnom predvrchole Orlovej je postavený kovový dvojkríž, typický znak označujúci samotný vrchol.
-
1520 m
Andrejcová
Tento vrch nachádzajúci sa v nadmorskej výške 1520 m.n.m. leží v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Vypína sa medzi Veľkou Vápenicou a Bartkovou. Kúsok od vrcholu je postavená útulňa Andrejcová, ktorá slúži ako núdzový prístrešok pre okoloidúcich turistov a pre tých, ktorých zastihne smäd, je k dispozícií tiež neďaleký prameň pitnej vody.
-
1691 m
Veľká Vápenica
-
1270 m
Ramža, útulňa
-
1807 m
Besná
-
1728 m
Chata generála M. R. Štefánika
Chata generála Milana Rastislava Štefánika je známa aj ako Chata pod Ďumbierom. Slúži ako cieľ vysokoroských túr pri výstupoch na najvyššie vrchy pohoria, ako sú Ďumbier, Chopok a Dereše. Poskytuje stravu a nocľah pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier. Je obľúbená medzi skialpinistami, pre ktorých sú v okolí ideálne podmienky. Vysokohorská chata je otvorená celoročne.
-
2024 m
Chopok
Chopok je tretím najvyšším vrcholom Nízkych Tatier s nadmorskou výškou 2024 m.n.m. a leží v hlavnom hrebeni medzi vrchmi Dereše a Ďumbier. Je jedným z najveternejších miest Slovenska. Vďaka známym turistickým strediskám ako Jasná a Kosodrevina je vyhľadávaný nie len v lete ale aj v zime. Okrem výhľadov je lákadlom pre turistov aj hrebeňový prechod z Chopku na Ďumbier.
-
2004 m
Dereše
Dereše patria medzi najvyššie vrcholy Nízkych Tatier, ležia v ich hlavnom hrebeni medzi sedlom Poľany a Chopkom. Sú najskalnatejšou časťou nízkotatranského hrebeňa a dosahujú nadmorskú výšku 2004 m.n.m. Na západnej časti tohto vrchu leží už spomínaný a turisticky vyhľadávaný vrch Chopok, južné svahy Derešov sa už tiahnu do Bystrej doliny. Východiskovým bodom k tejto lokalite je Chopok či Dolná Lehota.
-
1889 m
Poľana
Poľana je vrch vysoký 1889 m.n.m. v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Leží medzi Krížskym sedlom a vrchom Dereše. Výhľad z vrcholu Poľany je čiastočne obmedzený, no i tak pôsobivý. Poľanou vedie Cesta hrdinov SNP a je tak akýmsi prechodným miestom.
-
1955 m
Chabenec
Chabenec-vrch leží v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier v nadmorskej výške 1955 m.n.m. Z vrcholu je veľmi široký a krásny kruhový výhľad. Chabenec je mohutný masív, ktorý sa tiahne pomedzi sedlo Ďurková a Kotliská. V blízkosti vrchu sa nachádza útulňa, ktorá je k dispozícií okoloidúcim turistom, ktorí potrebujú nočný nocľah alebo si len chcú užiť skoré, pravé horské ráno.
-
1648 m
Latiborská hoľa
Latiborská hoľa je hôľnatý vrchol v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier medzi Veľkou Chochuľou a Chabencom. Z Latiborskej hole je široký otvorený rozhľad na Salatín, Ľupčiansku a Jaseniansku dolinu, Západné Tatry a Slovenské Rudohorie. V severných úbočiach sa dolovalo zlato, striebro, antimón, najmä v okolí Magurky. Z vrcholu na severovýchod sú dodnes viditeľné haldy hlušiny a celý systém banských ciest a chodníkov. Na hrebeni v chudobnom záraste kosodreviny možno nájsť borievky a brusnice, vzácne sa objaví Podbelica alpínska, Fialka žltá, Iskerník či Horec.
-
1402 m
Zvolen
Tento hôľnatý, nad Donovalmi sa týčiaci vrch je najvyšším z podcelku Zvolen. Je turistami obľúbený a často vyhľadávaný. Zakončuje bočný hrebeň Veľkej Fatry a poskytuje čarovný, kruhový výhľad. Môžete si tak vychutnať pohľady na hlavný Veľkofatranský hrebeň, časť Nízkych Tatier a pokiaľ to príroda umožní, zahliadnete aj Vysoké Tatry. Na vrchu širokého, trávnatého Zvolena vás bude čakať drevený kríž, ktorý je vždy akýmsi symbolom zdolania turistického cieľa.
-
1075 m
Šturec
-
Repište
-
1574 m
Krížna
Svah Krížna je lákavým miestom pre vyznávačov prírody a to najmä v zimnom období. Svojou rozlohou je zaujímavý pre rôzne aktivity ako napríklad lyžovanie, sánkovanie, snowboarding, freeriding, skialp a samozrejme turistiku. Krížnu si nie je možné pomýliť pretože sa na vrchu nachádza "tajný" vojenský objekt so zákazom vstupu. Na samom vrchu je pre turistov k dispozícii ski servis, reštaurácia či ubytovanie. Susedom tohto Veľkofatranského vrchu je Ostredok.
-
1232 m
Skalka
Skalka je 7. najvyšším vrchom Kremnických vrchov. Leží na hlavnom hrebeni a je čiastočne zalesnený. Skalka je významným letným a najmä zimným rekreačným strediskom. Neďaleko vrcholu sa nachádza jednosmerná ferrata Komín s tromi trasami.
-
830 m
Vyšehrad
Vyšehrad je lesnatý, na vrchole čiastočne odlesnený vrch na Slovensku, v hrebeni pohoria Žiar. Vďaka svojej výhodnej polohe neďaleko Vyšehradského sedla, ako spojnice Hornonitrianskej a Turčianskej kotliny, sa stal jeho vrchol miestom záujmu viacerých kultúr, vrátane Keltov a Slovanov. Na ťažko dostupnej vrcholovej plošine sa tak zachovali pozostatky slovanských predkov, najvýraznejšie z obdobia Veľkej Moravy, kedy bolo hradisko Vyšehrad dôležitým centrom ríše.
-
1004 m
Vrania skala
-
650 m
Čičmany
Čičmany sú obec na Slovensku v okrese Žilina. Známe sú svojou zachovalou ľudovou architektúrou. Čičmany sú obec na Slovensku v okrese Žilina. Známe sú svojou zachovalou ľudovou architektúrou. Obec je najjužnejšia a zároveň najvyššie položená obec žilinského okresu. Nachádza sa v čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec a takmer pri prameni rieky Rajčianka. O vzniku obce Čičmany existuje viacero teórií, ktoré vychádzajúc z evidentných rozdielov v spôsobe stavania drevených domov, ich výzdoby a iných kultúrnych osobitostí, hovoria o nemeckom, bulharskom či rumunskom pôvode. Územie Čičmian bolo pravdepodobne osídlené na základe tzv. Valašského práva v období, kedy sa tak dialo aj na území Zliechova a Valašskej Belej. Prvá písomná zmienka je v matričnej listine z roku 1272.
-
956 m
Vápeč
Vápeč (956 m n. m.) je vrch v Strážovských vrchoch. Jeho vrchol a blízke okolie tvoria rovnomennú národnú prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1993 o výmere 75,38 ha. Vrchol leží východne od obce Horná Poruba v jej katastri, pričom územie národnej prírodnej rezervácie zasahuje aj do katastra Kopca.
-
280 m
Trenčianske Teplice
Trenčianske Teplice sú významným kúpeľným mestom v Trenčianskom kraji. Podľa starej povesti liečivé pramene objavil chromý pastier pri hľadaní zatúlanej ovečky. Našiel malé jazierko s horúcou vodou, z ktorého sa šíril sírový zápach a po niekoľkých kúpeľoch v ňom sa uzdravil. Miestne teplé pramene museli poznať už začiatkom nášho letopočtu germánske kmene Markomanov a Kvádov, ktoré tu žili. Poznali ich zrejme i rímske légie (nápis na trenčianskej hradnej skale z roku 179). Prvá písomná zmienka o prameňoch však pochádza až z roku 1247. Od 13. do 19. storočia patrilo územie Trenčianskych Teplíc s termálnymi prameňmi majiteľom Trenčianskeho hradu.
Diskusia k túre
Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre. Buď prvý!
{{ comment.message }}
Odpovedať{{ reply.message }}
Odpovedať